Energia z odpadu: Štandardný postup, do ktorého treba Slovensko prinútiť

V odpadovej energetike má Slovensko čo doháňať. Neponúka sa len ekologickejšie, no aj ekonomickejšie riešenie, ako s odpadom nakladať. Odpad, ktorý by za iných okolností končil na skládkach, môže mať ďalšie využitie. Môže sa premeniť na elektrickú energiu a teplo, v ďalšom prípade môže slúžiť ako čiastočná náhrada za plyn v podobe odpadového paliva.

Slovensko však treba týmto smerom postrčiť. Aj keď v dvoch najväčších slovenských mestách fungujú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), na počet domácností a podnikov je to žalostne málo. Cirkulárna ekonomika, ktorej pilierom je energetické zhodnocovanie odpadu, má na Slovensku potenciál. Zároveň sa môže inšpirovať a poučiť z chýb iných krajín, kde sú takýchto centier stovky.

Duplicitný plán

K zámeru znižovania objemu odpadu končiaceho na skládkach smeruje v podstate každá vyspelá ekonomika. Výnimkou nie je ani Európska únia (EÚ) a jej legislatíva. Reformný balík, ktorým sa musí riadiť každá členská krajina, má zabezpečiť plynulý prechod EÚ k obehovému hospodárstvu. Do roku 2035 si stanovila dva ciele: recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a maximálne desať percent tohto odpadu ukladať na skládky.

V podpore energetického zhodnocovania odpadu EÚ rozlišuje medzi krajinami, ktoré už majú vybudovanú dostatočnú infraštruktúru, ako je napríklad Nemecko alebo Poľsko. Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré sú naďalej závislé od skládkovania, kam spadá aj Slovensko. Na dosiahnutie cieľov budú teda najzásadnejšie vhodne dimenzované kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov (EZO). Legislatíva tak bude prihliadať na veľkosť miest a počet obyvateľov v nich.

V nadväznosti na reformný balík v novembri 2021 vláda schválila Program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025. Pri požadovaných opatreniach dbá na odklon odpadu zo skládok a mal by podporovať aj výstavbu nových priestorov pre EZO.

Koniec je novým začiatkom

Ekonomicky a ekologicky prínosné spracovávanie odpadu je neoddeliteľnou súčasťou obehového hospodárstva. Na druhej strane stále existuje lineárny model hospodárstva, ktorý funguje na princípe rastu spotreby. Využíva zdroje neudržateľným spôsobom, kým cirkulárna ekonomika dbá na materiály a energie, ktoré kolujú v systéme bez vstupu nových zdrojov.

Pri ukončení životného cyklu výrobku alebo materiálu sa využité zdroje z hospodárstva nevyradia. Využijú sa opätovne na vytváranie novej úžitkovosti v podobe suroviny alebo energie. Lineárny prístup k odpadu značne prispieva k ničeniu životného prostredia, čo zhoršuje klimatickú krízu. Cirkulárna ekonomika dosah na zmenu klímy, naopak, zmierňuje.

Odpadové hospodárstvo je základným pilierom cirkulárnej ekonomiky. Odpad pritom predstavuje zdroj na recykláciu materiálov alebo výrobu energie. Pri lineárnom hospodárstve hovoríme len o možnosti skládkovania a spaľovania.

Plnohodnotné využitie

Aby odpad nekončil na skládkach, je potrebné vybudovať koncové zariadenia schopné zhodnotiť aj nerecyklovateľný odpad. Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE) vedia odpad prijať, upraviť a odoslať na konečné spracovanie. Týmto procesom sa miera recyklácie výrazne zvyšuje. Súčasťou centier sú aj zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).