Teleúrad sa po konzultácii s poskytovateľmi služieb rozhodol, že väčšinu 3,7-gigového pásma (pre služby typu FWA) vyčlení celoplošne pôsobiacim providerom, ako sú Orange, Slovanet, Swan a GTS. Oproti predchádzajúcemu plánu využitia týchto frekvencií výrazne zredukoval priestor pre lokálnych a regionálnych poskytovateľov.
Asociácii lokálnych providerov internetu (ALPI) sa to, pochopiteľne, nepáči. Podľa nej regulačný úrad ignoroval názor väčšiny respondentov v konzultácii. Čiže štyroch desiatok lokálnych providerov, ktorí požadovali, aby sa 3,7-gigové frekvencie prideľovali tak, ako to bolo stanovené do konca roka: zhruba na polovicu medzi lokálne a celoplošné využitie.
Dve rovnaké konzultácie, dva rôzne výsledky
K fifty-fifty rozdeleniu dospel úrad (aj) na základe konzultácie, ktorú k 3,7-gigovému spektru spravil ešte koncom roka 2012. Samotný frekvenčný plán začal platiť minulý rok 15. marca. No úrad namiesto toho, aby na kmitočty začal vypisovať výberové konania, vyhlásil koncom vlaňajška ďalšiu konzultáciu.
Dôvod? Oficiálne preto, že chcel „optimalizovať spôsob prideľovania frekvenčného spektra“, aby sa využívalo efektívne. „Nové podmienky zabezpečia využívanie pásma na 95 percent oproti pôvodným 70 percentám,“ dodáva pre TREND.sk hovorca regulátora Roman Vavro.
Na názory providerov k tejto otázke sa pritom úrad pýtal aj v roku 2012. A v zásade tie isté odpovede (argumenty) od nich dostal aj vlani.
V skratke: lokálni provideri preferujú lokálne využitie frekvencií (s dosahom signálu v rámci jedného okresu), kým ich veľkí konkurenti sú za prídely s platnosťou pre celé Slovensko, prípadne v kombinácii s lokálnymi licenciami.
Zdroj: Úrad pre reguláciu elektronických služieb
Rozdielne názory
„Väčšina z lokálnych poskytovateľov sa za päť až desať rokov existencie vypracovala cez voľné pásma na operátorov, ktorí skutočne potrebujú aj licencované pásmo, avšak celoslovenskú licenciu odmietajú platiť – je to pre nich zbytočné,“ uvádza jeden z providerov, Fibris.
Licencované využívanie frekvencií znamená, že provider ich využíva sám. Na rozdiel od voľného pásma 2,4 GHz a 5 GHz (zjednodušene WiFi), v ktorom sa stretáva s ďalšími poskytovateľmi. V licencovanom pásme sa preto znižuje riziko rušenia a tým zníženia kvality služby pre zákazníka.
„Celoplošné prídely FWA frekvencií [licencie na 3,5 a 26 GHz pásmo vlastní GTS, Slovanet a Swan] doteraz významne nepomohli k zlepšovaniu dostupnosti širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach,“ dodáva predseda ALPI Michal Rybárik. Podľa neho je len málo pravdepodobné, že opakovaním toho istého postupu pri 3,7 GHz by sa dospelo k iným výsledkom.
Naopak, podľa Swanu sú lokálne prídely v praxi menej využívané na budovanie sietí a pripájanie zákazníkov: „Dokonca nie sú ani po niekoľkých rokoch ... v menej atraktívnych lokalitách úradom pridelené.“
Rovnaký názor má GTS. Odhaduje, že v celoplošných 3,5- a 26-gigových pásmach sa v súčasnosti prevádzkuje desaťtisíc koncových staníc, čo je výrazne viac ako v pásme 10 GHz, ktoré sa v súčasnosti prideľuje lokálne. Navyše, viacero 10-gigových prídelov získal Slovanet, aby čiastočne suploval celoplošné frekvencie.
3,7 nie je 10
Je pravda, že pásmo 10 GHz nie je lokálnymi provideri výraznejšie využívané. A že v niektorých lokalitách o ne nie je záujem. Napríklad koncom roka 2012 teleúrad vyhlásil tender na frekvencie pre Partizánske, Prievidzu, Ružomberok a Topoľčany, no nikto sa doň neprihlásil.
M. Rybárik však tvrdí, že pásma 10 GHz a 3,7 GHz nemožno zjednodušene porovnávať. Podľa neho sú medzi nimi zásadné technologické rozdiely, ktoré vedú k diametrálnej odlišnej ekonomike.
„Kým v 10 GHz pásme si vieme predstaviť prevádzkovanie služby pre účastníkov s rýchlosťou 4 Mbit/s pri zriaďovacích nákladoch tisíc eur na prípojku, v 3,7- alebo 3,5-gigovom pásme môže ísť o 40-megabitovú službu so zriaďovacími nákladmi 150 eur na prípojku,“ vypočítava predseda ALPI.
Z týchto prepočtov podľa neho vyplýva eminentný záujem lokálistov o 3,7 GHz. A tiež o 3,5 GHz, kde licencie Swanu, Slovanetu a GTS vypršia na budúci rok. „V celom frekvenčnom pásme nevidíme žiadnu inú alternatívu, ktorú by mohli lokálni poskytovatelia použiť na širokopásmové služby domácnostiam v bielych a šedých miestach (regiónoch, ktoré v súčasnosti nemajú prístup k rýchlemu internetu),“ dodáva M. Rybárik.
Čo ostalo
Aj v novom frekvenčnom pláne platnom od 1. januára 2014 nechal teleúrad časť 3,7-gigového spektra pre lokálne prídely. No je ich o polovicu menej ako doteraz.
Nový plán označuje R. Vavro ako kompromis. „Chápeme, že tento výsledok neznamená úplnú spokojnosť pre celoplošných aj lokálnych operátorov, ale to vzhľadom na protichodné požiadavky bohužiaľ nebolo možné.“ Úrad verí, že napriek tomu dokážu obe skupiny operátorov realizovať svoje obchodné zámery.
M. Rybárik si to nemyslí. Využitie frekvencií podľa nového plánu je podľa neho pre lokálnych providerov problematické alebo úplne nemožné: „Lokálne kanály nie sú oddelené ochranným kanálom. Nami zamýšľané zariadenia by sa pri takomto rozdelení frekvencii vzájomne rušili a neboli by riadne prevádzkyschopné.“
Do akej miery sú ním načrtnuté obavy opodstatnené, ukážu výberové konania na licencie pre 3,7-gigové frekvencie. Regulačný úrad ich plánuje spúšťať ešte v prvom polroku.
