Na vyspelých trhoch sa navigačné GPS prístroje tešia čoraz väčšej popularite. Napríklad v Nemecku si podľa prieskumu agentúry GfK vlani kúpila GPS takmer každá desiata rodina. Na Slovensku sa zatiaľ do pozornosti bežných spotrebiteľov predierajú pomaly.
Lepšie pokrytie
Kým slovenskí diaľkoví dopravcovia v GPS výbave za európskymi kolegami nezaostávajú, bežný spotrebiteľský segment má veľký potenciál na rast. Vlani sa v stredoeurópskom regióne predalo pol milióna GPS navigácií, na západe kontinentu to bolo 14 miliónov. V tomto roku majú spotrebitelia na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku podľa GfK nakúpiť milión prístrojov.
Výsledky doterajšieho predaja naznačujú, že slovenskí spotrebitelia zatiaľ v navigáciách nevidia nenahraditeľného pomocníka, ktorý im uľahčí jazdu autom. Ak motoristovi stačí bežné dopravné značenie, prípadne ak sa na cestu opýta okoloidúcich, sotva investuje desaťtisíc korún do GPS.
Na Slovensku – ale aj v Česku – sa pritom GPS podľa GfK z krajín EÚ-25 predávajú najdrahšie. V priemere stoja 330 eur (v prepočte 10,5 tisíca korún).
Taliani napríklad si ich môžu kúpiť podstatne lacnejšie, za 195 eur. Slovenskí obchodníci nepodporujú navigácie tak intenzívne ako iné spotrebiče. Aj keď marža je pri nich zaujímavá, akcie na ne sú zatiaľ skôr výnimkou ako pravidlom.
Menší problém je kvalita služby, ktorú navigácie poskytujú. „Pred troma rokmi bolo na GPS mape sotva pätnásť percent ciest Slovenska. Dnes je pokrytých 99 percent územia,“ tvrdí Michal Jánoš, programátor spoločnosti Sygic, slovenského výrobcu GPS softvéru.
Zakázané radary
GPS, zjednodušene povedané, funguje tak, že navigačný prístroj na zemi zachytáva signály zo satelitov na orbite, pomocou ktorých na displeji – na mape – zobrazuje polohu používateľa. Poloha nebýva vždy úplne presná. „Závisí od polohy satelitov, kvality GPS prístroja, atmosférických porúch a v neposlednom rade aj od budov naokolo, ktoré sťažujú prechod signálu,“ vyratúva M. Jánoš.
Prístroj na mape upozorní šoféra na obmedzenia, napríklad rýchlosti v meste, prípadne aj na cestné radary. Mimochodom, švajčiarska vláda navigácie s funkciou upozorňujúcou na cestné radary zakázala. Na Slovensku zatiaľ poriadne nefungujú ani obmedzenia rýchlosti na mape. Vo väčšine menších miest namiesto povolenej šesťdesiatky ukazuje navigácia deväťdesiatku.
Softvér a hardvér
V navigačnom biznise pôsobí viacero typov firiem, ktorých produkty vo finále fungujú ako jednotná služba. Ich výpočet možno začať tvorcami máp, ako sú Navteq alebo Tele Atlas. Ich pracovníci pomocou špeciálneho vozidla so zabudovanými kamerami do všetkých strán prej- dú po (takmer) všetkých cestách konkrétnej krajiny.
Surové dáta z vozidla sa spracúvajú u výrobcov softvéru, medzi ktorých patrí aj slovenský Sygic. Mimochodom, veľa kolegov v Európe nemá, producenti GPS softvéru na starom kontinente sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk.
Softvéristi údaje z kamier zapisujú do mapového podkladu krajiny, ktorý kúpia – na Slovensku od Slovenského kartografického ústavu. Alebo priamo od firiem ako Tele Atlas alebo Navteq.
Keď je softvér s mapou hotový, skúša sa na cestách. Ak sa zistí chybovosť nad tri percentá, musí sa celý proces mapovania začať odznova.
V opačnom prípade sa softvér integruje do navigačného prístroja, podľa M. Jánoša tvorí približne tretinu jeho predajnej ceny. Výrobcov GPS hardvéru je veľa, viac ako dodávateľov softvéru. Od tradičných elektronických gigantov ako Sony, Panasonic či HP až po navigačných špecialistov ako Garmin, Navigon, Mio alebo TomTom.
Body záujmu
Súčasťou GPS biznisu sú aktualizácie softvéru – keďže krajina, a teda aj jej mapa sa môžu časom meniť. Updaty ponúkajú výrobcovia GPS zhruba raz štvrťročne. Distribuujú sa na DVD, na pamäťovej karte alebo cez internet. Niektorí producenti ich poskytujú zadarmo, iní za poplatok.
Dôležitým prvkom navigačných systémov sú takzvané body záujmu (points of interest). Napríklad čerpacie stanice, hotely, reštaurácie a iné „povšimnutiahodné“ zariadenia.
Niektoré komerčné firmy si platia, aby boli na zozname takýchto miest vždy v popredí. A v USA si zákazník môže priplatiť za rozšírený súbor bodov záujmu, ktorých je v celej Severnej Amerike v ponuke svetovej mapárskej dvojky, Tele Atlasu, 11 miliónov, oproti základným 35 tisícom.
Navigáciu si môže záujemca kúpiť ako samostatný prístroj, ako multimediálne zariadenie, ako vreckový počítač PDA, v mobiloch alebo vo forme počítača zabudovaného v aute. Najlacnejšie vyjde navigácia na mobil.
Aj keď nie všetky mobily podporujú navigačnú funkciu, spravidla ide o tie z vyššieho cenového spektra. Najdrahší variant je navigácia zabudovaná v aute.
Trendy a novinky
Každá piata navigácia v Európe je integrovaná do mobilného telefónu. „Prieskumy ukazujú, že ľuďom na navigácii najviac prekáža, že musia nosiť prístroj navyše.
Mobily s navigáciou tento nedostatok odstraňujú,“ vysvetľuje manažér Nokie pre rozvoj biznisu v Českej a Slovenskej republike Michal Hyský. Fínsky top producent mobilov nedávno kúpil najväčšieho svetového výrobcu máp Navteq, ktorý ovláda 60 percent mapového biznisu.
Okrem Nokie sa do mobilov tlačí aj Google. Obe firmy majú aplikácie, ktoré umožňujú zadarmo nájsť cestu a zobrazujú pozíciu používateľa na mape. Nokia za poplatok poskytuje i navigačný mód – keď mobil ukazuje, kde treba odbočiť, a vydáva pritom hlasové pokyny. Do leta túto službu podľa M. Hyského spustí aj jeden zo slovenských operátorov.
V niektorých mestách funguje dopravný servis pre GPS prístroje. Ten prenáša informácie o zápchach alebo obmedzeniach, pričom zariadenie nájde vhodnú obchádzku.
V Prahe sa táto platená služba šíri na frekvenciách Českého rozhlasu. Na Slovensku zatiaľ nič také nefunguje. Nokia a Google sa tlačia i do pozornosti nemotoristov. S navigáciou pre peších.
Rozdiel je zásadný – chodcov „pustí“ aj tam, kde autá ísť nemôžu. Používateľ si okrem klasickej navigácie môže vybrať i rôzne prehliadky.
A pri historických či kultúrnych pamiatkach dostať opis a zvukový výklad. Jedno mesto vychádza na tri až štyri eurá a k dispozícii sú všetky európske metropoly vrátane Bratislavy.
Súčasťou stratégie biznisu navigácií pre peších je prepojenie na ďalšie technológie. Napríklad novšie mobily a fotoaparáty podporujú funkciu geotagging. Tá každú fotku „onálepkuje“ GPS súradnicami miesta, kde bola urobená.
Takto si používateľ ľahko pripomenie, ktoré miesta a kedy navštívil. Alebo nájde svojich kamarátov, ktorí mu pošlú fotku z pubu – a cestou ho systém upozorní na akcie v obchodoch, okolo ktorých prechádza (i keď toto je zatiaľ iba vízia).
Posledným výstrelkom v GPS mapách je 3D navigácia, kde sa kreslené ulice a budovy podobajú na tie skutočné. No najlepšia navigácia je aj tak taká, ktorá na odbočenie upozorní dopredu, a nie až na križovatke alebo za ňou.
Ilustračné foto - Bloomberg
