Údaje získané po oddelení satelitov od nosnej rakety svedčia o odchýlke medzi plánovanou obežnou dráhou a tou, na ktorú boli družice vynesené. Záležitosť sa teraz skúma, uviedla firma v komuniké. Plánovaná obežná dráha mala byť vo výške 23 522 kilometrov nad zemou, poznamenal portál airtrafficmanagement.net.

„Družice sa dostali na nižšiu dráhu, ako sa predpokladalo. Expertné tímy skúmajú, aký vplyv by to mohlo mať na družice,“ uviedla Arianespace. Zatiaľ odmietla odhadnúť, či bude možné dráhu družíc upraviť.

Európska vesmírna agentúra (ESA) ubezpečila, že oba satelity má pod kontrolou riadiace stredisko v nemeckom Darmstadte. Podľa agentúry ITAR-TASS uviedla, že na ďalšie správy o stave družíc treba počkať až do analýzy, aký vplyv môže mať odchýlka od obežnej dráhy.

Raketa Sojuz ST-B, ktorá v piatok úspešne odštartovala z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane, mala vyniesť na obežnú dráhu ďalšie dva satelity európskeho navigačného systému. Tie sa mali pripojiť k štyrom obiehajúcim družiciam Galileo.

Dvojica nových satelitov bola pomenovaná Doresa a Milena, po deťoch z Nemecka a z Estónska, ktoré vyhrali národnú časť detskej súťaže Európskej komisie o najkrajšie obrázky systému Galileo. Od októbra 2012 je na obežnej dráhe satelit David, ktorý je pomenovaný po českom výhercovi.

Celý navigačný systém má mať celkovo 30 satelitov, po dokončení bude na troch obežných dráhach po deväť družíc. Ďalšie tri satelity budú plniť funkciu rezervy pre prípad poruchy niektorého z 27 aparátov. Prvú dvojicu družíc systému Galileo vyniesol Sojuz v roku 2011, druhú o rok neskôr.

Terajší pár predstavuje prvé exempláre úplne funkčných sériových družíc systému, ktorý sa má stať európskou obdobou amerického systému GPS alebo ruskej navigácie Glonass. Podľa plánu má byť na budúci rok vo vesmíre 18 družíc. Všetkých 30 satelitov má byť v kozme v roku 2018.

Aktualizované 24. augusta 2014 o 9.00:

Rusko sa obáva, aby sa EÚ nezriekla ruských rakiet 

Rusko môže stratiť Európu ako zákazníka, ktorý využíva ruské nosné rakety na vynesenie svojich družíc na obežnú dráhu. Upozornil na to ruský server newsru.com. „Poslednou kvapkou“ sa podľa neho stal čerstvý neúspech s dvojicou družíc európskeho navigačného systému Galileo.

„Ukázalo sa, že najvyšší stupeň rakety Fregat neurobil svoju prácu až do konca. Družice sa nedostali na predpokladanú dráhu s výškou viac ako 23-tisíc kilometrov, ale na eliptickú, ktorej výška siaha od 13-tisíc do 25-tisíc kilometrov. Ruská strana priznala, že chybu urobil práve Fregat. Na korekciu dráhy nie je podľa informovaných zdrojov na palube družíc dosť paliva,“ poznamenal server s pripomienkou, že ESA zatiaľ hovorí len o zistenej odchýlke.

Podľa zdroja agentúry Interfax z raketového priemyslu možno družice odpísať, pretože na terajšej dráhe ich nemožno použiť. Vážnejším dôsledkom by však mohlo byť, keby sa Európa zriekla ruských rakiet Sojuz. Družice systému Galileo by mohli vynášať európske rakety Ariane-5, aj keby to bolo oveľa drahšie.

Vyšetrovanie príčin zlyhania ruskej rakety sa má podľa servera začať v pondelok, ďalšie štarty budú zrejme medzitým pozastavené.

Celý navigačný systém Galileo s centrálou v Prahe stál doteraz šesť miliárd eur a do roku 2020, odkedy má začať fungovať, je podľa servera newsru.com v plánu investovať ďalších sedem miliárd. Iné zdroje uvádzajú nižšie sumy.