Len pred pár rokmi bolo priam žiadané, aby televízor či videorekordér niesol štítok s nápisom Made in Japan. Elektronika od Sony či Sharpu mala rovnaký cveng kvality a prémiovosti ako iPad či iPhone. Situácia sa razantne zmenila a jeden z dvoch hlavných pilierov japonskej ekonomiky sa otriasa pod tlakom z Kórey a Číny.
Prví a pritom pozadu
Sony ako viaceré iné japonské firmy vznikala v rozvalinách Tokia po druhej svetovej vojne. Zakrátko sa značka presadila na americkom aj európskom trhu. Najmä vďaka inováciám, ktorými definovala nové segmenty trhu. Od prvého kazetového rekordéra v polovici minulého storočia, cez legendárne walkmany (hoci patent na ne firma kúpila od Brazílčana Andreasa Pavela) až po prvý LED televízor začiatkom nového milénia. A originalita sa nedá uprieť ani robotickému psovi Aibo.
Produktové inovácie v Sony neutíchajú ani teraz. V poslednom čase prišla firma na trh napríklad s kompaktným fotoaparátom vybaveným full frame snímačom z profesionálnych zrkadloviek (RX1) alebo videookuliarmi (HMZ-T2), ako vystrihnutými zo sci-fi. Jednou z čerstvých noviniek na trhu (aj na slovenskom) je svätý grál filmových fanúšikov: prvý sériovo predávaný televízor s ultra HD alebo tiež 4K rozlíšením, teda štvornásobným oproti bežnému full HD. Televízory so 4K obrazovkou predstavili aj ďalšie značky, no na americkom a európskom trhu sa najviac poponáhľala práve Sony.
Problém Sony, zdá sa, spočíva v tom, že aj keď kladie veľký dôraz na vývoj toho najtenšieho, najvýkonnejšieho a najoriginálnejšieho, zanedbáva jeho predaj, tvrdia viacerí svetoví analytici. Pre prémiové ceny trpí objem predaja, chýbajú masové trhové bestsellery.
Napríklad divízia televízorov Sony je ôsmy rok za sebou stratová. Kedysi neohrozený šogún podcenil konkurentov z ázijskej pevniny, ktorí boli flexibilnejší a často aj cenovo prijateľnejší. Kvôli nim sa z televízorového biznisu postupne sťahujú alebo sa už úplne stiahli tradičné japonské značky JVC, Hitachi a Pioneer.
Slabšie obchodné výsledky sa môžu podpísať aj pod inovačný drive. Sony už zaostáva v novej generácii televízorov s OLED technológiou, ktorá má v budúcnosti úplne vytlačiť LCD aj plazmy. Sony síce prišla s prvým oledovým televízorom, ale jeho 11-palcová obrazovka nemôže súperiť s produktmi od LG a Samsungu, ktoré sú s 55 palcami plnohodnotnými kúskami do obývačky. Aj preto sa Sony spojila s konkurenčným Panasonicom – na oledových televízoroch chcú pracovať spolu.
Jedna Sony
Zmeniť kurz plavby japonského koncernu sa od apríla roka 2012 snaží nový výkonný riaditeľ Kazuo Hirai a jeho nová stratégia One Sony. Cieľom je optimalizovať chod firmy spájaním divízií, šetrením a zameraním na tri hlavné trendy: zaznamenávanie digitálneho obrazu, herné a mobilné zariadenia.
Pokiaľ ide o produktovú stránku, kompaktné fotoaparáty Sony sú obľúbené a jej zrkadlovky si oproti Canonu a Nikonu vlani zlepšili trhový podiel. V roku 2013 má na trh prísť nová generácia hernej konzoly PlayStation. Smartfónom Xperia, ktoré firma uvádza od rozchodu so švédskym Ericssonom v mobilovom joint-venture, sa vcelku darí. Podľa niektorých analytikov Sony v tomto segmente patrí väčší trhový podiel ako Nokii či HTC. Naopak, tablet Sony prijal trh iba vlažne a aj produktové portfólio firmy je v tomto smere diétne.
V rámci stratégie One Sony firma zatvorila výrobné kapacity vo Švédsku a Veľkej Británii. Na domácej pôde zasa postupne prepustí desaťtisíc zamestnancov, šesť percent celkového stavu. Na druhej strane, K. Hirai za prvé tri mesiace v novej funkcii investoval do rôznych, podľa niektorých analytikov riskantných podnikov takmer dve miliardy amerických dolárov. Kúpil napríklad desať percent akcií konkurenčnej spoločnosti Olympus, ktorá sa zmietala vo finančnom škandále. Celkový priebežný verdikt nie je veľmi priaznivý: od nástupu K. Hiraiho klesla trhová hodnota Sony o osem miliárd dolárov.
Giganty spotrebnej elektroniky na burze...
(zatváracie kurzy akcií, USD)
PRAMEŇ: Yahoo! Finance
Mesto duchov
Podobné problémy má aj Panasonic. V uplynulom fiškálnom roku (skončil sa v lete) sa dostal do najčervenejších čísiel za celú 96-ročnú históriu. Jeho strata predstavovala 9,7 miliardy dolárov (a očakávanie na rok 2012 je ešte o niečo horšie). V rámci reorganizácie už začal s hromadným prepúšťaním, k doterajším 36-tisíc prepusteným má do marca 2013 pribudnúť ďalších desaťtisíc. Panasonic zruší alebo predá každú z 88 divízií, ktorá do marca roku 2014 nevykáže minimálne päťpercentný profit.
S kvalitou produkcie je na tom Panasonic podobne ako Sony. Jeho plazmové televízory sú hodnotené veľmi dobre, najnovší rad VT50 dokonca odborníci označili za najlepší televízor roka z pohľadu kvality obrazu. Dobré meno majú aj jeho fotoaparáty. Na druhej strane, návrat medzi smartfóny nevyšiel: mobily Eluga a Eluga Power sú prepadákom a dostali sa len na niekoľko európskych trhov. Do tabletov sa Panasonic zatiaľ púšťa len striedmo. Jeho ToughPad je pre vysokú odolnosť – a aj cenu – určený pre veľmi špecifických zákazníkov.
Sharp má spomedzi trojice top výrobcov elektroniky v Japonsku najhoršiu situáciu. Ilustrovať to možno na príbehu mesta Kameyama. V roku 2004 tam Sharp za šesť miliárd dolárov postavil dve najmodernejšie továrne na výrobu LCD panelov. V regióne našlo zamestnanie tritisíc ľudí, mesto dostalo od Sharpu novú železničnú stanicu a školu. V tom čase mala firma až pätinový podiel na trhu plochých televízorov, takže vyhliadky boli žiarivé.
Lenže v priebehu roka klesla cena 40-palcových LCD panelov z 2 500 dolárov na takmer polovicu. A kvôli veľkovýrobe v Kórei a Číne padala ďalej, teraz je na desatine (250 USD). Z Kameyamy sa stalo malé mestečko duchov. Zlacnenie LCD panelov malo na Sharp, ktorému tvoria 60 percent portfólia, devastujúce účinky – musel prepustiť päťtisíc zamestnancov.
Aby sa udržal nad vodou, najnovšie si zobral od konzorcia japonských bánk pôžičku v objeme štyri a pol miliardy dolárov. Ručil nehnuteľnosťami, okrem iného fabrikou, kde vyrába displeje pre iPhony. Práve displeje majú byť predmetom chystaných investícií. Sharp vyvinul nový druh LCD s názvom Igzo, ktoré sú jasnejšie, kontrastnejšie, o dosť tenšie a najmä o polovicu menej energeticky náročné.
… a na trhu televízorov
(%, podiel na globálnych tržbách LCD a plazmových TV)
PRAMEŇ: Displaysearch
Samsung v Ginze
V čom trojica veteránov elektronického biznisu chybovala? Dôvodov je viacero. „Boli príliš pomalí v presúvaní výrobných kapacít do lacnejších lokalít mimo domoviny a tiež v znižovaní nákladov,“ uvádza šéf Atlantis Investment Research Edwin Mayer. Na domáce Japonsko sa firmy príliš spoliehajú aj pri predaji. Napríklad Panasonic poslal vlani na export necelú polovicu produkcie, kým LG umiestnila v Kórei len 17 percent výroby. Aj do výskumu a vývoja sa už viac investuje na ázijskej pevnine. Samsung v roku 2011 na R&D vynaložil 8,7 miliardy dolárov, Sony len päť a pol miliardy.
Japoncom nepomáha ani vysoká hodnota jenu, ktorá zdražuje export. Aj preto notebooky čínskeho Lenova valcujú konkurenciu od Toshiby. Smartfóny ďalších čínskych drakov, Huawei a ZTE, útočia na Xperie. A na januárovom veľtrhu elektroniky CES sa majú objaviť 4K televízory od čínskych značiek TCL a Hisense. Prakticky neznámych, no s ambíciami spraviť prievan na americkom a európskom trhu. Podobne začínal Samsung, ktorý len nedávno poznali ľudia najmä z chladničiek.
Trom samurajom skomplikovali situáciu aj nedávne protijaponské protesty v Číne, ktoré rozpútal konflikt o malé ostrovy vo Východočínskom mori. Panasonic musel vtedy zavrieť jednu fabriku. Cunami a zemetrasenia v posledných rokoch tiež výrazne narušili chod tradičných technologických firiem.
Pesimisti už nad Sony či Sharpom zlomili palicu. Podľa portálu Kotaku im ubúda fanúšikov a aj predajcovia v luxusnej tokijskej oblasti Ginza majú vo výkladoch už viac televízorov s logom Samsung a LG. Optimisti stále veria, že japonské značky sa napriek sérii zlých rozhodnutí a úderov „vyššej moci“ pozviechajú.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 50-51/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
