„Ak môže Google brať z Európy duševné vlastníctvo a využívať ho, Európska únia ho môže chrániť a donútiť zaň Google zaplatiť,“ povedal G. Oettinger ekonomickému týždenníku Handelsblatt.

Daň má byť súčasťou širšej reformy autorskej legislatívy. Pre celú EÚ by mala vzniknúť v tejto oblasti jednotná legislatíva. Prvoradým cieľom bude nájsť rovnováhu medzi používateľmi, duševným vlastníctvom a umeleckými dielami na internete.

Príklad z domovského Nemecka?

Príkladom novej legislatívy môže byť Nemecko, ktoré od Googlu a ďalších vyhľadávačov vyžaduje platenie licenčných poplatkov (ide o 11 percent hrubých príjmov Google, ktoré mu pritečú za zverejnenie článkov) za citácie zo spravodajských textov použité od augusta 2013. Inými slovami, vydavatelia sa mohli dožadovať platby za zahrnutie ich článkov do agregovacej služby Google News, rovnako tak ako za ich zobrazenie vo výsledkoch vyhľadávania.

Ako to už so zákonmi býva, nie sú dokonalé. Platenie sa totiž vzťahovalo len na citácie dlhšie ako „jednotlivé slová alebo krátke výťažky“, ale samotný termín „krátky výťažok“ nebol nikde definovaný. Požiadavka na platenie licencií sa rovnako netýka ani obsahu staršieho ako jeden rok.

Spor sa vyriešil až tento mesiac, keď Google ustúpil a od 9. októbra do služby Google News a hlavného vyhľadávača zaraďuje už len prelinkované nadpisy. To znamená, že titulný obrázok a začiatky článkov už Google pri textoch niektorých nemeckých vydavateľov vo vyhľadávaní nezobrazuje, ukáže len názov článku s linkom.

Nový postup Google uplatňuje voči obsahu 170 webom vydavateľov ako Axel Springer, Burda a Funke, ktoré boli združené agentúrou VG Media. Google bol k ústupku dotlačený po tom, ako ho VG Media v júni tohto roku zažalovala za porušenie autorských práv. Google sa do rizika súdneho sporu netlačil a tak súhlasil.

Nie všetky veľké vydavateľstvá však zdieľajú negatívny postoj voči Googlu - silné nemecké weby ako spiegel.de, faz.net, sueddeutsche.de, handelsblatt.com a zeit.de sa k iniciatíve VG Media nepridali, pretože z Googlu im plynie podstatná časť návštevnosti a tým aj reklamné príjmy.

Nemecké vydavateľstvá v rámci reklamných spoluprác s Googlom utŕžili na reklame za posledné tri roky miliardu eur. Každý mesiac ich články súhrne nazbierajú aj s pomocou Googlu pol miliardy klikov, tvrdí country manager Googlu v Nemecku Philipp Justus.

O pár týždňov nevýhodu zistili aj zvyšné portály a začali žiadať vrátenie úryvkov a náhľadov späť do výsledkov vyhľadávania kvôli poklesu návštevnosti. Podľa vydavateľov by pokles trafficu mohol v prípade niektorých webov viesť až k ich bankrotu, uvádza Searchengineland.com.

Skupina asi dvoch stoviek nemeckých vydavateľov združená v VG Media dala nakoniec Googlu povolenia, aby vo výsledkoch vyhľadávania používal úryvky ich textov či náhľady obrázkov. Nakoniec VG Media podala podnet na nemecký Protimonopolný úrad, kde argumentuje, že ich k tomuto kroku Google donútil tým, že na nemeckom trhu má dominantný 92-percentný podiel vo vyhľadávaní.

Nastavený proti americkým firmám

Možnú implementáciu nemeckého zákona na európsku úroveň kritizovala podľa Euractiv.cz napríklad nemecká europoslankyňa Julia Reda. „Bol by to neslávny začiatok pre veľmi očakávanú reformu legislatívy o autorských právach,“ uviedla na svojom blogu.

„Ekonomický dosah týchto poplatkov je podobný ako pri dani. V diskusii, ktoré v únii na túto tému odznejú, sa budú pravdepodobne spomínať argumenty súčasnej eurokomisárky pre digitálnu agendu Neelie Kroes ohľadom plánov maďarskej vlády zaviesť daň z internetu. Jej hovorca Ryan Heath uviedol, že je to hrozný nápad,“ okomentoval plány Bruselu na zavedenie Google dane právnik Christian Frank z právnickej kancelárie Taylor Wessing. Ten veľký rozdiel medzi poplatkami na ochranu autorských práv v Nemecku a maďarskou daňou nevidí.

Tvrdý postup voči americkým firmám ako Google sa od eurokomisára G. Oettingera, ktorý mal doteraz na starosti energetiku, dal očakávať. G. Oettinger zdieľa medzi európskymi politikmi populárny názor, že úloha USA v Európe by mala byť viac obmedzovaná, aj v dôsledku aféry NSA.

„Nesmie sa stať, že Google bude tvoriť produkty budúcnosti ako automobily a televízie a európske firmy ostanú len v úlohe dodávateľov,“ uviedol tento mesiac podľa denníka The Financial Times.

Nemeckému komisárovi sa nepáči napríklad pád európskych firiem ako Nokia alebo Siemens v segmente mobilných telefónov a drvivom nástupe americkej konkurencie. Nechce, aby Google a ďalšie podobné spoločností ovládli aj ďalšie oblasti na úkor európskej konkurencie.

Google daň prijali aj Španieli

V piatok svoju vlastnú podobu Google dane schválili aj Španieli. Nové poplatky sú výsledkom snáh španielskeho združenia mediálnych spoločností (ADED), ktoré obviňuje Google z krádeže autorských práv.

Zákon by mal platiť od januára 2015 a bude sa týkať spoločností Google a Yahoo, spod zákona boli naopak vyňaté sociálne siete ako Facebook alebo Twitter. Google reagoval, že je z rozhodnutia znepokojený, pretože cieľom nebolo vykrádanie obsahu, ale propagácia a podpora predaja článkov. Koľko má Google platiť, je zatiaľ nejasné.

Google mal problémy aj s vydavateľstvami vo Francúzsku. Do sporu sa tam vložil francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý sa Googlu vyhrážal, že ak neustúpi, platiť spoločnosť donúti cez zákon.

Vlani spor Google zažehnal tým, že sa s vydavateľmi dohodol na vytvorení fondu Digital Publishing Innovation Fund, do ktorého nalial 60 miliónov eur. Ním sa má financovať transformácia médií, aby prežili pokles predajnosti printu a nástup onlineu. Inými slovami, na základe reklamnej technológie im pomôže zvýšiť príjmy z online reklamy. Obe strany sú spokojné, ale skutočným víťazom je Google, ktorý si týmto krokom len upevnil svoju pozíciu na francúzskom trhu.

Google od roku 2006 riešil spory aj s belgickými vydavateľmi združenými v skupine Copiepresse. Po tom, ako táto americkú spoločnosť zažalovala, v roku 2011 súd Googlu prikázal, aby odstránil odkazovanie na odkazy a obrázky z článkov a zaplatil odškodné vo výške päť miliónov eur.