„Samozrejme, nemôže byť ani reči o tom, že by Rusko mohlo byť odpojené od internetu, že sa na to pripravujeme či posudzujeme takúto možnosť,“ povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov agentúre Interfax. Avšak dodal, že naposledy sa európski partneri a USA prejavili „takou mierou nepredvídateľnosti, že musíme byť pripravení na všetko.“

Podľa D. Peskova je predsa jasné, kto je hlavným správcom internetu, a tak sa Rusi musia postarať o svoju „národnú bezpečnosť“. Nejde však vraj o odpojenie od svetovej informačnej diaľnice, ale o počítačovú bezpečnosť a ochranu pred možnými akciami z cudziny.

D. Peskov síce neprezradil, kto je „hlavný správca internetu,“ avšak V. Putin pred časom označil internet za „projekt CIA“, teda Ústrednej spravodajskej služby USA. Putinov hovorca mohol mať na mysli aj organizáciu ICANN, sídliacu v Kalifornii, ktorej úlohou je prideľovanie a správa doménových mien a IP adries.

Ruský denník Vedomosti v piatok napísal, že ruská bezpečnostná rada má v pondelok za účasti V. Putina rokovať o zraniteľnosti ruského webu a o možnosti dočasného odpojenia ruského internetu od zvyšku sveta v prípade mimoriadnej situácie, napríklad veľkých protivládnych demonštrácií.

Ruskí prevádzkovatelia internetu vraj majú byť na takúto situáciu pripravení do začiatku budúceho roka, hoci situácia v Rusku vraj nie je v tomto smere vôbec tak jednoduchá ako napríklad v Číne, kde dokáže internetovú komunikáciu ľahko ustrážiť štátny regulátor.

V. Putin na prelome rokov 2011 až 2012 čelil aj v samotnom Rusku dovtedy nebývalému protestnému hnutiu, ktoré po návrate do Kremľa potlačil pomocou nových represívnych zákonov, regulujúcich okrem iného aj ruský internet. Ten až doteraz viac-menej zostával mimo štátneho dozoru.

Pre ukrajinskú krízu sa vzťahy medzi Ruskom a Západom dostali na najnižší bod od konca studenej vojny. Západ sa snaží V. Putina prinútiť k zmene politiky na Ukrajine sankciami, Rusko odpovedá zákazom dovozu západného tovaru.

Dianie v susednej krajine, kde protestné hnutie vo februári zvrhlo proruského prezidenta Viktora Janukovyča, vníma Kremeľ ako komplot západných mocností. Moskva však stále popiera, že by na toto dianie zareagovala vyvolaním a podporou proruskeho povstania na východe Ukrajiny, kde si päť mesiacov bojov medzi rebelmi a vojskami vyžiadalo asi tritisíc životov.