Zrejme žiadna hra tejto jesene neschytala takú veľkú mieru kritiky ako Medal of Honor: Warfighter. Je pravda, že Electronic Arts nenápadne stiahli propagovanie hry pár týždňov pred vydaním a hoci bannery na internete viseli, celkový marketing sa utíšil. Keď nedošli promoverzie, tušil nejeden kritik problém.
Mesiac od vydania pristala hra na Slovensku – a jedno je isté. Do rebríčka najhorších hier pred Silvestrom s ňou nerátame. Nie je to síce akčný titul roka, no dá sa bez problémov dohrať a kampaň má viaceré svetlé momenty. K výsledku môže prispieť aj pár patchov po vydaní hry, ako akčný zážitok na zimné večery stačí.
Emotívna kampaň?
Druhý Medal of Honor (po reštarte série v roku 2010) sa opäť venuje jednotke Tier 1, neľútostným misiám a ponecháva hrdinov, najmä Preachera v hlavnej roli. Je príjemné cítiť určitú kontinuitu a snahu držať hrdinu v civilnom prostredí.
Preacher nie je žiadny superman, ale normálny vojak, má ženu a dcéru, dianie sa pri nich zastaví a tvorí kontrast ku všetkým explóziám. Konečne sa akčná hra dokáže pozerať inak ako cez optiku superstrelca, dať si pauzu medzi jednotlivými zbesilými akciami či vražednými úlohami.
Nehovoriac o finále hry, ktoré pre zmenu nastolí pocit zraniteľnosti, ktorý sa akosi v súčasnej generácii strieľačiek vytratil v prospech znovudobíjania životnej energie, využívania nekonečnej munície a podobných zlepšovákov. Naopak, posledné dve misie máte pocit, že ste sa dostali na hranu možností.
Emócie a zraniteľnosť patria na bojisko, o tom svedčí Čierny jastrab zostrelený či iné majstrovské kúsky posledných rokov. Medal of Honor: Warfighter sa k nim občas priblíži, ale väčšinu času je naďalej klasicky akčný. Ponúka rýchly strih, naskriptované scény, heroické výkony a čo je horšie, častú výmenu postáv, za ktoré bojujete. Kedysi bol tento nápad zaujímavý, ale nie keď ho hráte x ráz do roka.
Zbrane a vozidlá
Od prvého Call of Duty: Modern Warfare máme pocit, že z hier sa vytratila autenticita v prospech treskúsich scén a veľkých explózií. Ohúriť hráča, vyhodiť do povetria kus pobrežia, ísť opäť ďalej. Warfighter je paradoxne silnejší v momentoch, keď bojujete síce proti presile, hrozí vám však väčšia šanca zomrieť.
Nie iba privolať okamžite leteckú podporu a konzola začne kresliť grafiku, z ktorej sa multiprocesorové jadrá zapotia, no o hodinu si na ne nespomeniete. Máme na mysli skôr intenzívne prestrelky, kde sa snažíte ukrývať, postupovať pomalšie, prekvapivo vystreliť a až potom ísť ďalej. Áno, Warfighter ich má viacero a treba si ich užiť.
Najlepšou novinkou sú misie, kde ste v pohybe. Či už využívate dopravné prostriedky bez zbraní alebo s nimi, či jazdíte v meste alebo v pustatine, sú zaujímavé a solídne hrateľné. Žiaden zázrak, ale dobré obohatenie deja. Dokonca aj strieľanie z helikoptér, teda zo vzduchu. Jeden bizarný moment sa však nájde, keď jazdíte a snažíte sa byť nenápadný. To Medalu príliš nesedí.
No je zaujímavé sledovať, aké bláznivé nápady vymysleli autori, keď ste na štyroch kolesách. Najmä pasáže, kde ste za rýchlym autiakom a snažíte sa nárazmi likvidovať ostatných ako v hre Burnout, dostaví sa pocit, že ste si asi vymenili disk s hrou. No tieto pasáže existujú, sú dobré a najmä sa nestačíte začať nudiť. Misia teda splnená.
Ľadový engine a prestrelky viacerých
Hráčov rovnako poteší aj nový engine Frostbite 2. Vlani sme ho videli v skvelej akcii Battlefield 3 a tento rok je cítiť, že EA má pri grafike navrch aj oproti Call of Duty. Hra síce na každom systéme potrebuje inštalovať väčšie dáta i textúry, no výsledok prostredí stojí za to. Zvuková stopa je výborná, soundtrack tiež.
Ak zvládnete za šesť-sedem hodín sólo kampaň, čaká vás mód Fire Team, kde sa každý z dvoch hráčov snaží byť lepší v určitej schopnosti a druhý získa skúsenosti aj za neho. A sú tu multiplayerové bitky, kde sa snažia národy súťažiť medzi sebou v globálnej prestrelke (Slovensko tam rebríčky neláme, ale to sa môže priebežne meniť). V tomto smere dobrý štandard.
Kúpiť či nie?
Medal of Honor: Warfighter nie je fatálne sklamanie, dokonca sa pokúsil o viaceré dobré prvky v sérii, no na jedno pozitívum padne hneď akčné klišé, drobný bug alebo slabá originalita. Príbeh a kampaň sú však ľahko nadpriemerné na súčasné pomery, v multiplayeri sa tiež dá stráviť zopár týždňov.
Medal of Honor: Warfighter vyšiel na PS3, X360 a PC. Hru na recenziu zapožičal Brloh (JRC SK).
- Prečítajte si aj naše ďalšie recenzie videohier.
Foto na titulke a v článku - Electronic Arts
