Pomerne bezprecedentne sebakritické vyjadrenia padali na konferencii Jarná ITAPA 2014. Niežeby vysokí štátni funkcionári objavili Ameriku: informatizácia zlyháva a dôvody sú už dávnejšie zjavné. Špekulovať možno akurát nad motiváciou pre ostrejšiu rétoriku eurofondových administrátorov.
Jeden z hlavných problémov vidí šéf OPIS-u z Úradu vlády SR Norbert Molnár v dĺžke výberových konaní na dodávateľov informatizačných projektov a množstve chýb v nich. Tendre v priemere trvajú dvanásť mesiacov. A nezriedka aj dlhšie.
Ak sa k tomu pripočíta čas implementácie projektu, vzniká otázka, či je riešenie ešte aktuálne a moderné, dodáva N. Molnár. Výsledkom sú úpravy za pochodu: zmenové konania sú vo väčšine zo 68 bežiacich projektov OPIS-u.
Generálny riaditeľ sekcie operačných programov Úradu vlády SR Norbert Molnár Zdroj: ITAPA/Andrej Kližan
Keď sa ministerstiev a úradov pýtali, prečo ich projekty meškajú, poskytli celý rad zdôvodnení, ktoré nešetria ani jeden článok dodávateľsko-odberateľského reťazca.
Prekážkou má byť napríklad nedostupnosť integračných modulov Ústredného portálu verejnej správy – megaprojektu za desiatky miliónov eur, ktorý zastrešuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). A tiež nedostupnosť niektorých základných údajových registrov, ako je register obyvateľstva či firiem – ktoré má zasa na starosti ministerstvo vnútra.
No maslo na hlave majú aj dodávatelia, ako na ITAPA poznamenal štátny tajomník ministerstva financií a digitálny líder Peter Pellegrini (na druhej strane, výrazne zaostal za pamätným prejavom svojho predchodcu Ivana Mikloša z roku 2010).
Realizátori projektov sa sťažovali na nedodržiavanie harmonogramov dodávateľmi ako aj množstvo chýb vo fáze testovania. Podľa P. Pellegriniho sa mnohí dodávatelia „učili za pochodu“.
Evidentne teda ani superkomplexné kritériá výberových konaní a vyžadované megareferencie, ktoré mali odfiltrovať nekompetentných záujemcov o zákazku, nezabezpečili optimálny výsledok.
Aj po pol roku len pre Windows
Po dôkazy, že výsledné elektronické služby napriek miliónom investovaných eur nereflektujú technologický vývoj na trhu, netreba chodiť ďaleko.
Napríklad tohtoročná novinka: elektronické čipové občianky (eID), ktoré umožňujú vytvárať zaručený elektronický podpis (ZEP) a sú podmienkou využívania e-služieb, fungujú len v prostredí Windowsu a Internet Explorera. Fanúšikovia konkurenčných a stále populárnejších platforiem Mac, iOS a Android majú smolu.
Keď ministerstvo vnútra na čele s jeho šéfom Robertom Kaliňákom vlani pred Vianocami eID so ZEP uvádzali, sľubovali, že obslužný softvér pre počítače Mac sprístupnia v 1. kvartáli tohto roka. Nestalo sa. Končí sa máj a z webstránky ministerstva vnútra si možno stále stiahnuť iba softvér pre okná.
Info z webu NASES-u naznačuje, že problém je v softvéri na tvorbu zaručených e-podpisov. Nová verzia programu D.Signer (z produkcie firmy Ditec, tradičného dodávateľa slovenskej vlády) pre Mac a Linux bude k dispozícii 31. mája 2014.
A až keď prebehne jeho certifikácia na Národnom bezpečnostnom úrade, bude sprístupnená spolu s ďalším softvérom, eID klientom, „pravdepodobne po termíne 31. 5. 2014“.
To, že neboli hneď od začiatku dostupné softvéry pre viaceré operačné systémy, môže byť zásluha dodávateľa (ktorý sa učil za pochodu) ale aj nedostatočného zadania kontraktu (podporu Mac OS nevyžadovalo ministerstvo vnútra). Multiplatformovosť služieb pritom spomína hneď niekoľko strategických vládnych dokumentov.
A ďalšie milióny eur
OPIS sa síce na budúci rok definitívne končí, no koncept itečkových eurofondov ostáva. V novom programovacom období 2014-2020 bude na informatizáciu vyčlenených 900 miliónov eur.
P. Pellegrini sľubuje, že kiksy z OPIS-u sa už nebudú opakovať. Tvrdí, že tomu zabránia v súčasnosti prijímané opatrenia. Okrem toho, zbehne aj audit existujúcich projektov: „Aby sme určili, ktoré projekty je potrebné rozvíjať a ktoré už nie.“
Pokiaľ ide o tendre na dodávateľov, podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie Andrej Holák na ITAPA avizoval, že do konca roka by mal byť v prevádzke nový zákon: „Mal by odstrániť byrokraciu, zvýšiť transparentnosť a skrátiť dĺžku procesu obstarávania.“
