Meníte smartfóny každé dva roky? Ich výroba poškodzuje planétu stále rýchlejšie

V analýze, ktorú publikovali v magazíne The Journal of Cleaner Production, sa pozreli na uhlíkovú stopu info-komunikačného priemyslu v rokoch 2010 až 2020 - vrátane klasických počítačov, notebookov, mobilných telefónov a serverov.

Napriek tomu, že technologický svet sa vyvíja a ľudia už nekupujú obrovské plastové bedne a prešli k menším a energeticky úsporným telefónom a laptopom, celkový vplyv technológií na životné prostredie sa neustále zhoršuje, tvrdí portál Co.Design.

Kým v roku 2007 sa technologický sektor postaral o jedno percento globálnej uhlíkovej stopy, v súčasnosti je to trikrát toľko. A ak sa trend nezmení, budú informačné technológie stáť do roku 2040 za 14 percentami z celkového objemu emisií. To znamená, že budú tvoriť približne polovicu emisií, aké vytvorí doprava.

Tony elektronického odpadu

Vedci upozorňujú na smartfóny, ktorých životný cyklus je nastavený na dva roky – aj kvôli životnosti batérie a technologickému cyklu, kde vývoj jedného modelu strieda ďalší. Problémom je samotná výroba a súvisiaca ťažba vzácnych kovov.

Výroba mobilu predstavuje 85 až 95 všetkých emisií oxidu uhličitého za prvé dva roky používania zariadenia. Ide o takú energetickú náročnosť, ktorá by sa rovnala tomu, ak by ste starý mobil nabíjali a používali desať rokov.

Každý rok sa zbytočne vyhodí obrovské množstvo často funkčných mobilov. Napriek tomu, že sa väčšina z nich skladá čiastočne z recyklovateľného materiálu, telefóny väčšinou nekončia v špeciálnych zberných dvoroch.

Podľa výskumov sa správne recykluje len jedno percento starých mobilov (v prípade elektronického odpadu ako celku ide asi o 20 percent). Vzácne kovy, ktoré tieto telefóny obsahujú, potom horia v spaľovniach spolu s ďalším odpadom, čím len prehlbujú znečisťovanie životného prostredia.

Podľa štúdie United Nations University sa v roku 2016 vytvorilo vo svete 43 miliónov ton elektronického odpadu, čo bol nárast o osem percent oproti roku 2014. Z toho asi milión ton tvorili iba nabíjačky na mobily a počítače. Pre lepšiu predstavu, celková hmotnosť elektroodpadu je ekvivalentom približne 4 500 Eiffelových veží.

Podľa správy OSN by malo množstvo e-odpadu v roku 2018 globálne dosiahnuť až 50 miliónov ton. Táto kopa odpadu obsahuje prekvapivo vysoké množstvo využiteľných kovov.

Štúdia Americkej chemickej spoločnosti uvádza ako príklad typický model staršieho televízora s obrazovkou typu CRT. Ten obsahuje takmer pol kilogramu medi, asi 200 gramov hliníka a tiež stopové množstvo zlata.

Hovorí sa o takzvanom urban miningu, ktorý je podľa vedcov 13-násobne lacnejší ako klasická ťažba vzácnych kovov, no stále sa využíva nedostatočne. Tvorcovia ďalšej štúdie odhadujú, že milióny ton odpadu z roku 2016 ukrývajú približne 55 miliárd eur v najrôznejších vzácnych kovoch.

Podľa organizácie Minerals Education Coalition sa pritom každoročne vyhodí 140 miliónov mobilných telefónov, ktoré okrem iného obsahujú 2 100 ton medi a 3,9 tony zlata. V recyklácii má zatiaľ náskok Apple, ktorý vlastní roboty Liam, ktoré dokážu rozobrať použitý iPhone v priebehu niekoľkých sekúnd.

Do budúcnosti bude dôkladnejšia recyklácia nevyhnutná aj z pragmatických dôvodov, keďže kovy sú čoraz vzácnejšie. Vlani producentov trápil predovšetkým nedostatok kobaltu.

Na problémy spojené s nedostatkom týchto kovov upozornili vedci z Yale University už v roku 2013. Vtedy zhodnotili 62 prvkov periodickej tabuľky prvkov, ktoré sa používajú pri výrobe smartfónov a ďalšej elektroniky. Zistili, že ani jedna kovová zložka vo smartfónoch nemá zodpovedajúcu náhradu. 

Oprava, ktorá je nerentabilná

Nové mobily majú celodisplejový povrch, ktorý je náchylnejší na poškodenie či rozbitie. Opravy sú drahé a iPhone napríklad neobsahuje