Najprv je potrebné si povedať, že žiadna strana tohto „konfliktu“ netvrdí, že autorom, umelcom alebo majiteľom autorských práv nie je potrebné vyplácať odmeny. Aj preto sú už roky v slovenskej legislatíve zakotvené práva a povinnosti každého, kto nejaký spôsobom narába s duševným vlastníctvom iného. Okrem iného sa tam nachádza výpočet poplatkov pri nákupe rôznych zariadení, ktoré dokážu vytvárať kópie diel.

Na to, že z ceny prázdneho DVD alebo prenosného pevného disku ide pár centov pre SOZA, LITA a ďalšie spolky na ochranu duševného vlastníctva, si už každý chtiac nechtiac zvykol. Niektorí si týmito poplatkami legitimizujú sťahovanie pirátskych verzií softvéru, hudby alebo filmov. Nie je to ale tak. Poplatky z týchto médií sú odmena za službu, ktorou je možnosť vytvoriť si kópiu z legálne zakúpeného originálu. Teda presnejšie zakúpenej kópie. Či už niekto túto možnosť využije a urobí si kópiu CD Jany Kirschner pre prípad, že sa to prvé poškriabe, je na rozhodnutí každého osobitne. Zaplatiť ale musí. V podstate niečo ako kuvert (drobné pečivo, olivový olej, kečup....) v reštauráciách.

Aj doteraz boli v platnosti drobné poplatky za zariadenia, ktoré umožňovali vytváranie kópií autorských diel. Boli na úrovni iných európskych krajín (hoci niektoré ako Veľká Británia, Írsko alebo Luxembursko ich nemajú vôbec). Zjavne to ale bolo málo a preto organizácie kolektívnej správy dokázali motivovať MK SR k návrhu nových poplatkov. Na porovnanie, ešte vlani sa za Smart TV s USB (a funkciou nahrávania s pripojením externého média) neplatili žiadne poplatky. Výnimkou bolo pár modelov so vstavaným pevným diskom. Pri nich bol poplatok pol percenta z ceny konkrétneho pevného disku, rádovo niekoľko centov. Rovnako bol nulový poplatok za mobilné telefóny a pri tabletoch a počítačoch to bolo 0,5 percenta z ceny pevného disku.

Podľa odhadov ITAS tak ešte vlani z približne 200-tisíc smart televízorov predaných na Slovensku, 1,2 milióna mobilných telefónov s nulovým poplatkom, štvrť milióna tabletov a 300-tisíc osobných počítačov s poplatkom pol percenta z ceny pevného disku mali organizácie kolektívnej správy dostať 165 000 eur. Ktoré ich podľa nejakého kľúča prerozdelili medzi majiteľov práv a pre vlastný chod. Po novom by už ale narábali s výrazne inými číslami.

Pri rovnakom počte predaných smart televízorov s priemernou cenou 390 eur a poplatkom 3 percentá, 150-eurových mobilov a 200-eurových tabletov s poplatkami 0,7 percenta a počítačov za 500 eur s poplatkom 1 percento by vyzbierali až 5,45 milióna eur. Mimochodom, 94,95 percenta z tejto sumy by bol podiel združenia SOZA, LITA by dostala zvyšných 5 percent. Ide len o odhad, pričom v tomto výpočte nie sú zahrnuté tisíce ďalších zariadení, napríklad herné konzoly (3 %) alebo kamery a fotoaparáty (1 %).

Pri týchto číslach vyskakujú viaceré zvláštnosti. V prvom rade, rozdelenie poplatkov percentuálne podľa celkovej ceny nie je ani vonkoncom férové. Kópia nahranej telenovely bude mať rovnaké parametre (kvalitu) pri televízore za 400 eur a aj pri kúsku za 4 000 eur. Majiteľ prvého za túto funkciu priplatí 12 eur, ten druhý už slušných 120 eur. Navyše v dobe, keď stále viac obsahu je v rôznych online archívoch alebo vo forme platených streamovacích služieb a teda mnohí ľudia funkciu nahrávania obsahu na svoje smart zariadenie reálne vôbec nevyužívajú.

Brandža predajcov si postup rezortu kultúry a združení vysvetľuje tak, že práve rozširovanie streamovania onedlho zníži opodstatnenosť organizácií kolektívnej správy a tie si preto „nadrábajú“ takýmito novými poplatkami. Služby ako Spotify alebo Netflix vedia s chirurgickou presnosťou zistiť, ktorý film alebo pieseň sa ako často pozeral/počúvala a z paušálnych poplatkov svojich zákazníkov veľmi transparentne vyriešia poplatky majiteľom práv priamo, bez medzičlánku.

Poplatok vypočítaný percentuálne z celkovej ceny televízora či inej čiernej techniky tak má rovnakú logiku, ako keby sa cena diaľničnej známky pre osobné autá vypočítala z objemu motora alebo počtu sedadiel. Aj preto IT asociácia Slovenska navrhovala (keď už niečo) fixný paušálny poplatok, napríklad 1 euro za jeden televízor.

Tou druhou otázkou, ktorá zatiaľ nebola zodpovedaná, je, ako si zákon vysvetľuje technické pojmy ako tablet alebo smart televízor. Zoberme si napríklad už bežne dostupné tablety so systémom Windows 8 a pripojiteľnou klávesnicou. Nie je to už vlastne počítač? A je smart televízor len ten, ktorý má USB konektor na pripojenie externého disku? Navyše, nebude sa zohľadňovať, že 3-percentný príplatok sa má vzťahovať na zariadenie, ktoré vytvorenú kópiu neumožňuje používať na inom zariadení? A prečo sa poplatky zdvojujú, keďže najprv zaplatím pri kúpe televízora (ktorý sám o sebe nahrávanie neumožňuje) a druhýkrát za externý disk, ktorý tiež bez televízora alebo iného zariadenia nevie nič zapisovať alebo kopírovať? Na všetky tieto otázky zatiaľ Ministerstvo kultúry SR neodpovedalo.

Tak či onak, zjavne je podľa našich demokraticky zvolených zástupcov všetko v poriadku. Proti novele autorského zákona minulý týždeň nehlasoval ani jeden jediný poslanec NR SR. Do platnosti vstúpi 1.1.2016. Dovtedy sa zástupcovia výrobcov, dovozcov a predajcov čiernej techniky budú snažiť získať výklad pojmov v tomto zákone. „Sme pripravení vyskúšať každú cestu, aj apelovať na prezidenta SR, aby zákon nepodpísal,“ povedal na tlačovej konferencii Mário Lelovský, prezident ITAS.

Ak by nič nepomohlo, bude ITAS požadovať, aby bol, zjednodušene povedané, nový poplatok zapísaný v pokladničnom bloku. Aby kupujúci vedel, koľko a komu presne idú tie 3 percentá. Ak teda budú Slováci nakupovať doma.

Novela totiž predaj môže ovplyvniť a zákon tak môže byť kontraproduktívny aj pre samotný štát a organizácie kolektívnej správy. Prax bude od budúceho roka približne takáto. Slovenský predajca, ktorý chce podnikať, ako sa patrí, bude mať dve možnosti. Navýšenú cenu si dá no nákladov, takže koncová cena pre zákazníka ostane nezmenená. V tomto segmente sa ale marže vo veľkoobchode pohybujú práve na úrovni okolo 3 percent. To môže výrazne zasiahnuť jeho obrat a teda aj počet zamestnancov či kamenných predajní.

Alebo sa poplatok premietne do koncovej ceny televízora. Lenže pragmatický kupujúci si ľahko zistí, že nejaký menší e-shop predáva tento model lacnejšie. A kúpi si ho tam. Často môže ísť o modely dovezené napríklad z Poľska, kde tieto poplatky nemajú. Tým pádom DPH neostane na Slovensku a slovenským firmám klesne obrat aj tak. Inak povedané, tí čo poplatky platia, budú poškodzovaní, tí čo ich neplatia, ich budú platiť ešte menej.