Vývoj okolo medzinárodnej protifalšovateľskej dohody ACTA možno vidieť v lokálnom a globálnom aspekte. Ten lokálny je, že ACTA sa postarala o to, aby web nebol len médiom aktuálnej predvolebnej kampane, ale aj jeho obsahom. Hoci za poukazovaním na riziká dohody prudko cítiť snahu zvýšiť si percentá, alebo aspoň neprísť o tie, ktoré im (napríklad po nájazde Gorily) ešte ostali.
Prebudený záujem politikov (nielen slovenských) o ochranu práv občanov v digitálnom prostredí treba dať do kontextu. Po prvé, súhlas na to, aby sa Európska únia pripojila k protifalšovateľskej dohode, dala nie práve najrelevantnejšia Rada ministrov poľnohospodárstva a rybolovu. Čerešničkou je, že sa tak stalo na rokovaní, kde sa (odborníci odpustia zjednodušenie) z 99% preberali kvóty na makrely. Ale povedzme, že legislatívna partizánčina, keď závažné zmeny v zákonoch prechádzajú ako prílepky k nesúvisiacim normám, sa nepestuje len v Národnej rade SR.
Okrem toho, za každej vlády sa objavujú návrhy, ktoré nesú podobný potenciál kolaterálnych škôd ako ACTA. Napríklad silové rezorty sa už pri viacerých príležitostiach snažili dosiahnuť, aby sa polícia a tajné služby mohli k dátam z telefónnej a internetovej prevádzky (európska smernica Veľký brat) dostať bez súhlasu súdu. Vlani na jeseň zasa ministerstvo financií chcelo internetové stávkové služby bez slovenskej licencie riešiť blokovaním ich webstránok.
Z globálneho hľadiska je na vývoji okolo ACTA pozoruhodné, že vládnych úradníkov a vlastníkov copyrightov stále baví za ochranu autorských práv bojovať spôsobom, ktorý zjavne nemá šancu na úspech. Je vysoko pravdepodobné, že nedávnym zatvorením Megauploadu, na ktorom sa zdieľal (aj/prevažne) nelegálne šírený obsah, sa len vytvorí „trhový“ priestor pre konkurenciu. Trebárs aj v krajinách, kam nedočiahne FBI.
Na druhej strane, viac ako desať miliárd platených downloadov za osem rokov existencie applovského iTunes Storu svedčí o tom, že ľudia za digitálny tovar platiť vedia. Nie všetci takú možnosť majú. Kým tento online obchod s hudbou (vlani) prišiel na Slovensko, mali jeho obyvatelia k dispozícii prakticky len torrenty, pohybujúce sa v šedej a čiernej zóne stále populárnejšieho webu. Dôvod – zastaraný regionálny systém autorských práv. Možno sú to najmä veľké vydavateľstvá, kto sa mal prebudiť.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 4/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
