Internet sa stáva hlavným hudobným nosičom

Vetu "internet zabíja hudbu" hlásajú vydavatelia už viac ako desaťročie. Napriek tomu hudba prežila a ukazuje sa, že aj na internete si dokáže vytvoriť nové obchodné modely. Okrem digitálneho predaja piesní sa začínajú presadzovať aj streamovacie služby ako napríklad Spotify či Pandora.

Ich podstatou je, že za pevný mesačný paušál sprístupnia zákazníkom celú zbierku piesní, ktoré je možné neobmedzene počúvať cez internet alebo mobilnú aplikáciu. Za relatívne nízky poplatok získa zákazník pohodlný prístup k ľubovolnej piesni a vydavateľstvá majú pravidelný príjem porovnateľný s nákupom jedného CD mesačne.

Podľa predpokladov firmy Strategy Analytics vygenerujú streamovacie služby v tomto roku spoločne tržby 882 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 40 percent. Priamy predaj digitálnej hudby má podľa analýzy, z ktorej cituje BBC, za rovnaké obdobie narásť približne o 8,5 percenta.

Klasické nosiče ustupujú

Hudobný priemysel je v súčasnosti rozdelený na dve časti. Prvou je padajúci biznis s fyzickými médiami, ktorý napriek medziročnému poklesu o približne 12 percent, naďalej tvorí približne 60 percent tržieb. Na druhej strane je rýchlo rastúci segment digitálnych produktov, ktorého rast ťahajú v posledných mesiacoch streamovacie služby. Podľa odhadov Strategy Analytics by tržby z digitálnej zložky biznisu mali predaj fyzických nosičov prerásť v roku 2015.

Trend prechodu k internetu streamovacím službám potvrdzuje aj prieskum agentúry Nielsen, ktorý ukázal, že tínedžeri v USA počúvajú hudbu najčastejšie z portálu YouTube. Bezmála dve tretiny opýtaných mladých ľudí spomenuli YouTube ako zdroj hudby. Nasledovalo rádio, ktoré počúva 56 percent tínedžerov a iTunes s podielom 53 percent.

YouTube a ďalší

Pozícia portálu YouTube je v ekosystéme streamovacích služieb pomerne jedinečná. Populárna stránka vo vlastníctve Googlu je na rozdiel od konkurencie prístupná zadarmo a žije z reklamy. Na druhej stane sa na nej nachádza veľké množstvo hudobných nahrávok, ktoré používatelia zverejnili bez súhlasu autorov. Hudobným vydavateľstvám tak unikajú peniaze. Zároveň ale nechcú prísť o milióny zákazníkov a prezretí, ktoré im môže prítomnosť na YouTube priniesť.

Vznikajú preto pomerne zvláštne zoskupenia ako napríklad kanál Vevo, ktorý pod jednou značkou na YouTube zverejňuje piesne vydavateľstiev Sony Music Entertainment, Universal Music Group a EMI. Videá sú pod kontrolou a na jednom mieste, pričom príjmy z reklamy si Vevo delí s Googlom. YouTube tak získava obsah a vydavateľstvá médium na prezentáciu svojej produkcie na webe.

Rádio ale naďalej ostáva najdôležitejším zdrojom pri objavovaní novej hudby, keď 48 percent opýtaných ľudí tvrdí, že novú hudbu objaví najčastejšie z rádia. Aj do tohto segmentu sa ale tlačia streamovacie služby. Spotify sa napríklad dohodla na partnerstve so sociálnou sieťou Facebook a umožňuje piesne automaticky zdieľať so skupinou známych na Facebooku.

Ústup fyzických médií naviac urýchlila aj ekonomická kríza. Prieskum Nielsenu ukázal, že z ekonomických dôvodov najviac obmedzili utrácanie za hudbu ľudia v skupine nad 55 rokov, ktorí majú väčšiu tendenciu siahať po tradičných nosičoch ako mladšie generácie.