V Bratislave sa tentokrát stretol s podpredsedom vlády pre investície Petrom Pellegrinim, ministrom financií Petrom Kažimírom a ministrom hospodárstva Petrom Žigom, spolu so zástupcami rakúskej vlády. Ale Hyperloop Transportation Technologies je stále aj startup. Preto bolo cieľom návštevy aj odprezentovať ich plány pre prípadných záujemcov zo Slovenska, ktorí by sa chceli stať členmi tímu.
Prečítajte si ukážku z rozsiahleho rozhovoru s Dirkom Ahlbornom, ktorý prinesieme už onedlho.
Aký bol váš prvý kontakt s Hyperloopom? Prečo ste sa pustili do takého gigantického projektu?
V roku 2013 som bol členom inkubátora zastrešovaného NASA a hľadali sme nový spôsob budovania spoločností. Dnes robíte všetko online. Kupujete si tovar, služby, online sa hľadá partner alebo partnerka a v USA sa online dá vybaviť aj rozvod. Ale ak ide o biznis, tak to väčšinou znamená vy v bare s kamarátom rozoberáte podnikateľský nápad a pol roka ho realizujete. Po tejto dobe si uvedomíte, že váš produkt nikto nechce, nikto nemá rovnaké problémy ako vy alebo tvoriť profit je komplikovanejšie ako ste plánovali. Ak ale nájdete ľudí s podobnou vášňou, ľudí s kontaktami, vybudujete lepšiu firmu. Ľudia si stále myslia, že na veľké projekty sú najdôležitejšie peniaze. Nie je to ale pravda. Keď Elon Musk pred troma rokmi navrhol, nech skúsi Hyperloop myšlienku zhmotniť ktokoľvek, opýtali sme sa našej komunity či to máme vyskúšať. Odpoveď nebola len prikývnutie. Začali sa pýtať, či sa k projektu môžu pridať.
Takže v tomto prípade zafungoval crowdsourcing?
Hneď na začiatku sme dostali asi dvesto žiadostí a polovicu z nich sme vybrali do tímu. Začali sme pracovať na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá bola hotová koncom 2014. Dnes má Hyperloop Transportation Technology viac ako 520 členov tímu, vrátane približne štyridsiatky spoločností. Profesionáli a odborníci, ktorí to robia zo zanietenia. A za podiel na firme.
Aký je váš vzťah a vzťah Hyperloop Transportations Technologies s Elonom Muskom?
Poznáme sa. Ale po tom, čo odovzdal vývoj Hyperloopu ostatným záujemcom, pretože by sa nestíhal popritom venovať aj jeho ďalším firmám Tesla Motors a SpaceX už je všetko pod našou taktovkou. Sme mu ale vďační za propagáciu, ktorú pre tento nový druh prepravy robí. Mimochodom Elon Musk nebol prvý, kto prišiel s nápadom na potrubný dopravný prostriedok. Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli plány na takýto transport medzi New Yorkom a San Franciscom. Dokonca postavili jednu stanicu a časť trate. V deväťdesiatych rokov to bol zas projekt Švajčiarske metro. Všetky stroskotali, pretože boli naviazané na jedinú entitu – vládu. Ale vlády sa menia a následne sa menia aj ľudia a priority. Preto nám bolo jasné, že nepotrebujeme vytvoriť firmu, potrebujeme vytvoriť hnutie. Nejde len o kapsulu jazdiacu vysokou rýchlosťou. Ale o zmenu cestovania ako takého. Aby bolo znova zábavné.
Zdroj: HTT
Ako to chcete dosiahnuť?
Doprava na celom svete je viazaná na štátne dotácie. A to je najväčší problém, ktorý chceme vyriešiť. Newyorské metro, napríklad, tratí na každom cestujúcom 82 centov. To je takmer 2,2 miliardy dolárov každý rok, ktoré musia pokrývať dotácie. A podobné to je všade, aj vo vlakovej doprave na Slovensku, v Nemecku. Metro v Los Angeles má 76 centov od pasažiera a zvyšných dva a pol dolára prichádza od štátu. S dnešnými technológiami vieme tento problém riešiť novými biznis modelmi, digitalizáciu prepravy.
V čom je teda tento projekt iný?
Hyperloop je perfektný produkt. Rýchly je nielen pohyb kapsúl, ale aj návratnosť nákladov. Investícia do trate z Los Angeles do San Francisca dlhej šesť sto kilometrov by sa pri tridsať dolárovom lístku navrátila za osem rokov. Vieme ale využiť aj ostatné technológie a možnosti, ktoré so sebou Hyperloop prinesie. Napríklad už spomínaný predaj elektrickej energie, keďže trať bude zároveň solárnou elektrárňou.
Je Hyperloop životaschopný projekt aj bez štátnych dotácií?
Ak si odmyslíme výstavbu, ceny pozemkov a podobne, samotný Hyperloop má natoľko nízke operatívne náklady, že dokáže pracovať s minimálnou cenou lístka. Generuje veľké prebytky energie a z hľadiska nákladov si vyžaduje len čistenie a drobnú údržbu.
Na začiatku však budete musieť premietnuť do ceny stovky miliónov preinvestovaných eur a to budete na silne regulovanom trhu, kde budete bojovať proti etablovanej, silnej konkurencii s hustou infraštruktúrou…
Finančné krytie investície je jedna vec, v oblasti dopravy je bežné rozloženie návratnosti veľkých infraštruktúrnych projektov na 20, 50 aj 100 rokov. Ale, opäť, vzhľadom na nízke prevádzkové náklady dokáže projekt rýchlo vrátiť vstupné investície. Stavebné náklady na jednu míľu (1,61 km, pozn. red.) neprevyšujú 20 miliónov eur, čo je porovnateľné s inými druhmi dopravy.
Ako bude vyzerať doprava Hyperloopom do Viedne? Povedzme, že je 2020, som niekde v Ružinove a o hodinu musím byť v rakúskej metropole.
Budete mať aplikáciu alebo chatboard. Stlačíte tlačidlo so žiadosťou o prepravu, príde samojazdiace taxík alebo auto od Uberu či Lyftu a zavezie vás na najbližšiu Hyperloop stanicu. Všetko je optimalizované podľa vášho časového harmonogramu. Prídete na stanicu, načítajú sa vám informácie potrebné pre nástup. Sadnete si a cestujete – veľmi podobne ako v prípade súčasného systému dopravy metrom alebo vlakom. Vo Viedni vás už môže čakať ďalší taxík, ktorý vás zavezie napríklad do Pratru.
