Ani IT sektor neujde chápadlám krízy. Zákazníci dodávateľov informačných technológií a IT služieb budú nakupovať menej hardvéru a softvéru, utlmia rozbehnuté projekty, skrešú rozvojové zámery. Na druhej strane, väčšina biznisov sa bez IT nezaobíde, lebo podporuje ich fungovanie na základnej úrovni.

Ako sa zmení podnikanie IT firiem v problémovom roku? Sú niektoré segmenty trhu proti turbulenciám odolnejšie ako iné? A aké prináša kríza príležitosti? Odpovede na tieto otázky hľadal TREND u šéfov väčších i menších slovenských info-komunikačných podnikov.

Tučný vlaňajšok

Kríza mení IT biznis

Vo všeobecnosti má slovenský IT sektor za sebou úspešný rok. Ako naznačujú rebríčky v tejto ročenke, podnikom sa darilo rásť a dosahovať zisky. Za predpokladu, že TREND získal údaje od reprezentatívnej vzorky firiem, napríklad objem poskytnutých IT služieb medziročne vzrástol o 13,4 percenta. Čisté zisky pätnástich najprofitabilnejších spoločností stúpli dokonca o 39 percent – na 2,3 miliardy korún.

To je, pravdaže, globálna štatistika, okolo ktorej realita na úrovni konkrétnej firmy viac či menej kolíše. Oslovení manažéri však TRENDU poskytli zvyčajne pozitívne hodnotenia. Napríklad generálny riaditeľ IT distribútora Asbis Sk Ľubomír Očko považuje minulý rok za budovateľský: „Zvýšili sme počet zamestnancov o päťdesiat percent, presťahovali sa do nových priestorov, rozšírili portfólio o nové distribúcie.“

Pochvaľuje si aj predseda predstavenstva Asseca Slovakia Jozef Klein. Po prvý raz v histórii firmy individuálne výnosy prekročili jednu miliardu korún. A vydarila sa i emisia akcií na varšavskej burze, prostredníctvom ktorej spoločnosť získala ďalšie zdroje na svoj rozvoj. Podľa J. Kleina šlo o vôbec poslednú úspešnú emisiu na burze pred prepadom trhov.

Aj ďalšie firmy expandovali. Regionálne – producent bezpečnostných softvérov Eset založil pobočku v Česku a Poľsku. Do nových segmentov – SAP hovorí o prieniku na trh malých a stredných podnikov, Softip zasa do štátnej správy. Alebo rozširovaním partnerstiev – napríklad Datalan uzavrel zmluvy so spoločnosťami Softpro a WeWebU IT Solutions.

Unikátnou príležitosťou boli minulý rok projekty na eurokonverziu informačných systémov. Šlo o jednorazovú záležitosť, ale ťahala sa cez všetky odvetvia národného hospodárstva. Od menších firiem, ktoré potrebovali „iba“ upgradovať účtovný softvér, po veľké projekty v bankách, kde šlo o najvýznamnejšie zásahy do informačných systémov od príprav na rok 2000. Napríklad IDS Scheer realizoval šestnásť takýchto projektov – pre Plastic Omnium Auto Exteriors, Peek & Cloppenburg, Uniraf Slovensko či SAF-Holland Slovakia atď.

Ani telekomy na uplynulý rok nefrflú. V Slovak Telekome oceňujú, že sa im podarilo rozšíriť sieť optických vlákien do 220-tisíc domácností (aj keď mu ešte stále pár desiatok tisíc ostáva, aby v pokrytí dobehol Orange). Optiku budovali, respektíve kupovali aj menší hráči: Swan a Slovanet majú za sebou viacero akvizícií lokálnych providerov.

Už klesajú

O to drastickejšie bolo prebudenie do nového (krízového) roka. Keď sa hospodárska recesia preliala z USA do Európy a začala zasahovať Slovensko, pocítili to aj IT firmy. Výsledky za nedávno skončený prvý kvartál možno ešte nevyzerajú dramaticky – najmä ak dobiehali rozbehnuté projekty. No očakávania z ďalšieho vývoja sú všelijaké.

J. Klein hovorí, že výdavky – predovšetkým na IT – výrazným spôsobom obmedzili finančné inštitúcie (ktorým Asseco poskytuje 60 percent svojich služieb). A pokles objednávok už hlásia aj výrobné podniky, dodáva marketingová manažérka Besetu Ingrid Kotríková. „Zákazníci čoraz konzervatívnejšie posudzujú plánované projekty,“ súhlasí predseda predstavenstva Centauru Igor Baník. A aj výkonný riaditeľ T-Mobilu Milan Vašina pripúšťa, že niektoré skupiny zákazníkov budú viac dbať na optimalizáciu nákladov: „Čo sa môže prejaviť aj v objeme využívania niektorých telekomunikačných služieb.“

Šéf Anasoftu Michal Hrabovec upozorňuje na ďalší negatívny vplyv krízy. Pokles zákaziek neočakáva, no obáva sa zhoršenej platobnej spôsobilosti klientov, takže sa môže predĺžiť doba splatnosti faktúr.

Možno očakávať, že výsledkom turbulencií na trhu bude – v lepšom prípade – stagnácia tržieb a profitability aj u tých dodávateľov IT, ktorí boli doteraz zvyknutí zaknihovávať dvojciferné percentuálne rasty. Ostrovčeky istoty sa hľadajú ťažko, ale niektorí manažéri sú aj v atmosfére očakávania ťažkých časov optimisti. „Negatívne dosahy môžu do určitej miery kompenzovať verejné investície do informatizácie,“ naznačuje generálny riaditeľ Datalanu Miroslav Melicherčík.

Prepúšťanie zamestnancov v dôsledku krízy si, aspoň zatiaľ, pripúšťa málokto. Manažéri IT firiem väčšinou hovoria, že slabší rok zvládnu. Priamejšiu odpoveď typu „Ak si to situácia vynúti, budeme musieť prepúšťať“ si trúfli sformulovať len podaktorí. Ale bolo aj zopár takých, čo naopak hovorili o naberaní ďalších ľudí. „Výhľad je pozitívny, posilňujeme náš konzultačný tím,“ tvrdí napríklad výkonný riaditeľ IDS Scheer Jaroslav Zamborský.

Kam sa zníži latka

Odpoveď na otázku, ako kríza zmení slovenský IT biznis, vychádza zo základného predpokladu, že zákazníci budú šetriť. Nevyhnutne to nemusí viesť k tomu, že stopnú všetky investície. Možno skôr začnú tlačiť na ich efektívnejšie vynaloženie. Samozrejme, neznamená to, že na efektivitu investícií sa v minulosti nehľadelo.

„Na samoúčelné, i keď technologicky príťažlivé projekty nebol priestor ani pred krízou,“ tvrdí technický riaditeľ Soitronu Peter Horňák. Predsa len u zákazníkov IT firiem sa bude efektivita skloňovať viac ako pred rokom. Už len preto, že v krízových časoch sa to očakáva.

Ďalšou novinkou v IT biznise bude, že firmy sa začnú zaujímať aj o projekty, na ktoré v minulosti „nebol čas“. Inými slovami, neboli až také lukratívne. Otázka, samozrejme, je, kam sa až môže znižovať latka: vzhľadom na očakávanú návratnosti kapitálu a nákladov na realizáciu zákaziek (licencie, hardvér, ľudské zdroje). Ako vraví J. Klein: „Budeme sa zaoberať menej profitabilnými projektmi.“ A ako dodáva predseda predstavenstva Softipu Belo Zorkovský: „Projekty, ktoré nebudú efektívne – rozumej stratové – nás nikdy nebudú zaujímať.“

Ako prežiť zlé časy? „Kríza sa menej dotkne dodávateľov, ktorí budú vedieť poskytnúť riešenia, vedúce k úsporám,“ uvádza jednu z možných odpovedí konateľ Softecu Anton Scheber. Ďalšie návody od manažérov IT firiem stoja na presune ťažiska biznisu do segmentov menej postihnutých krízou, na posilňovaní aktivít v regiónoch či na spolupráci s inými firmami, ktorá umožní osloviť viac potenciálnych zákazníkov. A samozrejmosťou je udržiavať spokojnosť zákazníka.

Na trhu tiež podľa šéfa Profesie Dalibora Jakuša badať presun od outsourcingu IT k vlastným, interným riešeniam. Typický príklad: správa webu alebo vývoj jednoduchšieho softvéru. Dôvody: na dané činnosti sa teraz ľahšie nájdu ľudia a firmy majú pocit, že keď robia veci vo vlastnej réžii, tak je to lacnejšie. Alebo nad nimi majú aspoň väčšiu kontrolu: „Najmä menšie IT firmy to už začínajú cítiť.“

Tlak na ceny

Jedna z najrozšírenejších reakcií na krízu vôbec – škrty v marketingovej komunikácii – sa nevyhla ani IT sektoru. Vo viacerých firmách ešte tento rok v tejto oblasti ani nezačali. S rozbehom mediálnych kampaní sa čaká, „ako sa situácia vyvinie“. V lepšom prípade sa dôkladnejšie vyhodnocuje efektívnosť mediatypov, aby sa vedelo, do ktorých sa viac oplatí investovať limitované budgety.

Na druhej strane, viacero firiem avizuje, že komunikácia s klientmi sa zintenzívni. Napríklad výkonný riaditeľ Dellu Miroslav Řezníček spomína bezplatné semináre zamerané na konkrétne témy, ktoré zákazníci riešia: „Zákazníci si nemôžu dovoliť zhoršenie kvality poskytovaných služieb interným a externým zákazníkom, ale prostriedky sú obmedzené.“ Obdobne sa vyjadruje šéf slovenského Microsoftu Peter Čerešník: jeho firma sa v komunikácii zameria na niekoľko základných scenárov, ktoré klienti riešia. Ako príklad nového prístupu uvádza spustenie webstránky s kalkulátorom úspor.

Možno od krízy očakávať zníženie cien za IT tovary a služby? Zákazníci budú na cenu určite tlačiť, dodávatelia sa budú brániť tým, že ponúknu viac výkonov, len aby sa kontrakty udržali na súčasnej úrovni. Ale J. Zamborský z IDS Scheer už hovorí aj o tlaku konkurentov, ktorí sa snažia presadiť cenami na hranici efektívnosti: „Sme nútení sa tomu čiastočne prispôsobovať.“

Menej školení

Okrem obchodných aktivít budú IT firmy hľadať vnútorný potenciál úspor, aby fungovali efektívnejšie. „Snažíme sa zbaviť procesov, ktoré pre nás nie sú kľúčové, nie sú merateľné a nezaručujú návratnosť investície,“ tvrdí P. Čerešník. Ako príklad uvádza, že začali menej cestovať a viac využívať výhody integrovanej komunikácie.

Najväčší potenciál úspor v IT firmách je zväčša v ľudských zdrojoch. Ale prepúšťanie sa na číslach firmy prejaví až po určitom čase (výpovedná lehota, odstupné). Sporiť na zamestnancoch možno začať i okamžite – napríklad zosekaním školení, vzdelávacích kurzov a rôznych platených seminárov. Máloktoré IT firmy priznávajú, že po takýchto opatreniach siahnu. „Zmysluplné náklady na školenie ľudí sa vždy oplatia. Bez ohľadu na krízu,“ myslí si výkonný riaditeľ Energotelu Vladimír Ondrovič.

Hľadanie vnútorných rezerv však manažéri – aspoň vo vyjadreniach pre TREND – považujú skôr za doplnkovú aktivitu v protikrízovom balíčku. Kľúčové je pátranie po nových biznis príležitostiach. „Kto poľaví v tempe a začne sa venovať iba vnútornej optimalizácii, stratí viac, ako získa,“ tvrdí napríklad riaditeľ Towercomu pre stratégiu a rozvoj biznisu Karol Flak.

Šanca pre menších

Zvykne sa hovoriť, že kríza je nielen hrozba, ale i príležitosť. A manažéri niektorých slovenských IT firiem sa v tomto videní veci tiež našli. „Kríza je príležitosť zahodiť všetko zbytočné, zefektívniť neefektívne a zlepšiť fungujúce,“ sumarizuje napríklad M. Melicherčík z Datalanu.

M. Hrabovec z Anasoftu v kríze vidí šancu pre menšie IT firmy. Hovorí, že v dobrých časoch veľkí klienti preferovali nadnárodné kolosy, často bez lokálneho výkonu. Teraz by mohla prísť zmena. Orientácia na cenovo výhodnejšie ponuky firiem strednej veľkosti.

V Soitrone sú tiež optimisti. „Kríza nám môže pomôcť, pretože naši zákazníci sú teraz náchylnejší počúvať naše argumenty,“ konštatuje riaditeľ pre strategický marketing Martin Lohnert. Rola IT manažérov sa v ťažkých časoch stáva veľmi dôležitou, lebo vhodne zvolené projekty majú zásadný vplyv na fungovanie či dokonca prežitie firmy.

Podobne v Delli sú presvedčení, že kríza má aj svetlejšie stránky. Lebo snaha o úspory bude tlačiť na odstránenie zbytočných medzičlánkov v obchodnom reťazci, v čom M. Řezníček vidí príležitosť pre biznis model Dellu.

Kríza by tiež mohla zlepšiť ponuku na trhu práce. Zvýšiť dostupnosť kvalifikovaných IT odborníkov, ktorej nedostatok v minulosti firmy brzdil v rozvojových plánoch (a zvyšoval osobné náklady). Prvé efekty sa vraj už dostavili.

„Na rozdiel od minulého roku je ponuka na trhu lepšia, aj čo sa týka kvantity, ale hlavne sa zvýšila kvalita,“ mieni J. Zamborský z IDS Scheeru. Jeho kolega zo Softipu B. Zorkovský pridáva ďalšie očakávanie: vyššiu lojalitu zamestnancov a stabilitu tímu.

Na makroúrovni môže kríza vyústiť v konsolidáciu trhu. Či už akvizíciami, ktoré by vďaka turbulenciám mohli vyjsť lacnejšie ako v dobrých časoch – a niektoré firmy sa netaja, že sa vyberú na nákupy. Alebo aj zánikom firiem: niektorí manažéri očakávajú, že z trhu zmiznú firmy so zlou platobnou morálkou.

Hľadá sa imunita

V pomenovaní zákazníckeho segmentu, ktorý bude krízou menej postihnutý ako iné, sú manažéri IT firiem dosť jednotní. Myslia si, že najviac imúnny bude verejný sektor, ktorý čakajú veľké investície z eurofondov. Na systémy elektronickej štátnej správy, samosprávy, digitalizáciu knižníc a rozšírenie broadbandu v regiónoch má ísť do roku 2013 viac ako jedna miliarda eur.

Projekty informatizácie považujú manažéri za najväčšiu biznis príležitosť tohto roka. V otázke, kto z nich bude profitovať – či neostanú biznisom pre firmy, dlhodobo etablované v tom-ktorom rezorte –, odpovedajú zväčša diplomaticky. „Verím, že každý si nájde svoje príležitosti,“ konštatuje napríklad šéf Alefu Nula Ľubomír Zlacký.

Relatívnu stabilitu očakávajú šéfovia niektorých IT firiem aj od sektorov a produktových segmentov, ktoré zabezpečujú služby a tovary dennej spotreby. Ako napríklad energetické podniky. Alebo počítačová bezpečnosť.

Telekomunikačné podniky majú tiež dosť jasno v tom, kde sa skrývajú ostrovčeky istoty. Firemní klienti môžu šetriť, tlačiť dodávateľov do úspornejších riešení, v prípade krachu sa aj úplne strácať. No telekomy očakávajú, že trh potiahnu domácnosti.

„Nepredpokladáme, že ľudia prestanú pozerať televíziu, využívať internet a telefonovať,“ uvádza napríklad hovorkyňa Slovak Telekomu Jana Burdová. „Ľudia kupujú nové a väčšie televízory a tie potrebujú kvalitný TV signál,“ súhlasí K. Flak z Towercomu.

Ako sa predpovede a očakávania manažérov slovenských info-komunikačných firiem splnia, začnú ukazovať už najbližšie mesiace. A keď sa raz kríza skončí, objavia sa ďalšie zaujímavé otázky. Obnovia sa staré biznis modely alebo niečo zo zlých časov pretrvá? Začnú si IT dodávatelia opäť vyberať projekty ako hrozienka z koláča? A vráti sa nedostatok programátorov, konzultantov a IT špecialistov?

Kríza mení IT biznis

Kríza mení IT biznis

Ilustračné foto - Profimedia.cz