Dell XPS12: Skôr ryba ako rak

Je príznačné, ako dva formfaktory, ktoré v súčasnosti dominujú počítačovému svetu, k sebe hľadajú cestu. No zdá sa, že notebooky, respektíve ich faceliftované ultraverzie sa chcú tabletmi stať viac než naopak. Tablety premenou (pripojením klávesnice) v princípe veľa nezískajú. Pre notebooky však znamená spôsob, ako uchopiť spotrebiteľský trend desaťročia.

Výrobcovia pri tvorbe hybridných (alebo tiež konvertibilných) notebookov volia rôzne princípy. Dell sa drží displeja, ktorý sa otáča v ráme, ako keď sa nad pahrebou griluje prasiatko alebo iná vegetariánska pochúťka. Tento koncept si pred pol druha rokom vyskúšal pri Inspirone Duo. Neveľmi úspešnom, lebo bol na ňom zaujímavý len tento koncept. Teraz má šancu na reparát. Ultrabooku XPS 12 pomáha aj nový – takisto hybridný – operačný systém Windows 8.

„Ražňová“ metamorfóza je stále dosť efektná. Stačí malý tlak na vrchnú alebo spodnú hranu displeja a obrazovka sa s tichým kliknutím vysunie z notebookovej pozície, aby po otočení o 180 stupňov takisto s tichým kliknutím zapadla do tabletovej. Hoci tento mechanizmus vyzerá krehko, displej v ráme uchytí vcelku pevne, pričom podľa výrobcu by mal zvládnuť 20-tisíc zaklapnutí.

Efektný je aj displej. IPS panel s full HD rozlíšením (1 920 x 1 080 bodov) poskytuje jasný obraz, žiarivé farby a dobré pozorovacie uhly. Pravda, na 12,5-palcovej uhlopriečke si na prečítanie niektorých písmen treba pomaly vziať lupu. A obrovské rozlíšenie môže hrubším prstom komplikovať prácu na dotykovom displeji: trafiť na prvýkrát správnu pozíciu chce cvik.

Väčšia výzva je tabletová ergonómia. S hmotnosťou 1,5 kilogramu a šírkou 32 centimetrov pôsobí XPS 12 ako riadne prerastená placka, ktorá sa nedá dlhší čas pohodlne držať nie v jednej ruke, ale ani oboma rukami. Rozmerovo porovnateľný Acer Aspire S7 je o dvesto gramov ľahší.

Ani to ešte nemusí byť výhra, ale stláčanie hmotnosti ultrabookov pod jeden kilogram zjavne naráža na limity. Aspoňže polohový senzor, zabezpečujúci automatické prepínanie obrazu z landscape do portrétového režimu pri naklonení tabletobooku, funguje bezchybne.

Riešením ergonomických problémov je pracovať s tabletovou XPS-dvanástkou tak, že leží na stole alebo na stehnách používateľa. No potom je lepšie používať ju rovno v klasickom ultrabookovom móde. Ale opäť: displej nesmie byť v krajnej polohe (v 45-stupňovom uhle nad podložkou), lebo potom zdvíha klávesnicovú časť.

Oblé línie zariadenia pôsobia elegantne, možno práve preto, že dizajnéri navrhli modernú magnéziovú zliatinu len pre rám displeja a okraj vnútornej klávesnicovej časti. Estetiku však kazí, že pogumovaný plast so zaujímavým mriežkovaným vzorom, pokrývajúci zadný kryt displeja, je magnetom na mastnotu z dlaní a prstov, ktorá nejde tak ľahko odstrániť ani vlhkou handričkou.

Ovládacie prvky natlačili konštruktéri na pravú stranu ultrabooku. Nie je ich veľa: tlačidlo na zamknutie otáčania obrazu, vstup pre 3,5-milimetrové audio, hlavný vypínač so stavovou diódou (na vypnutie/zapnutie ho treba potiahnuť) a dvojtlačidlo na ovládanie hlasitosti.

Naľavo sa zmestil konektor pre nabíjací kábel, Mini Display port a dve trojkové USB. Žiadne mini HDMI, ethernet ani čítačka pamäťových kariet (Dell by mohol k 1 300-eurovému ultrabooku pribaľovať aspoň redukciu s mini HDMI). Rozostup medzi USB portmi je minimálny, dva hrubšie USB kľúče sa do počítača naraz zasunúť nedajú, ale napríklad kombináciu jedného s donglom pre bezdrôtovú myš zvláda.

Klávesnica má dobrý zdvih a citlivosť, je dostatočne tichá, rýchla a presná aj pri miernom tlaku. Klávesy sú anatomicky tvarované a vyrobené z príjemného plastu. Klávesnica je odolná voči poliatiu a podsvietená (s možnosťou regulácie jasu v dvoch úrovniach): ideálne pre pracovné porady, na ktorých pri zatiahnutých žalúziách beží prezentácia z dataprojektora. Zato touchpad je akýsi čudný: často bez zjavnej príčiny prestane reagovať, treba spraviť jeden-dva dotyky, aby sa prebral.

Hardvérové jadro (Intel Core i5 so štyrmi gigami pamäte) sa zdá dostatočné pre plynulý chod systému a väčšinu aplikácií, s ktorými bežný používateľ pracuje. Úložisko je ultrabookový štandard: 128 gigabajtov SSD, pre náročnejších je k dispozícii variant počítača s dvojnásobkom storageu.

Dohromady to znamená prakticky okamžité prebudenie zo spánku (do pol druha sekundy) aj rýchly štart z úplného vypnutia (za osem-deväť sekúnd). Prevádzka je vcelku tichá, hoci ventilátor občas dosť počuť. Zahrievanie je v norme, no koncentruje sa do malej plochy na spodnej strane zariadenia. S výdržou batérie sme sa počas testu dostali na štyri hodiny, čo je na ultrabookovú triedu dosť slabý výkon.

Záverečné hodnotenie: Napriek efektnej tabletovej konverzii je Dell XPS12 stále najmä ultrabook.

Zariadenie zapožičal Dell.