Kvantové počítače nie sú úplná novinka a venujú sa im viaceré firmy, niektoré už aj na komerčnej úrovni. Napríklad model 2000Q od firmy D-Wave alebo IBM Q System One. Podľa odborníkov sa však pri nich stále nedá hovoriť o plnohodnotnom kvantovom počítači. Tým má byť tajný prototyp od Googlu.
Zmienka o jeho existencii sa podľa Financial Times len na krátku dobu objavila v podobe (momentálne už nedostupnej) vedeckej štúdie na stránke NASA.
Tvorcovia jeho výkon opisujú tým, že za 120 sekúnd vyriešil problém, ktorého výpočet by najvýkonnejšiemu superpočítaču dneška (IBM Summit) trval 10-tisíc rokov. Inak povedané Google dosiahol takzvanú kvantovú nadvládu.
Ide o pojem, ktorý označuje vytvorenie kvantového počítača so schopnosťou vyriešiť problém, na ktorý sú všetky štandardné počítače prikrátke.
Treba pripomenúť, že nejde o všeobecne použiteľný kvantový počítač. Neporovnateľne výkonnejší bol pri riešení jednej konkrétnej úlohy. Podobne ako je to napríklad pri umelej inteligencii.
Tá už funguje aj v komerčnej podobe. Ale ide o takzvanú úzku umelú inteligenciu. To znamená, že veľmi tento typ umelej inteligencie dobre zvláda napríklad rozpoznávanie ľudskej reči, ale na ovládanie samojazdiaceho auta by bola úplne bezradná.
Pravdepodobne ide o kvantový počítač založený na 72-qubitovom čipe Bristlecone, ktorý Google predstavil už viac ako pred rokom. Kvantové preteky neprestávajú. Už v priebehu októbra má svoj 53-qubitový počítač predstaviť IBM.
O čo vlastne pri tých kvantových počítačoch ide? Ani zďaleka si ich netreba predstavovať ako nejaké vylepšené stolné počítače. Či už z pohľadu veľkosti alebo formy ich fungovania. Na domáci kvantový počítač pre hranie alebo úpravu fotografií úplne zabudnite.
Zdroj: IBM
V prvom rade by ste potrebovali samostatnú miestnosť len pre tento kvantový počítač. Veľmi špeciálnu miestnosť. Kvantové počítače totiž vyžadujú upravené prostredie na ich fungovanie.
To znamená žiadne elektromagnetické vlnenie alebo otrasy a hlavne čo najväčší chlad. Ideálne fungujú pri absolútnej nule. Aj preto, že qubity sú veľmi nestabilné a v superpozícii vydržia len zlomok sekundy.
Tým sa dostávame k základnému prvku kvantových počítačov, takzvaným qubitom. Odvodené sú od klasických bitov, teda núl a jednotiek v dnešných počítačoch. Tie fungujú na binárnom systéme, kde poloha spínača (tranzistora) vytvára nulu alebo jednotku a od toho odvodené logické funkcie.
Q-bity alebo qubity sú ale zo sveta kvantovej fyziky a veľmi zjednodušene povedané môžu fungovať vo viacerých stavoch súčasne. A tým dokážu riešiť aj neporovnateľne komplexnejšie úlohy omnoho rýchlejšie.
Kvantové počítače sú stále viac-menej koncept, ktorého praktické využitie sa neudržateľne približuje aj vďaka vývoja v Googli alebo IBM.
Budú využívané na výpočtovo najnáročnejšie úlohy z oblasti klimatológie, chémie, genetiky, trhu akcií, poľnohospodárstva alebo umelej inteligencie a strojového učenia.
