História si pamätá množstvo odsúvaných, vyvíjaných a zrušených hier. Niektoré nedorazili vôbec (Prey 2 či Doom 4 boli zrušené a našli si inú cestu), iné prišli aj po 14 rokoch a nepresvedčili (Duke Nukem Forever). Preto pri dlhočiznom vývoji vyvstáva otázka, či má zmysel hru vydávať.

Engine starne, platformy sa menia a často je cítiť vyškrtané či umelo vložené neskoré idey. Ale Japonci v sebe živia nezlomnú náturu, ktorá im umožňuje držať sa hry zubami-nechtami, investovať tisíce hodín energie a vydať jedného dňa dobrý titul.

Final Fantasy XV (PS4, Xbox One): Iný zážitok ako mnohí čakali, ale...

Každé Final Fantasy sprevádzajú dlhé roky vývoja. Autori tvoria nový svet, hrdinov a príbeh od základu – akoby tvorili posledný diel od jednotky... Keď sa sérii podarilo v 90. rokoch preraziť, vytvorili sa dva tímy, ktoré tvorili nové časti, aby na ne nemuseli hráči čakať tak dlho. Odlišný prístup mal priniesť trinásty diel, koncipovaný ako celá séria – okrem základnej hry FF XIII mal vyjsť aj akčnejší Final Fantasy Verzus XIII.

Final Fantasy a The Last Guardian. Na tieto hry sa čakalo desať rokov

Final Fantasy XV Zdroj: Sony

Verzus XIII mal byť temný diel s inou hrateľnosťou. Dej v známom univerze, ale s odlišnými hrdinami a príbehom. Šesť rokov sa objavoval v malých ukážkach, no autori ho nevedeli uchopiť. S príchodom nových konzol odskočili od PS3 a v roku 2013 bol premenovaný na Final Fantasy XV.

Prepojenie so sériou zmizlo a hra bola sľúbená aj na Xbox One. Odtiaľ už autori uviedli hrateľné demo a pokúsili sa aj o prepojenie titulu s ďalšími médiami: CGI filmom Kingslaive: FF XV, animovaným seriálom Brotherhood: FF XV či mobilnou hrou. Multiplatformový prístup rozdelil zážitok zo sveta a mal pripraviť hráčov na hlavný chod.

Final Fantasy XV vyšla 29. novembra 2016 po viac ako desaťročnom vývoji. Má zaujímavý dej (nie je kohézny ako pri iných častiach série) a napĺňa viaceré tradičné prvky. Fantastický svet núka odlišné regióny a je slasť objavovať ho pešo či na aute.

Dej nie je hutný ako v minulých dieloch. Scenáristi zredukovali štandardný počet postáv (cca 8 až 10) na polovicu: štyria muži na výlete, jeden je korunný princ na ceste za snúbenicou pre dohodnuté manželstvo dvoch kráľovstiev a traja sú jeho priatelia a ochrancovia. Je jasné, že sa niečo zvrtne (nepriateľská ríša zosnovala podraz) a príde aj šanca na záchranu sveta, resp. svojej domoviny.

Final Fantasy a The Last Guardian. Na tieto hry sa čakalo desať rokov

Final Fantasy XV Zdroj: Sony

S FF XV môžete tráviť desiatky hodín v otvorenom svete a nemusíte sledovať dej ako minule. Súčasne poteší hráčov, ktorí sa polovicu hry chcú premávať podľa ľubovôle a môžu pomáhať obyvateľom. Ako princ riešite triviálne úlohy, čo sú pre nich životne dôležité. Lovíte vzácne druhy, získavate kvalitné recepty, robíte si fotky z výletov, zlepšujete skúsenosti na rybačke. Máte voľné pole pôsobnosti, ktoré v minulosti chýbalo. Akurát sa pripravte, že v centre pozornosti sa ústredná línia prejaví ku koncu, dovtedy sledujete akciu štvorice.

Doslova akciu – a vďaka pútavému súbojovému systému si užijete každú konfrontáciu s menším zverom alebo veľkou ozrutou (neskôr aj ozbrojeným komandom, čo občas príde po princa). Akčný súbojový systém hádže zbrane, mení ich cez tlačidlá, vytvára si mágiu a kúzla – a prebieha v reálnom čase. Je dynamický, napínavý a neraz náročný kvôli obtiažnosti súperov. Ale vďaka desiatkam vlastností a regiónov máte čo objavovať.

Že Final Fantasy XV neplní všetky očakávania? Po desiatich rokoch je to takmer nemožné. Úspechom je, že vyšla hra, ktorá drží pokope, má nezabudnuteľný odlišný zážitok a môžete s ňou tráviť desiatky hodín času.

The Last Guardian (PS4): Malý chlapec a veľký maznák

Fumito Ueda je detailista a tvorca lyrických hier. ICO a Shadow of the Colossus sú skvosty, ktorými presvedčil hernú komunitu, že hrateľnosť nie je iba o skákaní po hlave či tasení zbraní (hoci tie elementy sčasti majú). Po dokončení Shadow dostal Ueda nápad na tretiu hru, začal ju vyvíjať pre PS3, no medzičasom stihol zo Sony odísť, aby sa po reštarte vývoja vrátil do štúdia a prebral záštitu nad titulom.

PS3 bola na ambicióznu hru tohto formátu slabšia platforma, posun na PS4 padol tvorcom vhod. Konečne získali dostatočný výkon na zhmotnenie vízie, hoci niektorí hráči tvrdia, že na rozlíšení či estetickej vízii nie je vidno rozdiel oproti prvým renderom, s ktorými sa borila PS3. Súčasne platí, že plnú pozornosť dával Fumito Ueda titulu iba niekoľko rokov.

Final Fantasy a The Last Guardian. Na tieto hry sa čakalo desať rokov

Tha Last Guardian Zdroj: Sony

Jeho tretí príspevok núka pohľad na vzťah nezvyčajnej dvojice: chlapca s runami na rukách, ktorý sa zobudil v ruinách hradu a mačkovitého tvora (v encyklopédii a úvode uvedeného ako Trico). Ich vyvíjajúci sa vzťah, symbióza a prechádzanie jednotlivými časťami hradu sú centrálnou pozornosťou titulu, ktorý nechce na prvý pohľad šokovať, ale vzbudiť vo vás úplne iné emócie.

Podobne ako iné hry, lyrická stránka, citlivé zobrazenie postáv a najmä tvoriace sa puto je to najlepšie, čo Fumito Ueda zvláda. Už na začiatku vyťahujete šípy z krídla Trica a cítite jeho bolesť z jeho pohybov, trápenie a vzdor, keď vás odhodí na iný koniec jaskyne.

Prvé minúty sú namáhavé a zistíte, že Trico nereaguje na prvý signál. Je to zámer tvorcov alebo vlastnosť hry, keď vás taký veľký maznák nechce poslúchať? Ťažko povedať. Neposedná kamera je jasný neduh, ale že si Trico občas žije svoj živôtik, radšej naháňa motýle či túži niečo zhltnúť ako by mal využiť svoje veľké telo na presun inam... To je súčasť hry a patrí k vlastnostiam tejto netradičnej postavy.

The Last Guardian je priestorová puzzle hra. Prechádzate jednotlivými časťami, odhaľujete čoho ste schopní – chlapec i Trico. Na prvom mieste je ich vzťah, súžitie a zdolávanie problémov ovplyvňujúce ich puto, no je súčasne prepojené s prekážkami a zdanlivo nezdolateľnými momentmi.

Final Fantasy a The Last Guardian. Na tieto hry sa čakalo desať rokov

Tha Last Guardian Zdroj: Sony

Fakt je, že The Last Guardian drží pokope, ale na dnešné pomery je azda pomerne pomalá hra, ktorá sa neženie za mocným zážitkom. Naopak, servíruje vám ho postupne a v detailoch. Nejde o to, či budete hádanku riešiť 10 alebo 30 minút, ale čo pritom zažijete a v nenápadných momentoch, ktoré si chlapec i Trico nechávajú pre seba. Je iná ako zvyšok súčasnej produkcie – a práve preto si na PS4 zaslúži vašu pozornosť.