Jeden z najobľúbenejších prehľadov roka prichádza: Čakajú nás mimozemšťania, neexistujúce pištole v rukách, zabugované hry, hnusné hry k filmom a dokonca padol aj jeden veľký symbol!
Každý rok má veľké esá, hlavné tituly a aj očakávané prepadáky či nečakané sklamania. Netreba si nahovárať, že sa im rok 2011 vyhol, aj keď v ponuke herných spoločností figurovalo mnoho hier, ktoré sa produkovali ako stávky na istotu. Ale snaha vyskúšať nové projekty viedla k mizerným výsledkom, keď si zoradíte hry roka 2011 podľa hodnotenia, nájdete ich často na chvoste. Napriek snahe škrtať bezvýznamné tituly sa nalialo dosť peňazí do ťažko hrateľných kúskov a je na čase vybrať šesť skutočne najhorších. Na legendárny rok 2009 so Stalinovou stratégiou s Marťanmi to síce nestačí, ale na plnej čiare pohoreli viacerí.
6. Battle: Los Angeles (Xbox Live/PlayStation Network)
Medzi najhoršími hrami sa tradične umiestňujú hrateľné verzie aktuálnych filmových hitov a často trpia veľmi krátkym obdobím pre prípravu – tlačí ich dátum premiéry či nedostatok v snahe zarobiť rýchle doláriky. Battle: Los Angeles v tomto smere trhol asi rekord, pretože hra bola oznámená 3. marca 2011 a o osem dní ju už Microsoft a Konami vydávajú na on-line platforme Xbox Live. Strieľačka proti mimozemšťanom (óóó, aká originálna téma) bola vybavená takmer všetkými klišé, obstojnou grafikou, no nedala sa poriadne hrať. Pri Battle: LA sa reálne dá odhadnúť výroba hry na pár týždňov, maximálne dva mesiace a výsledok nie je hodný ani 10-15 dolárov v digitálnej verzii.
5. Blackwater (X360)
Tento rok vstúpil Kinect do druhej sezóny a tvorcovia prišli so skutočne vypečenými nápadmi ako cválanie na koni. Ale ani Champion Jockey nie je úplne tou najhoršou pohybovou hrou – tou je akčná hra Blackwater, ktorá snáď raz a navždy ukáže, že strieľačku treba hrať s gamepadom a nie s gestom zbrane v ruke a triafať sa niekam po obrazovke. Blackwater však zašiel ešte ďalej a hráč ostal v pomykove, keď zistil, že hra sa takmer nedá vôbec dohrať ani na jednom ovládači – či na Kinecte alebo gamepade. Typické presily či nehrateľné pasáže so sniperom, ktorý vás trafí do hlavy z niekoľkých kilometrov (ako vlani Sniper: Ghost Warrior) a nudné prostredia, to všetko Blackwater dodal.
4. IL-2 Sturmovik: Cliffs of Dover (PC)
PC scéna to má v súčasnosti ťažké, pretože sa hráči často sťažujú, že im výrobcovia nedávajú áčkové hry. Problém je, že keď sa už výrobca odhodlá na PC exkluzivitu, dopadne to niekedy ako pri najnovšom IL-2 Sturmovik. Táto kedysi legendárna séria za 10 rokov neskutočne upadla a zatiaľ čo v roku 2001 mala priemerne hodnotenia 91%, v posledných rokoch osciluje medzi 40 a 50%. Najnovší diel Cliffs of Dover je prakticky nehrateľný – graficky je hra slabá a navyše neustále seká, trhá aj na výkonnom hardvéri (dôkaz o mizernej optimalizácii), často padá do Windows a má také množstvo bugov, že sa vám často nedarí splniť misiu, lebo niečo nezbehlo správne v programovom kóde. Letecké simulátory nikdy neboli veľké trháky, ale podobný osud si nezaslúžia a žáner je takmer mŕtvy aj na platforme, kde vznikal a darilo sa mu.
3. Transformers: Dark of the Moon (3DS/Wii verzia)
Pri filmových hrách je okrem krátkej doby prípravy ešte jeden problém: platformy. Jedno štúdio tradične nestíha urobiť hru na päť či aj osem systémov (s iPhone, iPad či Androidom), a tak sa vývoj delí na viaceré vetvy. HD verzie sú často najdrahšie a najkvalitnejšie, takže spravidla si slabú produkciu odskáču Wii a 3DS, ktoré majú výhodu, že sú kompatibilné a dá sa na ne produkovať naraz. Ich nevýhoda je zásadná: nevhodné ovládanie a otrasný dizajn levelov kombinovaný sčasti s hnusnou grafikou a slabými postavami. Na tejto hre a jej sotva piatich hodinách nie je zábavné vôbec nič a nie je dobrá ani pre mladších hráčov.
2. Bodycount (X360/PS3)
Najnudnejšia hra roka! Na pohľad bežná akčná hra – ste eso v elitnej jednotke a bojujete v africkej krajine za spravodlivosť. Dve nepriateľské frakcie, teroristi, atentáty, škaredá metropola. Ale Bodycount má reálne zlú hrateľnosť a na hráča podniká neustále podrazy ako v znovuobjavovaní nepriateľov z vyčistených zón alebo hľadanie neviditeľných spínačov elektrickej energie v meste a podobne. Level dizajn je jedným slovom otrasný a prekvapivo štvrtá misia sa odohráva v prostredí prvej, takže autori si ešte výrazne ušetrili robotu. Bodycount má nezaujímavé zbrane (pušky, samopaly, guľomety, granáty), nevýrazných nepriateľov, nudné lokality a reálne som sa musel sám nútiť, aby som ho vôbec dohral najprv do polovice a potom do konca. Ani za 10 libier v britskom výpredaji hra nestojí.
1. Duke Nukem Forever (X360/PS3/PC) + Duke Nukem: Critical Mass (DS)
Duke Nukem Forever bola v čase recenzovania sotva priemerná hra, ktorá svojím spracovaním ostala niekde v roku 1996 – žiadne nové nápady, archaický arzenál a vo veľkej miere opakovanie nápadov spred 15 rokov, ktoré už prestali byť vtipné. Niektoré prídavky neurobili z pôvodnej hry lepší, ale skôr horší titul. Nový Duke Nukem si určite zaslúži titul najväčšieho sklamania roka. A navyše z tejto série nevyšla iba jedna hra, ale hneď dve. Critical Mass na DS je 2D verzia akcie s Duke Nukemom a spája to najhoršie z obsahu v nevábnom spracovaní. Napríklad kamera je tak blbo zvolená, že väčšinu času nevidíte dianie na displeji, iba Duka s veľkým kvérom. Interface a ovládanie sú totálne nedopracované (a to sa na hre robilo dlhé roky) a korunu najhoršieho titulu získava vďaka toľkým bugom, že na Nintende DS, rokmi osvedčenej a vyladenej platforme dokáže hra padať, zamŕzať či vykazovať iné fatálne chyby.
Duke Nukem dvojkombináciou ledva priemernej a výrazne podpriemernej hry získava po 15 rokoch skutočne nelichotivý titul: kedysi sympatického hrdinu v najhorších hrách roka.
