Technologických odborníkov je málo a pokiaľ školstvo nezareaguje na trendy slovenského pracovného trhu, bude ich v budúcnosti ešte menej.
Iba sieťových špecialistov chýbalo vlani podľa prieskumu analytikov IDC na Slovensku 2,5 tisíca. Keďže pribúdajú nové projekty, o tri roky by sa mohol rozdiel medzi dopytom a ponukou po ľuďoch tejto profesie zdvojnásobiť.
V posledných mesiacoch na Slovensku ohlásili investície viaceré veľké technologické firmy. A tie sa budú vo veľkej miere obzerať práve po sieťových špecialistoch, pretože plánujú poskytovať zahraničným zákazníkom služby na diaľku.
Na rozdiel od minulých rokov, keď otvárali prevádzky hlavne v Bratislave, tiahnu tentoraz do východných regiónov.
Príkladom je najnovší veľký projekt nemeckej spoločnosti T-Systems, ktorá vzdialene obsluhuje niekoľko desiatok firemných klientov Deutsche Telekomu z celého sveta. V košickej prevádzke plánuje T-Systems zamestnať do roku 2008 zhruba päťsto ľudí.
Košice sa stávajú mekkou technologických firiem, pretože ľudský potenciál v IT oblasti je už v Bratislave vyčerpaný. Hoci bratislavské univerzity v súčasnosti produkujú na Slovensku pre technologický sektor najviac absolventov, mnohí z nich odchádzajú podľa profesora Technickej univerzity v Košiciach Františka Jakaba do zahraničia.
Aj preto najväčší softvérový dom na Slovensku Siemens PSE podporuje pri náraste aktivít predovšetkým východoslovenský región, kde chce prijať dve stovky nových IT špecialistov. Nábor podporuje komunikačnou kampaňou s heslom „Východniari, poďme domov“.
Chyba systému.
Vyhliadky na pracovné uplatnenie IT špecialistov vyzerajú sľubne, ale ich prírastok na pracovnom trhu nestačí pokrývať dopyt.
Na vine je podľa prezidenta IT Asociácie Slovenska (ITAS) Juraja Sabaku školský systém, v ktorom na strednom stupni chýbajú školy so špecializáciou na informačné a komunikačné technológie.
Tie by podľa neho mohli byť hlavným zdrojom kvalifikovaných ľudí pre celý info-komunikačný sektor.
V globálnom meradle zhruba štyri pätiny zamestnancov odvetvia vrátane sieťových špecialistov tvoria ľudia, ktorým stačí absolvovať špecializovanú strednú školu, maximálne bakalárske štúdium, tvrdí J. Sabaka. Vznik takýchto škôl patrí v súčasnosti ku kľúčovým cieľom ITAS.
IT komunitu inšpiruje model, ktorý sa v oblasti učňovského školstva snaží zaviesť Združenie automobilového priemyslu SR. V koncepcii asociácia nezabúda na nadväznosť stredoškolského systému na vedomosti, ktoré žiaci získajú na základnej škole.
Podľa J. Sabaku by už základné školy mali učiť deti pracovať s počítačom, a to nielen na hodinách informatiky, ale aj pri výučbe iných, napríklad prírodovedných predmetov.
Na opačnej strane vzdelávacieho systému by mali byť špecializované odbory na vysokých školách. Ich absolventi by mohli tvoriť základ pre zostávajúcu pätinu IT pracovníkov, ktorí sa v západoeurópskom žargóne nazývajú IT vedci.
Aj na Slovensku takíto ľudia sú, ale ide hlavne o talentovaných a učenlivých ľudí, ktorí vyrástli v niektorej firme, tvrdí J. Sabaka. Práve tento druh odborníkov je však podľa neho základným predpokladom toho, aby servisné centrá pre poskytovanie IT služieb časom zo Slovenska neodišli, ale naopak rozšírili činnosť, napríklad o vývoj.
Vypĺňanie medzier.
Medzery vo vzdelávacom systéme môžu skôr ako štát zaplátať komerčné firmy. Prirodzene, s vidinou, že sa im vložené investície časom vrátia. Vzdelávania sieťových špecialistov na slovenských školách sa chopila už pred štyrmi rokmi americká firma Cisco Systems, keď podpísala s ministerstvom školstva memorandum o porozumení.
„Z ich aktivity sa podarilo presadiť, že sa sieťové technológie zaviedli ako vyučovací predmet,“ konštatuje vedúca odboru informačných technológií sekcie vysokých škôl MŠ SR Daniela Šipošová.
V Cisco Network Academy sa koncom minulého roku vzdelávalo okolo 3 600 študentov. Program funguje na dvoch stupňoch škôl. Základom je takmer päťdesiatka stredných škôl na celom území Slovenska, na ktorej študenti získavajú základné zručnosti zo správy počítačových sietí.
Keďže hlavná časť vzdelávania prebieha formou e-learningu, čiže na diaľku cez internet, je základným predpokladom jeho aplikovania do učebných osnov vybavenie školy výpočtovou technikou.
Medzinárodný certifikát.
Vyššiu úroveň vzdelávania môžu študenti získať na štvorici slovenských vysokých škôl, ktoré majú pozíciu regionálnych akadémií. Absolventi tejto úrovne získajú medzinárodne uznávaný certifikát znalostí práce so sieťami, porovnateľný napríklad s účtovníckym osvedčením ACCA (Association of Chartered Certified Accountants).
Rovnako ako mnohé firmy v inzerátoch na pozície účtovníkov požadujú od uchádzačov o prácu certifikát ACCA, tak aj globálne info-komunikačné firmy štandardne požadujú od prijímaných ľudí certifikát sieťových znalostí Cisca.
Okrem poskytnutia materiálnej podpory a sprístupnenia know-how pomáha Cisco pri zháňaní sponzorov, bez ktorých projekt aj pri finančnom zainteresovaní škôl nemôže fungovať. Hlavným finančným partnerom projektu je od roku 2002 Slovenská sporiteľňa.
Banka vkladá do projektu vyše polovicu potrebných sponzorských prostriedkov, ktoré dosahujú ročne úroveň štyroch až piatich miliónov korún. „Každá škola musí mať laboratórium, ktorého cena je okrem počítačov okolo pol milióna korún,“ ilustruje nákladnosť systému F. Jakab, ktorý je okrem pôsobenia na košickej univerzite aj koordinátor Sieťového akademického programu Cisco.
Cez vzdelávací systém firmy Cisco získavajú vedomosti nielen študenti a učitelia. Poslúžil aj pri rekvalifikácii štyroch desiatok ľudí, medzi ktorými boli napríklad vysokoškolsky vzdelaní chemici.
Osemmesačný projekt, ktorý zrealizoval v spolupráci s Ciscom popradský úrad práce, vyškolil ľudí nielen v oblasti sieťových technológií, ale aj vo všeobecných základoch IT, technickej angličtine a základoch živnostenského podnikania.
Komerčné záujmy.
Podpora vzdelávania na školách aj mimo nich znie vznešene, ale podobné aktivity komerčné firmy nevyvíjajú bez toho, aby v budúcnosti za vynaložené úsilie a prostriedky neočakávali aj odmenu.
Predstavitelia Cisca počítajú s tým, že z absolventov kurzov sa môžu stať šéfovia IT oddelení v rôznych organizáciách, ktorí pri nákupných rozhodnutiach „nezabudnú, ktorý systém poznajú najviac a najdlhšie“, pripúšťa F. Jakab.
Aktivity vo vzdelávaní vyvíjajú na Slovensku aj iné firmy. Takmer stovka škôl, z toho dve tretiny základných, má vo svojich učebných plánoch program s názvom Microsoft IT Academy. Vzdelávací program najväčšej softvérovej firmy sveta učí študentov a učiteľov používať aplikačné, systémové, serverové a vývojárske produkty z dielne Microsoftu.
Podobne ako program Cisca, s vidinou, že študenti po opustení školských lavíc budú kupovať a využívať programy softvérového obra aj v praxi. Program okrem možnosti skvalitniť technické vybavenie školy a zvýšiť kvalitu výučby a kvalifikácie pedagogického zboru zvyšuje atraktivitu školy pre študentov, tvrdí jeho manažér pre Českú republiku a Slovensko Jan Moleš.
Rovnako ako projekt Cisco funguje na základe dohody s rezortom školstva. Do výučby ho zaviedli v minulom školskom roku. Záujem o vstup do vzdelávacieho systému podľa D. Šipošovej prejavili aj ďalšie firmy, konkrétne IBM a Sun Microsystems.
- Sieťarov je málo všade
Nedostatok pracovníkov v technologickom sektore nie je zďaleka problém iba na Slovensku. Konzultačná spoločnosť International Data Corporation (IDC) identifikovala na trhu práce v info-komunikačnom sektore výrazný deficit v ponuke.
Prieskum vo vyše troch desiatkach európskych krajín ukázal, že v odvetví už vlani chýbalo zhruba 160-tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Vyhliadky vyzerajú ešte pochmúrnejšie. Už v roku 2008 bude pri nezmenenom vývoji problém obsadiť na európskom IT trhu pol milióna informatických pozícií.
Najväčším nedostatkom ľudí trpí oblasť počítačových sietí, ktorá sa rozvíja najrýchlejšie. Prieskum IDC vyčíslil schodok v ponuke na trhu práce na šesť percent. V druhej polovici minulého roku potrebovali organizácie v skúmaných krajinách Európy takmer 963-tisíc sieťových odborníkov. No mali k dispozícii len vyše 905-tisíc ľudí, ktorí ich mohli obsadiť.
Na základe otázok členom vrcholového vedenia takmer tisícky organizácií z krajín Európskej únie a pol tucta nádejných uchádzačov o členstvo analytici IDC identifikovali aj pomerne nepriaznivé vyhliadky budúceho vývoja. Už o tri roky by podľa predpokladov personálnych manažérov podnikov mohla medzera nedostatku ľudských zdrojov pre oblasť sietí dosiahnuť 15,8 percenta.
Sieťové technológie zasahujú nielen do komunikácie firiem so zákazníkmi, dodávateľmi či partnermi, ale aj do podpory podnikových procesov. Podľa prieskumu IDC očakáva rast významu sietí takmer 90 percent oslovených riadiacich pracovníkov. Manažéri svojimi odpoveďami aj vyšpecifikovali oblasti sieťových technológií, pre ktoré budú v blízkej budúcnosti potrebovať ľudí.
V ich očakávaniach dominuje bezpečnosť a práca s bezdrôtovými sieťami. Značné očakávania spájajú tiež s využívaním IP telefónie. Rastúci význam sietí ilustrujú aj očakávania budúcich investícií. Výdavky podnikov na hardvér by mali do roku 2008 v Európe rásť len mierne, ročne zhruba o tri a pol percenta. Na softvérové produkty by mali organizácie utratiť medziročne takmer o sedem percent viac. Rast investícií do zariadení na správu sietí odhadujú analytici priemerne na deväť a pol percenta.
Ilustračné foto – Andrej Balco
