Ukážkové príklady nervydrásajúcej byrokracie by sa mali konečne zjednodušiť. Agendy ako prihlasovanie vozidla do evidencie bude možné sčasti vybaviť cez internet a bez nezmyselného opisovanie údajov z technického preukazu do žiadosti. No naďalej bude potrebné ísť aj osobne na dopravný inšpektorát.
Novinky zavádza Ministerstvo vnútra (MV) SR ako výstup projektu Elektronické služby národnej evidencie vozidiel. Online služieb je celkovo 25 (slovom, dvadsaťpäť), vrátane tých, ktoré sú v offline podobe najvyužívanejšie. Nechýba teda ani prihlásenie nového vozidla (vlani bolo vyše 163-tisíc takýchto úkonov) a zmena držiteľa vozidla (vlani 350-tisíc úkonov).
Služby elektronického dopravného inšpektorátu sprístupnilo ministerstvo zatiaľ len pre vybraných predajcov áut. Konkrétne tých, čo dílujú typicky „mainstreamové“ značky Mercedes, Scania, Volvo, Land Rover a Jaguar (a ešte Ford). Predajcovia aj doteraz ponúkali klientom možnosť kúpy auta „na značkách“. Online novinka im túto nadštandardnú (platenú) službu umožní nákladovo zefektívniť. Teoreticky aj zlacniť...
Selektívny nábeh online agendy vysvetľuje vedúca služobného úradu MV SR Denisa Saková tým, že na systéme, ktorý už beží v ostrom režime, chcú najprv vychytať všetky chyby. Potom – čo by malo byť „po prvom kvartáli budúceho roka“ – by mali byť nové služby dostupné pre ostatných predajcov a laickú verejnosť, fyzické aj právnické osoby.
Projekt Elektronické služby národnej evidencie vozidiel zatiaľ rezort Roberta Kaliňáka (Smer-SD) vyšiel na solídnych 40,5 milióna eur, ktoré pritiekli z eurofondovej skratky OPIS (Operačný program Informatizácia spoločnosti). Dodávateľmi projektu, v rámci ktorého sa tiež policajné autá zariaďujú kamerami a skenermi nových čipových techničákov, boli firmy Ditec a Soitron. Čírou (ale zábavnou) zhodou okolností je, že jeden z protežovaných predajcov (Top Auto) má rovnakého (spolu)majiteľa ako Ditec.
Čo na to treba
Základnou podmienkou online zápisu vozidla do evidencie a ďalších zápisových služieb je, že záujemca potrebuje čipový občiansky preukaz (eID) so zaručeným elektronickým podpisom (ZEP). Na informatívne služby (nie zápisové), ako je informácia o držiteľovi vozidla a kontrole originality, mu stačí čipový techničák.
Čipové občianske sa vydávajú bezmála jeden rok. Za ten čas si ich zaobstaralo 585-tisíc ľudí, čo nie je zlé číslo. Na druhej strane, len 32 900 z nich si na eID nechalo nahrať aj certifikát pre vytváranie ZEP-u. Hoci to bolo (a stále je) bezplatné.
Minister vnútra Robert Kaliňák pripúšťa, že záujem o ZEP nie je ktovieaký. Pripomína, že predtým, než sa stal súčasťou eID, bolo inou cestou vydaných okolo 10-tisíc certifikátov. Tipol si však, že s pribúdajúcimi e-službami bude záujem o ZEP rásť.
Nie je to vyslovene zlý odhad. Ale neexistujúce služby sú len jedným z minimálne dvoch-troch faktorov ignorovania zaručeného e-podpisu. Ďalším je, že softvéry, potrebné na obsluhu čipovej karty (eID klient) a tvorbu e-podpisu (D.Signer), sú dostupné len pre Windows (XP/7/8).
Používatelia jablkových počítačov (s Mac OS) a linuxoví alternatívci, nehovoriac o fanúšikoch mobilných platforiem Android a iOS, sú stále mimo hry. Napriek opakovaným ubezpečeniam kompetentných z ministerstva vnútra a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá tieto veci zastrešuje.
Podnikatelia to s elektronickým dopravným inšpektorátom budú mať o niečo zložitejšie. Musia sa najprv zaevidovať v Národnej evidencii vozidiel. A zamestnancom vybaviť (zaevidovať) splnomocnenie na zastupovanie.
Čo je fajn
Celá procedúra sa začína prihlásením na ústrednom portáli verejnej správy alebo portáli elektronických služieb MV SR – zasunutím eID do čítačky a zadaním prístupového (BOK) kódu. Nasleduje vyplnenie žiadosti, ktoré vyzerá byť jednoduché a vcelku intuitívne (aspoň podľa prezentácie, ktorú pre novinárov spravilo ministerstvo vnútra).
Predovšetkým, do žiadosti netreba tak ako doteraz opisovať údaje o farbe auta, hmotnosti či počte sedadiel. Stačí zadať VIN auta – ostatné údaje sa natiahnu z databázy, do ktorej ich posielajú distribútori automobiliek.
Online žiadosť obsahuje aj checkboxy pre vydanie zlatej ešpézetky (napríklad BA-111AB) alebo so zvolenými znakmi (napríklad BA-ROBO1). Rovnako možno hneď požiadať o reflexnú tabuľku z plastu alebo o tretiu značku pre nosič na bicykle. Zadáva sa tiež e-mailová adresa alebo telefónne číslo, na ktorú príde notifikácia o spracovaní požiadavky.
Žiadosť sa napokon podpíše ZEP-om a odošle. Následne si žiadateľ musí otvoriť elektronickú schránku na ústrednom portáli verejnej správy (portal.gov.sk), kde mu príde potvrdenie o zaslaní žiadosti a tiež údaje na zaplatenie správneho poplatku: bankový účet, variabilný symbol a suma.
Čo už menej
V tomto štádiu sa proces trocha skomplikuje. Úhradu treba spraviť manuálne ako bankový prevod. Čo je jeden z faktorov, prečo žiadosť nie je vybavená v reálnom čase, ale trvá to minimálne 24 hodín.
Štátny portál zatiaľ nedisponuje platobnou bránou pre kreditky alebo internetové bankingy, ako to ľudia úplne bežne poznajú z e-shopov. Ostáva veriť, že portál, ktorého výstavba pod taktovkou NASES-u zhltne slušných 50+ miliónov eur, sa o túto funkcionalitu čoskoro rozšíri.
Ešte väčšou muchou v zápisovej procedúre je, že na jej ukončenie – vyzdvihnutie poznávacích značiek a techničáku – treba napriek všetkej elektronizácii aj tak ísť osobne na dopravný inšpektorát. V online formulári sa síce nachádza checkbox „zaslať poštou“, no zjavne ide (v lepšom prípade) o prípravu na ďalšiu nadstavbu systému.
Návšteva inšpektorátu bude pritom, zdá sa, vyslovene formalita. Policajtovi za okienkom sa predloží doklad o kúpe auta (faktúra), potvrdenie o PZP, doklad totožnosti (čiže napríklad eID), certifikát o konformite COC (ktorý majiteľ nového auta dostane od predajcu) a eventuálne splnomocnenie (ak na inšpektorát nepríde priamo držiteľ vozidla). Prísť na inšpektorát bude zrejme možné aj pešo alebo hromadnou dopravou, lebo o nutnosti vizuálnej kontroly auta sa ministerstvo nezmieňuje.
Problém s osobnou návštevou zvýrazňuje fakt, že auto treba ísť prihlásiť na miestne príslušný inšpektorát. Inými slovami, ak máte trvalé bydlisko napríklad v Michalovciach, ale reálne 355 dní do roka trávite v Bratislave, tak Kopčianska vám nepomôže.
Nástojenie na miestnej príslušnosti môže mať istú, veľmi drobnú logiku v logistike: inšpektorát v Bratislave nemá tabuľky začínajúce písmenami MI (tip redakcie: polícia môže, za poplatok, zabezpečiť prepravu tabuliek z východu republiky na západ). Podstatne ťažšie sa hľadá zmysel miestnej príslušnosti v procedúre, keď sa vykonáva len zápis do čipového občianskeho (napríklad ťažného zariadenia).
Zástupcovia ministerstva vágne sľubujú, že na miestnej príslušnosti do budúcna popracujú, „ak budú peniaze“.
Maličkou náplasťou na nutnosť osobnej návštevy je možnosť objednať sa cez policajný webportál na konkrétny termín. To by malo ísť aj bez eID a bezplatne. Aj táto funkcionalita je aktuálne dostupná len pre vybraných predajcov. Zvyšok národa si musí počkať najmenej na apríl budúceho roka.
Zdroj: TREND/Jozef Andacký
ESO v praxi
Dlhé rady na dopravných inšpektorátoch by mali byť minulosťou nielen kvôli internetizácii agend. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka a jeho pravej ruky, vedúcej služobného úradu Denisy Sakovej, sa o to postarala aj reforma štátnej správy ESO.
D. Saková ukazuje grafy o prevádzke bratislavského dopravného inšpektorátu na Kopčianskej ulici. Hovorí, že vedia vyhodnotiť každý jeden priečinok (pracovníka): počet obslúžených klientov, priemerný čakací čas, priemerný čas vybavenia, percento klientov, ktorí to vzdali (nechcelo sa im čakať).
Grafy vyzerajú super. Na prepážkach P1 a P3 až P7 sa počet obslúžených lístkov (klientov) zvýšil z 587 na 800 týždenne. A čakací čas vďaka ESO spadol z troch hodín a 24 minút na jednu hodinu a tridsaťdva minút.
„Keby sme tu mali webkameru, videli by ste, že chodby na inšpektoráte sú prakticky prázdne,“ glosujú zástupcovia ministerstva zmenu v atmosfére na Kopčianskej.
