„Vzhľadom na to, že smartfóny už zďaleka nevyužívame len na telefonovanie a SMS-kovanie, ale napríklad aj na denno-dennú správu financií, ich používatelia by mali voliť oveľa opatrnejší prístup,“ upozorňuje Anna Jamborová z ČSOB.
Výsledky Eurostatu potvrdili, že miera opatrnosti sa zvyšovala so stupňom dosiahnutého vzdelania. V priemere až 40 percent používateľov telefónov s nižším vzdelaním uviedlo, že nikdy aplikácii neobmedzilo prístup k citlivým a osobným údajom.
V prípade respondentov so stredným vzdelaním to bolo 37 percent a v prípade vysokoškolákov 32 percent oslovených. Pri pohľade na výsledky najmladšej generácie, spomedzi mladých do 15 rokov si dáta nechráni 36 percent opýtaných, v prípade generácie do 24 rokov je výsledok o málo lepší, na úrovni 34 percent.
Ako najzraniteľnejšia sa ukázala generácia nad 65 rokov, v rámci ktorej si dáta nechráni 39 percent opýtaných.
„Na prístup k smartfónu a mieru zabezpečenia pri jeho využívaní sme sa pýtali mladých v rámci testovania ich tzv. digitálnej gramotnosti. Zhruba štvrtina opýtaných nevedela správne zareagovať čo robiť v prípade, ak na nich "vyskočí" v smartfóne reklama, že sa v ich zariadení vyskytol nebezpečný vírus, ktorý je nutné okamžite odstrániť. Podobne asi štvrtina študentov nevedela, ako si môže svoj smartfón uchrániť pred hakermi,“ dodáva A. Jamborová.
V rámci EÚ sú najmenej opatrní Česi a Bulhari, kde až 67 percent, resp. 49 percent používateľov smartfónov aplikáciám nikdy neobmedzila takýto prístup. Naopak, najväčší pozor si dávajú Francúzi a Nemci, spomedzi ktorých nikdy neobmedzilo prístup k dátam len 10 percent, resp. 16 percent používateľov.
