Problém je v tom, že ide o hardvérovú chybu. Takže nejaké preskenovanie antivírusom nemá zmysel. Podľa prvých zistení, ktoré zverejnil portál The Register, umožňuje chyba dostať sa k citlivým dátam uloženým hlboko v operačnom systéme. Hypoteticky by sa teda útočníci mohli dostať napríklad k heslám.
Chybu spôsobuje technológia procesorov, ktorá - zjednodušene povedané - predpokladá, aká inštrukcia by mala logicky nasledovať a tým ju vybaví rýchlejšie. Pri vývoji procesorov mal Intel vynechať bezpečnostné overovanie každej predpokladanej inštrukcie.
Týka sa to počítačov so systémami Windows, Linux aj Mac OS. Microsoft aj Apple už pracujú na aktualizácii jadier týchto systémov. Výsledkom ma byť náprava, ktorá bezpečnostné overovanie do inštrukcií procesorov zahrnie. Podľa The Register sa tak CPU viac zaťaží a počítač to spomalí o päť až 30 percent.
Že to môže spomaliť plynulosť počítačových hier, je nepríjemnosť. Ale omnoho serióznejšie to znie, keď si človek uvedomí, že aj cloudové služby ako Amazon Web Services, Microsoft Azure a Google Cloud Platform používajú procesory Intelu. A že ich používajú stovky tisíc ďalších softvérových spoločností s databázami klientov a inými citlivými dátami.
Podľa oficiálneho vyjadrenia spoločnosti Intel sa táto chyba netýka len jej produktov: „Podľa doterajších zistení, mnohé typy výpočtovej techniky s procesormi od rôznych výrobcov a s rôznymi operačnými systémami sú náchylné k zneužitiu objavenej chyby.“
Intel dodáva, že „sa sústreďuje na bezpečnosť produktov a zákazníkov a úzko spolupracuje s mnohými technologickými spoločnosťami, vrátane AMD a ARM Holdings a tvorcami operačných systémov na rýchlom a širokom riešení tejto záležitosti“. Spoločnosť AMD sa ale vyjadrila, že infraštruktúra jej procesorov takúto zraniteľnosť nedovoľuje.
Výkonný riaditeľ Intelu Brian Krzanich a počítač Edison Zdroj: SITA/AP
Ako sa brániť? Zatiaľ nijako. Ostáva len čakať na update operačného systému, ktorý znemožní napadnutie počítača cez chybu procesorov. Ak by to znamenalo zníženie výkonu počítača, môžu sa výrobcovia procesorov určite tešiť na mnohonásobné žaloby, prípadne refundácie.
Podobne, ako to bolo v prípade predvlaňajšej malej aféry firmy Nvidia. Jej grafické karty GTX 970 a 980 predstavené v roku 2014 reálne využívali len 3,5 GB z fyzicky inštalovaných štyroch gigabajtov vlastnej pamäte. Po mimosúdnom vyrovnaní zaplatili každému majiteľovi tejto grafickej karty okolo 30 amerických dolárov.
