Tomáš je jeden z mnohých mladých ľudí, ktorí prišli do Bratislavy za prácou. Po niekoľkých dňoch sa stal účastníkom dopravnej nehody a v bezvedomí skončil v nemocnici. Keď ho prijali, lekár sa cez internet pozrel do jeho zdravotnej karty. Zistil tam krvnú skupinu, preveril, či má chronické choroby a či je alergický na lieky.
Potom ho poslal na vyšetrenia. Výsledky mu prišli elektronicky, do desktopu aj do vreckového počítača, práve keď prijímal iného pacienta. Po ošetrení a krátkej hospitalizácii Tomáša prepustili domov. S tým, že má prísť na kontrolu so zlomenou rukou a na výber stehov. Termín si, samozrejme, môže dohodnúť cez internet.
Takto by malo z pohľadu pacienta fungovať informatizované zdravotníctvo, o ktorom sa na Slovensku hovorí už niekoľko rokov. Konkrétne kroky však chýbajú. Ucelené elektronické záznamy neexistujú a zdravotnícke informačné systémy, ak aj sú niekde nasadené, nevedia navzájom komunikovať.
Základný kameň
Prirodzene, eHealth, ako sa službám elektronického zdravotníctva hovorí, sa rozvíja ťažko, ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú počítače a softvér. Základné IT vybavenie vlastnia iba tri pätiny ambulantných lekárov. Vyplýva to z vlaňajšej Štúdie uskutočniteľnosti elektronickej preskripcie na Slovensku, ktorú zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) poverené budovaním elektronického zdravotníctva.
Ak aj počítač na stole ambulancie nechýba, zvyčajne ide o zastaranú, málo výkonnú zostavu. Slabé je aj rozšírenie internetu a navyše, ak ambulancia pripojená je, ide často o pomalý dial-up.
Lepšie technologické vybavenie majú nemocnice, no ich informačné systémy sú príliš rôznorodé a rozdrobené. Inak povedané, každý používa niečo iné. Nielen jednotlivé nemocnice, ale niekedy aj oddelenia.
Veľké špitály majú zvyčajne komplexné informačné systémy, malé používajú prevažne izolované riešenia, vytvorené pre prácu jedného oddelenia, podotýka štúdia. Väčšinou nie sú integrované do uceleného nemocničného systému, takže navzájom nespolupracujú.
Chýba prepojenie...
Keďže softvéry nekomunikujú, databázy nie sú prepojené alebo vôbec neexistujú, lekár z Bratislavy sa nedozvie o bezvedomom pacientovi z Košíc údaje, ktoré môžu byť životne dôležité. Hoci sa nemocnice s obľubou sťažujú na nedostatok financií, dôvodom chýbajúcej kompatibility nie je iba nedostatok investícií.
Niektoré väčšie špitály, napríklad Nemocnica s poliklinikou v Žiline či Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave, minuli na informačný systém v uplynulých rokoch desiatky miliónov korún.
Problémom sú chýbajúce štandardy, ktoré by určili, aké informácie majú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uchovávať a ako si ich navzájom vymieňať. Výnimkou sú štatistické informácie pre štátne orgány a obsah a forma dát, ktoré vykazujú poskytovatelia do poisťovní.
V praxi to teda vyzerá tak, že niektoré nemocnice prepájajú svoj informačný systém so súkromnými vyšetrovacími pracoviskami, napríklad laboratóriami, aby dostali výsledky v elektronickej forme. Neprepájajú sa však s ambulantnými lekármi ani navzájom.
Tak sa môže stať, že súkromný lekár odošle pacienta s podozrením na závažne ochorenie do nemocnice, ktorá mu urobí to isté vyšetrenie ako doktor na začiatku. Lebo výsledky sa v karte stratili alebo z nej vypadli. Navyše, pri zmene bydliska všetky elektronické záznamy ostanú u starého poskytovateľa a nový musí znovu listovať v papierových dokumentoch.
Komunikáciu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti by mali podľa námestníka riaditeľa NCZI pre zdravotnícku informatiku Ľubomíra Vlčáka upraviť nové štandardy. Tie by mala obsahovať novelizácia vyhlášky z roku 2004, plánovaná na koniec tohto roku. Zatiaľ však stále nie je jasné, či bude obsahovať aj komunikačné štandardy. Ak áno, zrejme budú mať len formu odporúčaní, dodáva Ľ. Vlčák. Takže zostane len na vôli IT dodávateľov a nemocníc, či sa nimi budú riadiť.
... aj register
V nedohľadne je aj vytvorenie systému, ktorý by zaznamenával najdôležitejšie základné dáta o všetkých pacientoch – napríklad krvnú skupinu, alergie a chronické choroby. Tie môžu pomôcť pri správnom určení liečby, hlavne ak je pacient v bezvedomí alebo ak sa nachádza v inom meste.
Prečo takýto register chýba? Pretože Európska komisia sa v súčasnosti pokúša stanoviť minimálne údaje, ktoré by sa neskôr mohli vymieňať pri ošetrení pacientov v ktorejkoľvek členskej krajine.
„Nebolo by rozumné stanoviť takzvaný základný balík dát teraz, keď je to na európskej úrovni už na spadnutie. Nechceme vytvoriť nekompatibilný systém,“ vysvetľuje Ľ. Vlčák.
Prízvukuje však, že práce napriek tomu nestoja. Do konca roka by malo byť známe, ako a kde sa budú údaje uchovávať. Najpravdepodobnejší variant je ten, že základné informácie o pacientoch budú uložené v centrálnom registri prístupnom cez internet, nie na osobných čipových kartách, ako sa pôvodne uvažovalo. Ostatné informácie aj naďalej ostanú pri zdroji vzniku (nemocnice a ambulancie) a odtiaľ si ich budú v prípade potreby sťahovať iní poskytovatelia.
Málo peňazí
O štandardoch pre zdravotnícku informatiku i balíku základných dát o pacientovi (predtým predovšetkým na čipovej karte zdravotného poistenia) hovorí rezort už niekoľko rokov. Prečo výsledky chýbajú? Pretože ide o komplexný a náročný proces a situácia sa dynamicky vyvíja aj v Európskej únii, odpovedá Ľ. Vlčák.
Pripúšťa, že práce na štandardoch mohli napredovať aj rýchlejšie. No ich tvorba - rovnako ako informatizácia celého zdravotníctva – je finančne náročná. „Za posledných päť rokov boli investície do eHealth minimálne a hlboko pod priemerom vyspelých krajín,“ mieni.
Okrem toho v ostatných rokoch sa v zdravotníctve riešili viac otázky súvisiace s reformou, hoci aj minulá vláda sa k eHealth hlásila. Reforma mala dotlačiť zdravotnícke inštitúcie k vyrovnaným rozpočtom a efektívnejšie hospodáriace zariadenia mali mať potom viac prostriedkov na informatiku. Taká bola vízia niekdajšieho riaditeľa sekcie ekonomiky a informatiky rezortu Jána Králika. No reforma sa nedokončila.
K „informatizácii systému zdravotníctva na všetkých úrovniach“ sa zaviazala aj súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení. Jej finančný prínos odhaduje riaditeľ odboru informatiky rezortu zdravotníctva Juraj Karovič na 25, až do 30 percent z prostriedkov vynakladaných na zdravotnú starostlivosť. Najväčšiu úsporu by prinieslo zavedenie elektronického zdravotného záznamu a nasadenie elektronickej preskripcie.
E-recepty
Aj prezident Združenia zdravotných poisťovní SR Igor Dorčák vidí v informatizovanom zdravotníctve – a v elektronickom predpisovaní liekov obzvlášť – veľký potenciál. Dokladá to príkladom zo zdravotnej poisťovne Dôvera, v ktorej je riaditeľ úseku stratégie.
V roku 2001 zaviedla poisťovňa papierovú liekovú knižku pre vybraný okruh poistencov, ktorí pravidelne užívali viac druhov liekov súčasne. Knižka poskytovala prehľad o predpísaných liekoch, čo umožnilo lepšie sledovať množstvo predpísaných medikamentov a zvážiť ich interakcie a kontraindikácie.
Obyčajný papierový dokument znížil náklady poisťovne na predpisované lieky vybraných chronicky chorých pacientov o štrnásť percent. Elektronická preskripcia by bola pritom oveľa sofistikovanejším riešením s jednoduchšou kontrolou. Lekár by nahral predpis do elektronickej zdravotnej karty pacienta v informačnom systéme. Poistenec by zašiel do ktorejkoľvek lekárne, kde by na základe autorizácie prostredníctvom čipovej karty poistenca získal lekárnik prístup k jeho elektronickým záznamom o predpísaných liekoch a potom by ich vydal.
Súčasťou systému by mal byť aj softvér, ktorý by automaticky vyhodnotil interakcie liekov. Zamedzilo by sa tak nesprávnemu užívaniu liekov, vytváraniu nadmerných zásob liečiv, aj zneužívaniu poistencov na vystavovanie falošných receptov, vyratúva prezident združenia poisťovní.
Celoplošná elektronizácia zdravotníctva – napriek očividným výhodám – v blízkej budúcnosti nehrozí. Na vytvorenie eHealth treba legislatívnu a celospoločenskú podporu, aby mohli byť projekty ako zavedenie a používanie čipových kariet či vykonávanie záznamov do elektronickej zdravotnej karty pacienta zadefinované zo zákona ako povinnosť.
„Vláda sa však snaží zlikvidovať súkromné poisťovne, nie vytvárať im podmienky na zavedenie týchto celospoločensky potrebných inovácií,“ hovorí I. Dorčák. No pripúšťa, že hoci aj samy poisťovne uvažujú o téme eHealth už dva roky, spolupráca medzi nimi sa ešte nerozbehla.
- Nemocničné systémy pre personál
Nemocnice investujú do informačných technológií desiatky miliónov korún, no prínosy informatizácie pacient zatiaľ zvyčajne priamo necíti. Systémy pomáhajú hlavne personálu a manažérom špitálov.
Napríklad súkromná Fakultná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia zostavuje pomocou softvéru už osem rokov manažérske tabuľky, ktoré poskytujú mesačné informácie o cene jednotlivých výkonov z pohľadu nákladov i výnosov.
Vedeniu nemocníc softvér pomáha pri výkazníctve a sledovaní objemu poskytnutých výkonov. Tým predchádzajú poskytovaniu starostlivosti nad rámec dohodnutý s poisťovňami, pri ktorej nastáva problém s preplácaním. Čo všetko môžu nemocnice sledovať, závisí len od komplexnosti nemocničných systémov a ich prepojenia s ekonomickým softvérom.
Softvér zaznamenáva množstvo identifikačných, štatistických a medicínskych údajov, čím uľahčuje prácu celému personálu - od zdravotných sestier, cez lekárov až po vedenie. Pomáha znižovať chybovosť, pretože základné údaje ako meno pacienta, rodné číslo, bydlisko či kód poisťovne sa zapíšu do systému len raz. „Ak sa ktorýkoľvek údaj zmení, stačí ho jednorazovo prepísať v centrálnom registri nemocnice,“ hovorí riaditeľka Nemocnice s poliklinikou v Žiline Daniela Bekeová.
Takisto sestričky nemusia chodiť po výsledky vyšetrení a ručne ich prepisovať. Nájdu ich v systéme, pravda, iba ak nemocničný softvér komunikuje aj so súkromnými vyšetrovacími pracoviskami. Niektoré systémy tiež umožňujú podať elektronické žiadanky na rôzne vyšetrenia a dostať v elektronickej forme i snímky z röntgenu či centrálneho tomografu. Lekári tak majú rýchly prístup nielen k aktuálnym, ale aj minulým výsledkom. Nestane sa, že sa papier stratí z dokumentácie. Väčší rozsah predchádzajúcich údajov takisto uľahčuje určenie liečby.
Prínosy aj pre pacientov sľubuje projekt, ktorý v spolupráci s viacerými technologickými spoločnosťami rozbehla Detská fakultná nemocnica v Košiciach. Na oddelení detskej onkológie a hematológie sa lekári môžu pomocou notebookov s dotykovou obrazovkou pripájať k wi-fi sieti a priamo od lôžka pacienta pristupovať k jeho záznamom i ordinovať lieky.
Počítače majú nainštalovaný i kontrolný modul liekových interakcií. Tento program im umožní priamo pri predpisovaní liekov zistiť, či pacient neužíva iné liečivá, ktoré sa s tými naordinovanými navzájom neznášajú.
„Získavanie informácií v reálnom čase je pri rozhodovaní veľmi dôležité, či už v rámci samej práce alebo v komunikácii s kolegami a rodičmi pacientov,“ prízvukuje primárka oddelenia detskej onkológie a hematológie Irina Oravkinová.
Foto – Andrej Balco
