Testovanie malo zmapovať predovšetkým ítečkové schopnosti žiakov základných a stredných škôl, ako aj ich učiteľov. Zapojiť sa však mohol hocikto. Celkovo sa otestovalo viac než 24,5-tisíca záujemcov, najmladší mal sedem rokov, najstarší 85 rokov.
Z výsledkov IT Fitness Testu vyplýva, že celková priemerná úspešnosť respondentov starších ako 15 rokov v porovnaní s rokom 2015 klesla o približne tri percentné body. Pokles je evidentný aj pri žiakoch základných škôl.
„Absolventi stredných škôl nie sú v oblasti informatiky dostatočne pripravení na prax a nemajú potrebné digitálne zručnosti, ktoré od nich budúci zamestnávatelia očakávajú,“ hodnotí prvý viceprezident ITAS-u Mário Lelovský.
Test sa zameral na vedomosti a kompetencie v šiestich tématických oblastiach: internet, bezpečnosť a počítačové systémy, komplexné úlohy, kancelárske nástroje, kolaboratívne nástroje a sociálne siete, a online marketing.
Najlepšie výsledky dosiahli testovaní – študenti, učitelia i verejnosť – v oblasti internetu, kde sa zisťovala schopnosť vyhľadávať informácie. Jednou z otázok bolo zistiť dennú návštevnosť festivalu Pohoda v roku 2010.
Podľa autorov testovania sa ukazuje, že s vyhľadávaním na internete majú respondenti dobré skúsenosti: „Zvládajú aj komplikovanejšie vyhľadávanie, kde je nutné urobiť viacero krokov.“ Najnižšiu úspešnosť mala úloha, v ktorej bolo potrebné vyhľadať na internete konkrétny obrázok z ClipArtu a zistiť jeho autora.
Naopak, najhoršie dopadli testovaní v kancelárskych nástrojoch (práca s funkciami Wordu či Excelu) a bezpečnosti (udeľovanie prístupových práv aplikáciám bežiacich na mobiloch, alebo tvorba prístupového hesla).
Pokles zručností s kancelárskymi aplikáciami môže súvisieť aj s tým, že respondenti – ako sami uvádzajú – menej využívajú počítač na tvorbu a úpravu textových dokumentov. Oproti roku 2015 išlo o pokles o 36 percentuálnych bodov.
Pokiaľ ide o bezpečnosť, z výsledkov testovania vyplýva, že respondenti poznajú najmä všeobecné odporúčania. „Výraznejšie rezervy majú s posúdením dôveryhodnosti správ a bezpečnosti pri registrácii na webe,“ konštatujú organizátori IT Fitness testu v záverečnej správe.
Výsledky testovania podľa jeho organizátorov poukazujú na nutnosť zmien vo vzdelávacom procese. „Je nutné opätovne odporučiť učiteľom, aby študentov viedli k riešeniu úloh zameraných na prepájanie poznatkov z viacerých oblastí, teoretických vedomostí s praktickými zručnosťami.“ Volajú tiež po zmenách v školskom systéme, zvýšení motivácie učiteľov a ich vzdelávaní.
Pomôcť musíme najmä služobne starším učiteľom
O výsledkoch IT Fitness testu a odporúčaniach sme sa rozprávali s manažérom projektu Františkom Jakabom z Technickej univerzity v Košiciach.
Manažér projektu IT Fitness Test František Jakab (Technická univerzita v Košiciach, IT Asociácia Slovenska) Zdroj: ITAS
Tohtoročný IT Fitness test ukazuje pokles priemernej úspešnosti o tri percentné body. Nebolo to spôsobené sčasti aj tým, že testy boli oproti predchádzajúcim rokom náročnejšie?
S percentuálnym porovnávaním by som bol opatrný. Našim cieľom je predovšetkým vyhodnotiť aktuálny stav – teda zistiť, kde v oblasti digitálnych zručností je problém.
Na druhej strane, je pravda, že testovanie je každý rok trocha iné, otázky sa upravujú. Aj podľa toho, ako sa rozvíjajú jednotlivé oblasti digitálnych technológií. Musíme do otázok zapracovať novinky, reagovať na aktuálne požiadavky.
Aj rôzne priemyselné certifikácie, ktoré hodnotia úroveň zručností a znalostí v nejakej oblasti, sú z rovnakého dôvodu časovo obmedzené, zvyčajne sú platné tri roky.
Náročnosť testovania sa teda prirodzene zvyšuje, keďže technológie sa rýchlym tempom vyvíjajú a často aj komplikujú?
Môže to tak byť, ale existuje aj druhý pohľad. Pred niekoľkými rokmi výsledky testovania ukazovali, že Slováci majú problém s vyhľadávaním informácií na internete. Napríklad nevedeli nájsť odpoveď na otázku, kedy v nejakom čase odchádza autobus z Nitry do Bratislavy.
Medzičasom sa súčasťou vyhľadávacích technológií stali rôzne intuitívne algoritmy, ktoré vám pri hľadaní informácií pomáhajú. Záver, že dnes vieme lepšie vyhľadávať, preto nie je celkom korektný. Na zisťovanie stavu týchto zručností musíte zvoliť iný prístup.
Druhá vec je, že keď nejakú informáciu nájdete, musíte z nej urobiť záver a nájsť spôsob, ako ju ďalej použiť, vytvoriť si proces. To už však hovoríme o analytickom myslení.
Veľa sa diskutuje o význame memorovania vo vzdelávaní. Čo si o tom myslíte z pohľadu vývoja technológií?
Myslím si, že pamäťové schopnosti detí je potrebné rozvíjať. Existujú na to však rôzne prístupy. Dnes musíme predovšetkým vychádzať z toho, že na základných a stredných školách máme Generáciu Z, mileniánov. Nemôžeme k nim pristupovať tým istým spôsobom ako k deťom dve generácie pred nimi. A musíme si pripustiť, že nevieme, ako sa s nimi rozprávať.
Takže áno, memorovanie má svoj zmysel, ale dnešná mládež nebude robiť to, čo ich predchodcovia pred dvadsiatimi rokmi. Keď sa táto generácia narodila, už tu bol internet, keď išli do školy, už tu boli sociálne siete, mobily. Nedonútime ich memorovať básničky. Skôr to prebudí odpor. Treba na to iný prístup. A nájsť ho, to je dnes ten najväčší problém.
Aký význam má memorovanie, ak drvivú väčšinu informácií vieme nájsť online jedným klikom?
To, čo hovoríte, je veľmi nebezpečné. Nemusíte sa nič učiť? Dokonca ani písať, stačí to povedať – a Siri to nájde?
Keď máme ľahký prístup k informáciám, môžeme sa posunúť v ich analyzovaní a vyhodnocovaní.
To áno. Ale zároveň musíte nájsť nový spôsob, ako u detí rozvíjať a štruktúrovať mozog.
Ako to robia v krajinách, kde deti excelujú napríklad v testoch PISA?
Jedna z možností je student-centered learning, keď sa snažíte rozvíjať autonómiu a nezávislosť študenta. Učiteľ študentov navádza, aby hľadali vlastné riešenia, aby si sa mi vyhľadali potrebné informácie. Zároveň si študenti aj sami navzájom pomáhajú, tí šikovnejší učia tých slabších. Táto metóda sa v slovenských školách zatiaľ veľmi nevyužíva, aj keď postupne sa zavádza aj u nás.
IT Fitness Test ukazuje, že žiaci a študenti majú v digitálnych zručnostiach značné rezervy, že technológie nevedia využívať na úrovni, ktorú od nich bude požadovať prax. Ako ich motivovať, aby sa to naučili?
Netradičnými prístupmi. Napríklad gamifikáciou vyučovania. Vezmite si robotiku alebo koncept internetu vecí, čo sú dnešné horúce trendy. Bežný prístup pri vyučovaní je, že študentovi poviete: Najprv sa budeš dva roky učiť matematiku, potom ešte informatiku, a až potom budeš vedieť niečo naprogramovať, a budeš mať z toho výsledok.
Toto nefunguje. Potrebujeme to zmeniť tak, aby študent už od začiatku a aj so základnými informáciami videl nejaký výstup. Napríklad poskladá niečo, čo bude fungovať, hoci ešte nevie programovať. A keď to bude chcieť rozvíjať, musí si to naštudovať, získať ďalšie informácie.
Otázka je, či na to máme pripravených učiteľov. Smeruje k tomu aj jedno z vašich odporúčaní – zvýšiť motiváciu a vzdelávanie učiteľov v oblasti digitálnych technológií?
Áno, ale poviem to ešte inak. Pred šiestimi rokmi sme mali národný projekt, ktorý sa volal Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách. Jeho cieľom bolo v desiatich predmetoch na základných školách a v siedmich predmetoch na stredných školách pripraviť učebnice a metodické prístupy na zavádzanie info-komunikačných technológií.
Projekt bol v zásade úspešný, vzniklo dvadsať nových učebníc, zapojila sa do nej každá škola na Slovensku, celkovo osemtisíc učiteľov. Ale ukázalo sa, že sa do projektu sa zapojili najmä učitelia, ktorí už blízko k informatike mali. A osemtisíc učiteľov je len desatina z celkového počtu.
Tí ostatní, najmä z vekovej kategórie 40 až 60 rokov, ostali stratení. S info-komunikačnými technológiami sa necítia komfortne. Tým treba pomôcť – ale nie tak, že im dáme do rúk počítače. Inak sa budú vo svojich triedach naďalej trápiť, zvlášť keď ich žiaci vyrastajú v informačnej ére a majú často k informáciám lepší prístup.
