Nie je to tak dávno, čo sa médiách objavil obrázok človeka s mobilom v ruke a s väzenskou guľou na nohe. Telefónica O2 takto expresívne upozorňovala, ako veľmi ľudia nemajú radi, keď sa musia operátorovi zaviazať, že určitý čas budú odoberať - a platiť - jeho služby. Vypustenie tejto podmienky sa preto stalo jednou zo základných čŕt produktu O2 Fér.

V novej ponuke O2 Moja Firma sa tretí operátor k viazanosti vracia. Nič na tom nemení ani fakt, že najnižší z možných variantov - 6 mesiacov - je na trhu najkratší, konkurencia pri podnikateľských paušáloch požaduje podpis zmluvy na 24 mesiacov.

Comeback viazanosti môže súvisieť s návratom ďalšieho, kedysi zapudzovaného prvku ponuky mobilných operátorov - dotácií na mobily. Aj keď O2 oficiálne hovorí o zľavách. No tie priamo súvisia s dĺžkou viazanosti - čím dlhšiu si zákazník vyberie, tým vyššiu zľavu, respektíve tým hodnotnejší telefón dostane. (Rozdiel oproti akciovým mobilom v Orangei a T-Mobile je najmä v tom, že v O2 si zľavnený telefón možno kúpiť až po troch mesiacoch využívania služby.)

O2 schováva viazanosť pod flexibilitu (= zákazník si môže vybrať 6, 12, 18 a 24 mesiacov), v skutočnosti má v tomto smere menšie medzery. Prinajmenšom v tom, že zákazník - kým nepríde do predajne a nespýta sa - nevie, akú „zľavu“ na aký mobil dostane. Iste, komunikovať jej výšku v reklamnej kampani je vzhľadom na množstvo mobilov v ponuke komplikované. Teoreticky mohla O2 na svoj web vyvesiť kalkulačku zliav - no neurobila to. S odôvodnením, že korporátni zákazníci takto nepremýšľajú a mobil si vopred nevyberajú. O2 nemieni svoj podnikateľský produkt predávať online, cez e-shop.

Pre úplnosť, výška zľavy závisí okrem dĺžky viazanosti aj od „minimálneho mesačného obratu“. Čo v mobilčine O2 znamená mesačný paušál, zhodou okolností opäť jedna zo zatracovaných vecí z ponuky konkurencie. I keď minimálny mesačný obrat neobsahuje voľné minúty ako štandardné paušály Orangeu a T-Mobilu, takisto ide o povinný záväzok klienta.

Aj ďalšia novinka z produktu O2 Moja Firma - neobmedzené telefonovanie - už na slovenskom trhu v určitej podobe existuje. No O2 sa k naplneniu vízie „Zaplať jednu sumu a telefonuj koľko vládzeš“ (flat rate) spomedzi slovenských operátorov dostal najbližšie.

Služby, ktoré mobilní operátori komunikujú ako neobmedzené, majú vždy nejaké limity (FUP - Fair User Policy). T-Mobile si svoje „Nekonečno“ zadefinoval ako 3 000 minút do vlastnej siete a pevných sietí, a aj Orange pod „Nonstop“ volaniami myslí najviac 6 000 minút na mobily s oranžovou SIM kartou.

O2 takéto obmedzenie nemá. Jej „Cenový strop“ nepozná hranicu 3 000 alebo 6 000 minút mesačne. A nie je obmedzený na volania do domovskej siete. (Skeptik by povedal zatiaľ - veď ani pri dátovom flate žiadna FUP oficiálne nebola - kým ju neobjavilo Živé.sk.)

Jediným obmedzením O2 je, že do cenového stropu sa zaratúvajú len hovory v rámci Slovenska a Česka. T-Mobile a Orange umožňujú podnikateľom voľné minúty prevolať aj do ostatných krajín Európskej únie, USA a Kanady.

Napokon je tu otázka, prečo Orange a T-Mobile vôbec majú troj-, respektíve šesťtisícový FUP, keď sami vravia, že nad túto prevádzku sa dopracuje málokto. Prečo sa ukracujú o marketingovo lákavý potenciál skutočne (nielen kvázi) neobmedzeného telefonovania, hoc len do vlastnej siete. Možno je za tým obava, že by takýchto klientov po uvoľnení limitu výrazne pribudlo, čo by sa mohlo podpísať pod (a) ekonomiku služby a (b) kvalitu siete. Mimochodom, do týchto rizík ide aj O2.

Foto na titulke - Jozef Andacký