Estónska vláda tromfla svet technologickými inováciami, ktoré umožňujú 1,3 miliónu obyvateľov vybaviť všetko online – od daňového priznania až po založenie eseročky v priebehu 15 minút. Funguje nielen eGovernment, eZdravotníctvo, eŠkolstvo, ePolícia, ale v podstate eVšetko. Až 95 percent vládnych služieb funguje online.
Lenže blízkosť Ruska a (reálne) obavy z hackerských útokov estónsku vládu donútili hľadať riešenia, ako v prípade rizika obmedziť škody.
Estónsko síce dbá na bezpečnosť dát, ale obáva sa, že sa raz prebudí do dňa, kde niekto dáta napadne a zmaže ich. Preto má v pláne vytvoriť svoj virtuálny klon. Vláda už rokuje s Britániou, v ktorej by mohli byť zálohované terabajty dát z maličkého štátu na východe Európy. Malo by ísť o všetky údaje – od rodných čísel, cez majetky občanov, dáta dlžníkov v bankách až po celú vládnu administratívu. Vrátane citlivých informácií.
Každý Estónec má vlastné digitálne číslo a zašifrovanú digitálnu identitu, ktorú môže bez problémov používať v online svete od platieb, cez registráciu motorového vozidla až po návštevu lekára. Napadnutie týchto dát je veľkým rizikom.
Zdroj: Wikimedia
Agresívny sused
Estónci už dnes používajú servery na svojich ambasádach v západných krajinách, kde sú zálohované dôležité vládne dokumenty. Ide o takzvané dátové ambasády, ktoré vláda prezentovala verejnosti pred dvoma rokmi. „Asi 80 percent dát je v poriadku, pretože sú voľne prístupné. Napríklad, prečo by nemal človek vedieť, kto vlastní konkrétny kus pôdy? Ale zvyšných 10 percent sú citlivé informácie o štáte aj jeho občanoch, ako napríklad údaje týkajúce sa obrany alebo digitálnych podpisov ľudí,“ povedal vtedy šéf informačných technológií Taavi Kotka.
Estónci bez diplomatických omáčok hovoria, že ich sused Rusko je agresívny a jeho krokov sa v budúcnosti obávajú. Vyjednávanie s Britániou je tak nevyhnutné. „Máme veľmi agresívneho suseda a potrebujeme si byť istí, že čokoľvek sa v budúcnosti na našom území stane, Estónsko to prežije,“ povedal pre denník The Financial Times T. Kotka.
V roku 2011 bol vyhlásený v Estónsku za podnikateľa roka, ale už štyri roky pracuje pre vládu, aby pokračoval v digitalizácii krajiny. Keďže Estónci vo sfére online komunikácie so štátom urobili poriadny kus roboty, momentálnou prioritou je bezpečnosť. „(Ak) sa skutočne niečo zlé stane, potrebujeme byť schopní si povedať, že naša krajina stále existuje – budeme schopný byť krajinou, aj keď už nebudeme mať územie,“ povedal T. Kotka.
Strach a poučenie z minulosti
O hackerských útokoch sa často hovorí v spojitosti so strachom a démonmi, väčšina ľudí ale nevie, čo taký útok znamená. „Ale v Estónsku to ľudia zažili a vedia, čo sa stane a čo to znamená, preto to berú vážne,“ dodal šéf informačných technológií.
V roku 2007 sa totiž Estónci stali terčom prvého hackerského útoku (formou DDOS), ktorý trval dva týždne. Údajne to bola pomsta zo strany Ruska bezprostredne po tom, ako úrady v Talline rozhodli o premiestnení sochy sovietskeho vojaka z centra mesta. Okrem zablokovania bankových účtov sa ruským hackerom podarilo vyradiť z prevádzky vládne a komerčné servery a ľudia sa počas niekoľkých hodín nemohli dovolať na núdzové telefónne čísla.
Už vlani pre agentúru Reuters estónsky premiér Taavi Roivas povedal, že z útokov spred deviatich rokov sa veľa poučili a zálohovanie dát v zahraničí je výsledkom analýzy, že „niektoré z našich informačných systémov sú fyzicky zraniteľné“. Súčasťou plánu je aj vo väčšom meradle využívať cloudové služby.
Tento rok majú byť dokončené presuny všetkých dát z katastra nehnuteľností a vestníky zákonov do cloudových služieb, ktoré prevádzkujú americké spoločnosti Microsoft a Amazon. Do súkromných cloudov sa presúvajú len dáta, ktoré sú inak verejnosti dostupné. Citlivé informácie, ako napríklad súkromné údaje o zdravotnom stave občanov alebo utajované policajné a vojenské súbory, vláda nemá v pláne nahrávať do cloudových úložisk.
Estónsko sa obáva, že je v prvej línii v NATO v boji proti Rusku. To, čo sa stalo na Kryme, je v Estónsku rovnako možné. Estónsko a jeho dvaja pobaltskí susedia Lotyšsko a Litva majú značnú ruskú etnickú menšinu a sú častým terčom ruskej propagandy. Najzraniteľnejšie pôsobí práve Estónsko. Štvrtinu tamojšej populácie (330-tisíc ľudí) tvoria etnickí Rusi. Vyše 90-tisíc Rusov má estónske občianstvo a ďalších 85-tisíc občianstvo nemá a nesmie hlasovať v parlamentných voľbách.
V Estónsku či Lotyšsku existujú možné podmienky a zámienky pre ruskú intervenciu v ukrajinskom štýle: sú nimi veľké ruské menšiny, ktoré prijímajú správy z ruských médií a skreslené správy zo štátom vlastnených ruských médií o utrpení menšín v súčasnom režime. To, či by NATO riskovalo vojnu s Ruskom, je otázne.
Neistotu, či NATO bude ochotné v prípade konfliktu hájiť maličké štáty na predmestí Európskej únie, vystupňoval minulý týždeň kandidát na amerického prezidenta Donald Trump. Ten odpovedal napríklad na otázku, či by sa USA postarali o bezpečnosť európskych členov NATO: „Ak by splnili všetky záväzky voči nám, tak áno.“
Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves pripomenul, že Estónsko patrí medzi päť krajín, ktoré do rozpočtu NATO prispievajú stanovenými dvoma percentami HDP. Litva a Lotyšsko svoj rozpočet na obranu výrazne navýšili po anexii Krymu a k méte dvoch percent sa priblížia v roku 2018.
Veľký podporovateľ D. Trumpa Newt Gingrich, o ktorom sa uvažovalo aj ako o viceprezidentovi, ale odkázal, že NATO nebude ochotné riskovať vojnu „pre petrohradské predmestie“.
Ak je v krajine online kataster a zoznam firiem, nie je to až taký lákavý cieľ pre hackerov. A aj pri úspešnom útoku až toľko škôd nehrozí. Ak je ale v krajine na webe takmer všetko, od zdravotných, bankových a daňových údajov a cez internet sa dá voliť, IT bezpečnosť je viac ako horúca téma. Navyše v krajine, ktorá má vyostrené vzťahy s Ruskom.
