ISS, ktorá vyštartovala v roku 1998, zostáva posledných deväť rokov existencie a zdá sa, že budú celkom rušné. NASA vydala dokument, v ktorom zverejnila ciele tohto kozmického laboratória, ktorého koniec má nastať v januári 2031.

Tieto ciele možno jednoducho vymenovať: umožniť skúmanie hlbokého vesmíru, riadiť výskum s prínosom pre ľudstvo, inšpirovať a pozdvihnúť náš druh, viesť a povzbudzovať medzinárodnú spoluprácu, pomáhať súkromným americkým vesmírnym spoločnostiam k rozvoju.

Robyn Gatens, šéf sekcie ISS v NASA, tieto ciele komentoval pomerne všeobecným výrokom:

Medzinárodná vesmírna stanica vstupuje do svojej tretej a zároveň najproduktívnejšej dekády ako prelomová vedecká platforma v prostredí s mikrogravitáciou.
 

R. Gatens vyzdvihol prínos ISS v oblasti medicíny a environmentalistiky. No naznačil tiež, že počas tretieho desaťročia životnosti stanice, na ktorej palubu prvýkrát vkročila ľudská noha v roku 2000, bude v pláne tiež sústredenie sa na komerčné vesmírne projekty.

Komerčné vesmírne lety a široká spolupráca

NASA v podstate vytvára základy tohto prechodu k výraznejšej komercionalizácii vesmírneho priemyslu už v súčasnosti. Na konci roka 2021 agentúra poskytla 415 miliónov dolárov trom spoločnostiam – Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa, Nanoracks a Northrop Grumman. Financie majú byť určené na budovanie súkromných vesmírnych staníc na orbite Zeme.

Americká vesmírna agentúra má tiež dohodu s firmou Axiom Space, ktorá má od roku 2024 vyslať na ISS niekoľko modulov. Tieto moduly by sa neskôr mohli od stanice oddeliť a vytvoriť vlastnú formáciu na obežnej dráhe.

Minimálne jeden z týchto súkromných projektov by podľa NASA mal byť funkčný vo chvíli, keď ISS ukončí svoju životnú púť. Vďaka tomu by vo vesmírnom výskumne nevznikla časová medzera, kedy by nebolo možné vykonávať experimenty na obežnej dráhe Zeme. Zároveň by to pomohlo aj ambicióznym plánom, ako misie s posádkou, ktoré NASA plánuje poslať na Mars po roku 2030.

Súkromné spoločnosti pomôžu šetriť peniaze

Dohoda vesmírnej agentúry so súkromnými firmami je prvou fázou dvojfázového procesu úsilia na urýchlenie rozvoja komerčných destinácií na nižšej orbite planéty. Prvá fáza má trvať do roku 2025, v druhej by mala NASA umožniť svojim posádkam využívať v prípade potreby aj tieto súkromné stanice.

Za týmto plánom spolupráce so súkromným sektorom sú, pochopiteľne, ušetrené nemalé náklady, ktoré môže agentúra využiť na skúmanie hlbokého vesmíru či iné účely. Podľa správy, ktorú NASA zverejnila, by sa týmto spôsobom malo ušetriť do roku 2031 približne 1,3 miliardy dolárov a do roku 2033 až 1,8 miliardy dolárov.

Mohlo by sa zdať, že SpaceX Elona Muska môže ľutovať, že nie je súčasťou tejto dohody, no v skutočnosti má od NASA na konte už niekoľko finančne objemných kontraktov vrátane spolupráce na projekte Artemis, ktorý má zabezpečiť trvalú prítomnosť ľudí na povrchu aj na orbite Mesiaca.

Vesmírna stanica Gateway
Zdroj: nasa.gov
Vesmírna stanica Gateway
Ako názov napovedá, vesmírna stanica Gateway má byť akousi bránou do vesmíru. Má obiehať okolo pólov Mesiaca a okrem východiskového bodu na prieskum hlbšieho kozmu má poslúžiť aj v rámci misí na povrchu našej obežnice. Zatiaľ sa neplánuje neustála prítomnosť ľudí na stanici. Jeden obeh štvormodulovej stanice Gateway okolo Mesiaca má trvať týždeň. Je to zároveň perióda pre vhodný štart z jeho povrchu.

Súčasťou programu Artemis je tiež vybudovanie vesmírnej stanice Gateway na obežnej dráhe našej prirodzenej družice.

Ďalšie dôležité správy

EBE 17 Mys Canaveral - Na snímke raketa SpaceX Falcon 9 štartuje s kozmickou loďou NASA Imaging X-ray Polarimetry Explorer (IXPE) na palube zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Floride vo štvrtok 9. decembra 2021. Kozmická loď IXPE je prvou družicou určenou na meranie polarizácia röntgenového žiarenia z rôznych kozmických zdrojov, ako sú čierne diery a neutrónové hviezdy. FOTO TASR/AP

A SpaceX Falcon 9 rocket lifts off from Launch Complex 39A at the Kennedy Spac
Neprehliadnite

Nekontrolovaná raketa SpaceX už čoskoro narazí do Mesiaca