Zástupca generálneho riaditeľa slovenského Orangeu Ivan Golian používa iPad ako dôležitý pracovný nástroj. Pripája sa pomocou neho na vnútrofiremný intranet, má cezeň prístup do podnikového informačného systému. Môže v ňom prezerať interné reporty alebo editovať dokumenty. Pochvaľuje si, že na zahraničné pracovné cesty, ktorých nie je málo, si už nemusí brávať notebook.
Smart v teórii...
Prienik smartfónov a tabletov do pracovného života sa zdá neodvratný. Konzultačná spoločnosť Gartner odhaduje, že smartfóny a tablety budú v roku 2016 používať dve tretiny zamestnancov. „Vo väčšine firiem síce úplne nenahradia osobné počítače, ale ich rozšírenie zmení spôsob, akým sa na tieto zariadenia bude potrebné pozerať,“ mieni analytička Carolina Milanesi.
Penetrácia inteligentných (smart) mobilných zariadení v podnikoch stúpa. Kým v tomto roku firmy podľa prognózy Gartneru nakúpia 13 miliónov tabletov (čo by tvorilo zhruba desatinu trhu), v roku 2016 to bude trojnásobne viac. Segment mobilných zariadení je vôbec svetlým miestom IT priemyslu. „Tablety a smartfóny už teraz výrazne prekonávajú v predajoch tradičné osobné počítače,“ sumarizuje šéfanalytik Gartneru Peter Sondergaard. Podľa inej štatistiky analytickej spoločnosti bude 40 percent pracovníkov v roku 2016 mobilných. To znamená, že výkon ich povolania nebude viazaný na pevné pracovné miesto. Mobilita, ktorej kľúčovým akcelerátorom majú byť práve tablety, zasiahne aj ľudí, dnes poväčšine počas práce sediacich v kancelárskych vežiakoch. Hoci to nemusí vždy znamenať, že v nich už nebudú mať pracovný stôl.
... a v praxi
Jedným z priekopníkov nového trendu je letecká spoločnosť American Airlines. Vlani rozhodla, že jej piloti – má ich desaťtisíc – nebudú v kokpitoch v prípade potreby listovať v hrubých papierových manuáloch, ale v iPadoch. Tento rok na jeseň firma rozhodla, že tabletový program rozšíri na palubný personál. Pre letušky a stewardov nakúpi 17-tisíc zariadení Galaxy Note (rozmerovo niečo medzi tabletom a smartfónom), aby sa cez ne ľahšie dostali k informáciám o pasažieroch alebo na ne zaznamenávali ich požiadavky na jedlo a nápoje.
Po započítaní šesťtisíc Galaxy Tabov, ktorými American už pred pol druha rokom nahradil palubné zábavné jednotky, a pri 75-tisíc zamestnancoch to znamená, že aerolinky budú mať 44-percentnú penetráciu tabletov. Podľa portálu ZDNet je American najväčším používateľov mobilných zariadení s operačným systémom Android v podnikovej sfére na svete.
Slovenský príklad, ako tablety hľadajú cestu aj do tradičných firemných procesov, sa ponúka v Stredoslovenskej energetike. Tá ich nakúpila pre servisných pracovníkov a montérov, aby im v teréne zjednodušili prístup k relevantným dokumentom a uľahčili identifikáciu servisovaných zariadení. Cez tablety dostanú všetky potrebné informácie, pracovné príkazy a technickú dokumentáciu.
Pri lokalizácii zásahu má pomôcť zabudovaný GPS modul v tablete, ako aj fotky a opis stĺpov, rozvádzačov, poistkových skríň či transformátorov. Keďže práca v teréne býva drsná, tablety pre energetikov sú odolné voči pádom, prachu či vode (ide o model Toughbook od Panasonicu). Firma si od nich sľubuje zníženie nákladov na montážne a servisné práce. Očakáva, že vďaka nim nebude nevyhnutné posielať na revízie a opravy len technikov, ktorí danú lokalitu poznajú z predchádzajúcich výjazdov.
Aj pre záhradníkov
Veľký potenciál ukazujú smart zariadenia pri zamestnancoch v informačných sektoroch. Mobily a tablety im umožňujú nosiť so sebou e-mailovú schránku, pracovnú agendu aj nástroje na riadenie tímu či spoluprácu. Napríklad Capitol, dcérska spoločnosť poisťovne Kooperativa, zaoberajúca sa sprostredkovaním finančných služieb, používa mobilnú aplikáciu na manažovanie siete obchodníkov. Riešenie (nasadila ho IT firma Softec) umožňuje, aby manažér na každej úrovni získal prehľad o výkonoch svojho tímu. Obchodníci sú po novom menej zaťažovaní administratívou. Vypĺňanie reportov cez smartfón im šetrí čas, ktorý môžu venovať zákazníkovi. A znižujú sa aj náklady, lebo denné reporty sa predtým posielali esemeskami.
Smart zariadenia sa tiež vedia osvedčiť v profesiách, ktoré s IT alebo spracovaním informácií nemajú zdanlivo veľa spoločné. Napríklad u záhradného architekta: ak ukáže klientovi na tablete obrázky či videoanimáciu záhrady „pred a po“, vyvolá v ňom oveľa silnejšie emócie než pri zaslaní strohej kalkulácie. A tým skôr dosiahne objednanie si jeho služieb.
Pre zaujímavosť, tabletová eufória, zdá sa, dorazila aj do vyslovene „nebiznisových“ sfér. Nedávno sa na pôde slovenského parlamentu objavil návrh, aby poslanci národnej rady namiesto obligátnych notebookov na svoju prácu dostávali tablety, lebo sú „efektívnejšie a lacnejšie“.
Na vlastnom lepšie
Nie všetci zamestnanci chcú čakať, kým im firma tablet alebo smartfón kúpi. A tak na prácu využívajú zariadenie, ktoré si zaobstarali z vlastných peňazí na súkromné účely. Fenomén BYOD, čo je skratka pre Bring Your Own Device (Prines si vlastné zariadenie), sa šíri firmami bez ohľadu na ich veľkosť alebo čiastočne aj zameranie.
Dôvodov je viacero. Smartfóny a tablety považujú ľudia za atraktívne a chcú ich aktívne používať. Väčšina mobilov, ktoré v súčasnosti predávajú mobilní operátori a aj nezávislí predajcovia, sú práve smartfóny. A hranica medzi pracovným a osobným životom sa v niektorých profesiách v uplynulých rokoch začala strácať natoľko, že ľudia sú nútení (prípadne chcú) pracovné záležitosti vybavovať aj vo voľnom čase.
Z technického hľadiska dokážu dnešné smart zariadenia do veľkej miery nahradiť osobné počítače. Majú porovnateľnú výpočtovú silu (napríklad výkon procesora), ale aj väčší aplikačný potenciál. Na smartfóny a tablety si možno inštalovať tisícky softvérov na riadenie produktivity práce, komunikáciu či sociálne siete. A sú priam späté s modernými cloudovými službami, trebárs na vzdialené uchovávanie dát, ktoré si len pomaly hľadajú cestu do podnikového sveta.
Pozor na bezpečnosť
Pre firmu môže byť výhodné využiť trend BYOD. Ak chce napríklad získať talentovaných a kreatívnych ľudí, ktorých produktivitu práce podmieňuje aj to, že pracujú vlastným štýlom a na vlastnom zariadení. Na druhej strane, BYOD sa nemusí prejaviť úsporou nákladov. Závisí to od výšky príspevku pre zamestnanca na kompenzáciu kúpy zariadenia, prípadne mesačných poplatkov pre mobilného alebo internetového providera. Ako aj od toho, či preňho bude domovské IT oddelenie poskytovať čiastočnú alebo plnú podporu. Okrem toho, integrácia prístrojov si môže vyžiadať menšie či väčšie úpravy v podnikovom informačnom systéme.
Podnikoví itečkári sa na BYOD spočiatku pozerali skôr skepticky. Nepozdávali sa im najmä bezpečnostné riziká. Upozorňovali, že ak zamestnanci na prístup do firemnej IT infraštruktúry používajú „neschválený“ vlastný tablet alebo smartfón, môže prísť k jeho zneužitiu. No zmena v spotrebiteľskom správaní, ktorá sa prenáša aj do širších manažérskych procesov, ich núti hľadať riešenia a inovovať bezpečnostné pravidlá.
Napríklad v Slovak Telekome môžu zamestnanci na prácu používať aj súkromný mobil. Pomocou aplikácie Mobile Iron získajú prístup k služobnému e-mailu, adresáru aj kalendáru. „Musia však súhlasiť s podmienkami služby, zameranými na ochranu informácií, a do zariadenia sa dostávajú cez PIN kód,“ dodáva výkonný riaditeľ pre mass market segment Dušan Švalek.
Článok vyšiel v prílohe TREND +Smartfóny a tablety, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partneri projektu
Ilustračné foto - SITA / AP
