Zaručený elektronický podpis (ZEP) nie je novinka, legislatívne funguje už od roku 2002. Je tiež jedným z hlavných dôvodov, prečo sa elektronická komunikácia s úradmi na Slovensku ešte takmer vôbec nerozbehla.

Išlo o ukážkový príklad začarovaného kruhu. ZEP používala len hŕstka ľudí, lebo – okrem toho, že bol drahý a komplikovaný – sa dal využiť len pri dvoch-troch službách (napríklad pri komunikácii s obchodným registrom), čo je zúfalo málo. No a služieb bolo len zopár, lebo inštitúcie s ich zavádzaním váhali kvôli nízkej penetrácii ZEP-u (to bol aspoň oficiálny dôvod).

Čipové občianky majú potenciál tento začarovaný kruh narušiť. Ako entuziasticky hovorí ako-zvyčajne-veľmi-žoviálny minister vnútra Robert Kaliňák, eID-čka vytvoria tlak na zavádzanie elektronických služieb.

A to podľa neho nielen na úradoch (čo je priam až vtip pri pohľade na roky márneho úsilia o ich informatizáciu), ale aj v súkromnom sektore. Už len je otázka, či napríklad banky, ktoré minister spomína, naozaj bezstarostne vyhodia systémy s grid kartami alebo bezpečnostnými tokenmi, a nadšene nabehnú na ZEP-y, lebo „z pohľadu klienta im to nevytvára žiadne náklady“.

Čipové občianske so ZEP-om sú naozaj len začiatkom šprintu novej éry online úradov. Ešte to však nie je onen výstrel z pištole, ale iba také cvičné pokľaknutie do štartovacieho bloku. Skúsme si povedať, prečo.

Free... kým bude za čo

Najprv pozitíva. Ministerstvo vnútra vymyslelo eID tak, že záujemca dostane potrebné technické prostriedky – čipový preukaz s kvalifikovaným certifikátom, čítačku karty a softvér na jej obsluhu a na tvorbu ZEP-u – zadarmo.

Teda, pre hnidopichov, platí si ich, samozrejme, zo svojich daní (respektíve z eurofondov zo skratky OPIS, z ktorej sa zbežne informovaným pozorovateľom už pri počutí ježia chlpy na ruke). Ale poplatok za celý balík (4,50 €) je bagateľ – a ak sa človeku zhodou okolností práve končí platnosť starého preukazu, tak ho má za nulu.

Otázka je, dokedy na rozdávanie technických prostriedkov vydržia zdroje (peňeži).

Vedúcej služobného úradu MV SR, dezignovanej pravej ruke R. Kaliňáka, Denise Sakovej sa dá veriť, keď hovorí, že pri súčasnom tempe to bude do júna. Už menej sa dá spoľahnúť na jej víziu, že medzičasom na pokračovanie rozdávania vybavia ďalšie eurofondy. Takže: do júna.

Ale späť k optimizmu... Za prvých päť dní dostalo eID do ruky päťsto ľudí (žiadostí bolo niečo cez 10-tisíc) a z ich cca jedna tretina požiadala aj o kvalifikovaný certifikát pre ZEP.

Pokiaľ by tento pomer s rastúcim počtom vydaných eIDs výraznejšie neklesol (čo pre nedostatok osvety nemožno vylúčiť), doterajšiu penetráciu ZEP-u to zdvojnásobí do niekoľkých mesiacov.

Humoristi na ministerstve

No a teraz obmedzenia.

To, ktoré napadá ako prvé, je ešte stále len minimálny – v podstate nulový – rozsah služieb, pri ktorom by sa eID-čka so ZEP-pom dala použiť.

Ľudia z MV SR správne hovoria, že nasadzovanie nových online služieb je v kompetencii iných rezortov – úradu vlády, spravodlivosti, katastra, sociálnych vecí... treba ozaj len veriť, že na budúci rok vyrastú „ako huby po daždi“. Musia, ak euráče, ktoré sme poslali do Bruselu, aby nám ich poslali späť ako pomoc pri prekonávaní regionálnych rozdielov, nemajú prepadnúť.

Iná vec je zmysluplnosť a kvalita služieb. Z tých, ktoré patria do kompetencie tímu R. Kaliňáka, sa ZEP-pom podpisuje napríklad žiadosť o potvrdenie o trvalom pobyte. Kto ho kedy potreboval, nech dá like :)

Humorne vyzerá aj žiadosť o vydanie nového (čipového) občianskeho preukazu. Občan-neborák ho predsa len teraz dostal, ďalší nový bude potrebovať o desať rokov.

No ale na niečo sa tých 46,5 milióna eur, ktoré projekt eID zhltol, muselo minúť...

Škoda, že nešli na multiplatformovosť eID-čiek a ZEP-ov.

Proti prúdu

Multiplatformovosť znamená stav, kedy celá tá sranda nebeží len na Windowse, ako je to teraz. Taký Mac, obľúbený napríklad v start-upovej komunite, či nebodaj Linux, ale aj smartfóny a tablety s Androidom – to všetko je mimo hry. Ich majitelia budú mať eID so ZEP-om čisto len na okrasu (ako škrabka na okno auta sa plastová kartička neosvedčila).

O softvéri pre Mac ministerstvo ešte aspoň tvrdí, že ho testuje a sprístupní v 1. kvartáli 2014. Ale pokiaľ ide o Android a iOS, ide iba pripravovať štúdiu vykonateľnosti, v ktorej sa zanalyzujú bezpečnostné riziká a ďalšie bla-bla-bla, pričom fyzicky sa má vec poriešiť až v ďalšom eurofondovom programovacom období.

Tlačí sa na jazyk: Nie štát sa má prispôsobiť občanom, ale občan sa má prispôsobiť štátu. Ďalšia emócia: Ľudia na ministerstve vnútra a ich predražení konzultanti z Big Fajv zaspali dobu. Cynik dodá: Čo si čakal?

MV SR tvrdí, že softvér pre eID a ZEP je zatiaľ len pre Windows preto, že ide o dominantnú computingovú platformu. Do istej miery má pravdu: okná vo verzii X, 7 a 8, pre ktoré tento soft poskytuje bezplatne na stiahnutie, majú podľa Rankings.sk momentálne na Slovensku 69,81-percentný podiel.

Ale taký Android je už na takmer 19 percentách. Pričom prudko rastie (začiatkom 2011 mal 0,4%), kým Windows klesá (1/2011: 82%). A to nie je len trend, to je nezvratný osud – prepáč, Microsoft.

Btw, práve podporu tvorby mobilných aplikácií, ktoré by využívali dáta zo štátnych databáz, odporúčal pred pár mesiacmi Digitálnemu lídrovi, štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Petrovi Pelegrinimu, zbor jeho poradcov. Možno by mali dať na cc aj ľudí od R. Kaliňáka.

Osemdesiatštvorkou alebo pešo

Ani s tým Windowsom to nie je super-špica-ideál. Lebo – softvér na tvorbu zaručeného e-podpisu funguje len v prostredí microsoftovského Internet Explorera (DsignerXAdES od firmy Ditec, nadpriemerne dobre etablovanej na ministerstve vnútra aj v ďalších rezortoch slovenskej štátnej správy).

Pri IE-čku už o nejakej dominancii nemôže byť ani ťuk: jeho aktuálny podiel je na slabých 11 percentách, drvivo ho valcuje Chrome (47,7%) aj Firefox (29,9%).

Ministerská odpoveď? Šéf rezortu to skúša glosou: „Keď vám na daňový úrad chodí len autobus osemdesiatštvorka, tak buď idete ňou alebo pešo.“ (Ako je možné, že tento hláškar nikdy nebol v Sedem s.r.o.?)

Trocha vecnejšiu reakciu skúšajú ľudia z IT sekcie ministerstva: lebo softvérov pre iné webové browsery nieto. Respektíve nie takých, ktoré by boli certifikované Národným bezpečnostným úradom.

To nie je tak celkom pravda. Už v roku 2012 NBÚ certifikoval softvér na vytváranie ZEP-u v prostredí Windows, Mac OS aj Linux – a nielen v IE, ale v hociktorom browseri, čo spúšťať java applety.

Problém je skôr v tom, že štátne úrady pre účely šírenia ZEP-u medzi občanmi SR nakupujú len softvér pre Windows a IE. Ale o tom inokedy.