Keď TREND začiatkom tohto roka zisťoval, ako slovenské info-komunikačné firmy zvládli krízový rok 2009, dospel k záveru, že aj v ťažkých časoch dokážu fungovať na plné obrátky. Naznačuje to i pohľad na rebríček najúspešnejších nefinančných podnikov Slovenska, ktorý TREND zostavuje na základe porovnania dosiahnutých výsledkov ich hospodárenia. Štyri miesta z top päťky obsadili firmy z odvetvia informačných technológií a telekomunikácií.
Prvenstvo obhájil výrobca bezpečnostného softvéru Eset. Druhýkrát za sebou. To sa predtým žiadnemu inému podniku nepodarilo. Trinásťročná história hodnotenia Firma roka poznala dosiaľ iba „jednoduchú“ obhajobu titulu. Už dávnejšie skóroval dvakrát Volkswagen Slovakia a len pred pár rokmi to isté s výdatným prispením konjunktúry v oceliarskom biznise dokázal U.S. Steel Košice. Tento rok sú oba giganty na chvoste rebríčka. Popri info-komunikačných firmách sa presadili iba zástupcovia odvetví menej zasiahnutých krízou. Typický príklad sú firmy, ktoré vyrábajú a poskytujú služby pre energetiku a teplárenstvo.
Made in Slovakia
Úspech Esetu sa skladá z dvoch častí. Po prvé, firma sa kontinuálne usiluje o vysokú kvalitu produktového portfólia, ktorého základom je antivírusový softvér Nod. A po druhé, dokáže sa obchodne etablovať na medzinárodných trhoch. Najmä preto sa slovenská stopa nestratí ani v konkurencii nadnárodných koncernov, ako sú Symantec či McAfee, alebo tiež globálne najpoužívanejšieho antivírusu Avast! z produkcie rovnomennej českej spoločnosti.
Kvalita produkcie v prípade produktov Esetu znamená predovšetkým schopnosť rýchlo a spoľahlivo zachytávať rôzne počítačové infiltrácie – vírusy, červy, spamy či špiónsky softvér. O tom, že sa mu to darí na svetovej úrovni, svedčí zbierka ocenení od nezávislých hodnotiacich agentúr. Napríklad podľa AV-Comparatives bol Nod v rokoch 2006 a 2007 najlepším antivírusovým produktom na svete a aj vlani a predvlani sa dostal do prvej trojky.
Držať krok s neustále napredujúcimi autormi škodlivého kódu pomáha Esetu jeho originálna technológia ThreatSense, pomocou ktorej firma zbiera dáta od dobrovoľníkov z celého sveta. Kľúčové sú však investície do ľudských zdrojov: prevažnú časť zamestnancov firmy tvoria programátori a analytici infiltrácií. Eset má vývojárske centrá v Bratislave a v poľskom Krakove, momentálne uvažuje o vytvorení tretieho, v Prahe.
Export vlani Esetu priniesol viac ako 90 percent tržieb. Tie dosiahli 80 mil. €, vďaka čomu sa prepracoval prvýkrát aj do rebríčka Top 200. Výkony Esetu medziročne stúpli o 54 percent. O takom tempe môže väčšina etablovaných podnikov v časoch krízy len snívať. Rast tržieb sa oproti roku 2008 mierne spomalil, najmä pre slabší predaj v strednej a východnej Európe, ktorý je pre Eset naďalej veľmi dôležitý. No veľmi dobre sa rozvíjal ázijský biznis, hlavne na japonskom a čínskom trhu. Eset má v súčasnosti pobočky v Česku, USA a Argentíne, jeho produkty sa predávajú v 180 krajinách sveta.
K slovenskej špičke patrí aj tvorbou pridanej hodnoty. Z lanských tržieb predstavovala takmer deväťdesiat percent. Eset sa zaraďuje medzi Top 30 slovenských spoločností s najvyššou pridanou hodnotou. Dve stovky zamestnancov mu vytvorili viac než mnohým veľkým fabrikám tisícky pracovníkov. A to Eset tržbami zďaleka nekonkuruje montážnym závodom, priemyselným podnikom či obchodným firmám, ktoré na Slovensku dominujú (v Top 200 podľa tržieb je na 118. mieste). Kým v ich biznise väčšina obratu pretečie subdodávateľom, pri vývoji softvéru firme ostáva ako odmena za to, čo sama vytvorila.
Víťazné ťaženie Esetu môže v budúcom ročníku hodnotenia Firmy roka pokračovať. Biznis s bezpečnostným softvérom zasiahla kríza menej ako iné segmenty IT trhu. Medzinárodná expanzia Esetu ešte stále nevyčerpala všetok potenciál. Spoločnosť sa posúva do nových sfér pôsobenia. V máji kúpila košického výrobcu softvéru na boj proti spamu – firmu Comdom Software. Po českom ŠetrNete ide o jej druhú akvizíciu. Čerešničkou na produktovej torte sú ohlásené verzie antivírusového systému pre počítače s operačnými systémami Mac OS a Linux. Doteraz sa firma špecializovala na najrozšírenejší systém pre osobné počítače, Windows.
Biele goliere z Východu
Aj dvojke v tohtoročnom hodnotení sa darí vďaka orientácii na export. T-Systems sa špecializuje na diaľkovú správu operačných systémov, aplikácií či databáz podnikových zákazníkov materského Deutsche Telekomu. Relatívne mladá firma má za sebou raketový rast. Za štyri roky z nuly na vyše 40 miliónov eur v tržbách a pol druha tisícky zamestnancov. Šéf firmy Jozef Ondáš je, po druhý raz, medzi desiatimi nominantmi na titul Manažér roka.
V ekosystéme IT brandže T-Systems reprezentuje segment, ktorý popri vývoji softvéru vhodne charakterizuje potenciál Slovenska ako destinácie pre investície do znalostnej ekonomiky: poskytovanie služieb cez zákaznícke centrá. Obdobné aktivity na Slovensku rozvíja Dell, IBM či Accenture, z domácich hráčov najmä Soitron. No kým tí sústreďujú ľudský kapitál do Bratislavy, T-Systems si ako základňu vybral východoslovenskú metropolu Košice. Jeho príklad, ako i ďalšej firmy s príbuzným zameraním Nessu dokumentujú, že perspektívne pracovné príležitosti pre biele goliere sa dajú vytvoriť aj mimo hlavného mesta.
Ako si bude T-Systems počínať v budúcich ročníkoch Firmy roka, závisí od viacerých faktorov. Najmä od toho, ako sa mu bude dariť v hľadaní zákaziek aj mimo distribučného kanála Deutsche Telekomu. Firma s ďalším rastom počíta. Čo do počtu zamestnancov za pomyselný strop považuje dva a pol tisíca ľudí. No nejde len o kvantitu personálu. Mladá spoločnosť potrebuje skvalitňovať výrobné procesy a zvyšovať kvalifikáciu zamestnancov. Na tej pracuje ešte predtým, než nováčikovia nastúpia do firmy: spolupracuje s košickými univerzitami a najnovšie už aj so strednými ško- lami.
Obchodnícka zručnosť
Tretí zástupca IT brandže v top päťke Firmy roka 2010 ponúka trochu iný príbeh ako Eset či T-Systems. S Esetom má Datalan spoločné to, že ho vlastnia slovenskí zakladatelia. S T-Systems ho zasa spája orientácia na IT služby pre inštitucionálnych zákazníkov, i keď v prípade Datalanu vlani tvorili len necelú tretinu tržieb.
Ak teda výkony Datalanu vlani stúpli o veľmi slušných 36 percent na 61,6 mil. €, bolo to najmä zásluhou obchodníckej zručnosti v jeho kľúčových segmentoch. A to sú hardvér (z pohľadu produktov 68 %) a verejný sektor (z pohľadu zákazníkov 69 %). Ako to dokumentuje jedna z top zákaziek spoločnosti minulého roka, keď Datalan dodával základným a stredným školám na Slovensku viac ako šesťtisíc notebookov, 19-tisíc osobných počítačov a tritisíc projektorov. Šlo o megazákazku rezortu školstva za 22 miliónov eur.
Aj keď z pohľadu podielu na tržbách vychádza Datalan skôr ako obchodná firma, hľadá i príležitosti na IT biznis s vyššou pridanou hodnotou. So softvérom a službami sa snaží etablovať v samospráve. Túto ambíciu mala podporiť aj lanská akvizícia spoločnosti Euroaltis, ktorej informačný systém používala tretina slovenských miest. Pre korporátnych zákazníkov zasa Datalan pripravuje riešenia pre optimalizáciu IT infraštruktúry a bezpapierovú komunikáciu.
Ďalší v poradí
Štvorka medzi najúspešnejšími slovenskými podnikmi je v rebríčku Firma roka poslednýkrát. T-Mobile sa od polovice tohto roka právne zlúčil s materským Slovak Telekomom. Mobilný operátor sa do popredia prebojoval vďaka tomu, že napriek medziročnému poklesu tržieb o šesť percent dokázal vytvoriť vysokú pridanú hodnotu, zvýšiť prevádzkový zisk a udržať si prémiovú maržu EBITDA. Je to výsledok úsilia o vnútornú efektivitu a úspory nákladov. Z obchodného hľadiska T-Mobile zabodoval novými mesačnými paušálmi, v ktorých si zákazník mohol sám zvoliť zloženie hlasových a dátových služieb.
Do prvej päťky Firiem roka sa dostala ešte popradská Tatravagónka. Jej výstrel medzi elitu možno chápať ako reinkarnáciu kedysi mamutieho podniku, ktorý takmer pochovala divoká privatizácia z čias vlády Vladimíra Mečiara. Po nástupe nových investorov sa firma pozviechala z finančných problémov a vrátila sa na trhy. Po úspechu v nemeckých dráhach získala vlani relatívne veľký kontrakt od ruských železníc, ktorý sa v tomto roku ešte ďalej rozšíril. Napriek tomu, že kríza sa na Tatravagónke v minulom roku podpísala 11-percentným poklesom tržieb a ešte väčším útlmom pridanej hodnoty, prevádzkové zisky ďalej rástli a rentabilita kapitálu sa udržala na vysokej úrovni.
Jediným zástupcom elektrotechnického priemyslu v prvej desiatke je tento rok – rovnako ako vlani – firma Elster (do konca roka 2007 Premagas) zo Starej Turej. Patrí do rovnomenného nemeckého koncernu a s päťsto zamestnancami sa zaraďuje medzi najväčších producentov plynomerov, vodomerov a regulátorov v strednej a východnej Európe. Má spoločné podniky v Rusku a na Ukrajine, obchodné zastúpenia v siedmich krajinách a svoje výrobky dodáva na viac ako dvadsať národných trhov. Plynomery z Elsteru použila napríklad i austrálska vedecká expedícia v Antarktíde. Príklad Elsteru dokazuje, že energetika vrátane dodávky podporných technológií je jedným z odvetví, ktorých sa nedotkla ani kríza.
Z druhej do prvej desiatky – na siedmu priečku – poskočil výrobca nealko nápojov Kofola. Najvážnejší nový počin z jej strany bol štart vlastnej veľkoobchodnej distribúcie hotových výrobkov do hotelovo-reštauračného sektora. Umožnil jej tak nechať si o čosi väčší kus ziskového koláča, ktorý tradične patrí veľkoobchodníkom.
Top desiatku Firiem roka uzatvára energetický holding Cofely, ktorý vznikol spojením aktivít spoločnosti GDF Suez a ňou prevzatej firmy Hetech Services. Firmy zo skupiny vyrábajú a dodávajú teplo v bratislavských mestských častiach Rača a Ružinov, v Liptovskom Mikuláši, Brezovej pod Bradlom a od apríla tohto roka aj v Moldave nad Bodvou. Okrem toho Cofely poskytuje komplexné služby správy budov rôznym firmám a organizáciám s veľkým počtom pobočiek. Akvizičný apetít firmu neopúšťa a novými aktivitami si rozširuje priestor na rast pridanej hodnoty a ziskovosti.
- Ako prebiehalo odovzdávanie cien: Pozrite si fotogalériu TREND Top 2010
Kto sa kvalifikoval
Aktuálne hodnotenie Firma roka 2010 zostavil TREND z firiem, ktoré v roku 2009 dosiahli tržby najmenej 15 miliónov eur. Ďalšou dôležitou kvalifikačnou podmienkou bolo ziskové hospodárenie za ostatné tri roky, čo platí aj pre prevádzkový výsledok. Keďže hodnotiaci model pracuje s vybranými údajmi o hospodárení firiem za uplynulé tri roky, podmienkou bolo tiež zverejnenie údajov nevyhnutných na hodnotenie, prípadne ich poskytnutie priamo TRENDU najneskôr do polovice októbra.
Do tohtoročného hodnotenia sa dostalo 175 spoločností. Ziskové a výsledky zverejňujúce firmy z rebríčka Top 200 tvorili niečo vyše polovice tohto počtu. Vedúca päťdesiatka konečného poradia tak napokon predstavuje ich rovnomerný mix s menšími firmami, čo naznačuje, že hodnotiaci model dáva reálne šance uspieť podnikom bez ohľadu na ich veľkosť.
Zdroj: firmytab
Foto na titulke - Maňo Štrauch
Ročenka TREND TOP 2010 - vyše sto strán odvetvových tabuliek podľa hospodárskych výsledkov firiem. Ako príloha aktuálneho TRENDU č. 45 práve v predaji.
