Stále viac výskumníkov začína zbierať dáta zo smartfónov či sociálnych sietí v nádeji, že im pomôžu pochopiť, čo v ľuďoch vyvoláva rôzne emócie či duševné odchýlky. Citlivé dáta o správaní osôb môžu totiž pomôcť diagnostikovať rôzne poruchy či choroby ešte pred medicínskymi testami. Zároveň nám môžu pomôcť vytvoriť zatiaľ najdokonalejší profil osobnosti - presnejšie ako akékoľvek iné testy.

Tieto neuveriteľné možnosti sa tak dostávajú stále viac a viac do popredia v profesionálnom výskume. Jednou z prvých lastovičiek je aj výskum vedcov z northwesternskej univerzity Feinberg School of Medicine. Tí veria, že našli spôsob, ako môžeme pomocou smartfónu zistiť, či trpíme depresiou aj bez klinických testov.

Prostredníctvom reklamy na Craigsliste (americká stránka s riadkovými inzerátmi) výskumný tím prijal malý počet 28 dobrovoľníkov - 20 žien a osem mužov v rozmedzí 19 až 58 rokov. Zhromaždil ich GPS dáta a informácie o používaní telefónu v rozmedzí dvoch týždňov.

Dáta boli zhromažďované pomocou aplikácie s názvom „Purple Robot“, ktorá bola univerzitou vytvorená špeciálne na tieto účely. Tá zbiera dáta o správaní ľudí, ktoré následne dokáže roztriediť do súvislostí podľa kontextu.

Súvis medzi depresiou a pohybom po meste existuje

Podľa jednej z analýz vedci výskumný tím dokázal identifikovať ľudí s depresívnymi symptómami s prekvapivou presnosťou 87 percent len podľa toho, ako sa pohybujú v čase a priestore.

Výskumníci použili  zložité algoritmy na mapovanie. Po analýze zistili, že je niekoľko spôsobov, ako zistiť prítomnosť a závažnosť depresie u človeka, a to len podľa denných pohybových návykov.

Depresívne stavy sa dajú zistiť podľa pravidelnosti pohybu medzi miestami. Ak sa človek presúval každý deň v rovnakom čase medzi rovnakými miestami, bolo menej pravdepodobné, že trpí depresiou.

Zároveň, ak človek trávil rovnaký časový úsek na rozličných miestach, teda jeho čas bol rozdelený rovnomerne, tým menšiu mal pravdepodobnosť, že trpí na depresiu. Ďalšou premennou boli vzdialenosti – čím viac boli dobrovoľníci v pohybe, tým menšie príznaky depresie vykazovali.

Vedci však poznamenali, že výsledky sú založené na malej vzorke, a preto sú len predbežné.

„Ak sa tieto metódy preukážu ako úspešné, budeme môcť zistiť, či má niekto depresiu bez zaťažovania pacienta,“ cituje vedúceho autora Sohroba Saeba Washington post. Priebeh a závažnosť choroby budú môcť lekári sledovať len podľa aplikácie v smartfóne pacienta.

Tím okolo S. Saeba sa vyjadril, že skupina sa pokúsi zopakovať štúdiu na väčšej populácii a pridať ďalšie senzory, ktoré umožnia merať typy fyzickej aktivity, spánku, komunikácie a ďalšie aspekty.

Ich motiváciou je práve posun v starostlivosti o duševné zdravie. Ako kľúčovú výskumnú otázku si skupina položila práve to, či je takéto správanie príčinou depresie,alebo či samotná depresia spôsobuje toto správanie.

Facebook vás pozná lepšie ako rodina

Analýza správania však môže o človeku napovedať nie len či trpí depresiou, ale odhaliť aj iné duševné odchýlky, začínajúce choroby neurologického charakteru alebo napríklad aj pravdepodobnosť, či človek užíva drogy.

Podobný výskum správania vykonali vedci zo Stanfordu v januári tohto roku. Nezaoberali sa však smartfónmi, ale správaním ľudí na sociálnych sieťach. To vie o nich vypovedať viac ako akýkoľvek osobnostný dotazník.

I keď sa výskumníci zamerali len na analýzu toho, aké typy príspevkov sa človeku „páčia“, výsledok nakoniec prekvapil mnohých.

Podľa desiatich „lajkov“ na Facebooku vedeli na základe špeciálneho algoritmu lepšie predvídať osobnosť než kolega dotyčného; po 70 „lajkoch“ vedeli dokonca prekonať priateľa alebo spolubývajúceho. Po 150 „lajkoch“ bol výsledok presnejší ako charakteristika od člena rodiny a po 300 „lajkoch“ už neporazil Facebook ani partner dobrovoľníka.

„Psychológovia žartujú, že osobnostné dotazníky sú naozaj IQ dotazníky,“ vyjadril sa Michal Kosinski, autor tejto facebookovej štúdie pre zahraničné médiá. „Ak je niekto dostatočne inteligentný, môže zámerne skresľovať sám seba, aby získal potenciálnu prácu alebo sa vyhol potrebnej liečbe.“

Technológie sa však oklamú len veľmi ťažko, keďže sprevádzajú človeka denno-denne a dokážu tak odhaliť aj menšie odchýlky v správaní. Potenciálny podvodník by musel svoje správanie udržať pod uzdou veľmi dlhý čas.

Práve analýza správania takýmto spôsobom by mohla výrazne uľahčiť a spresniť nielen personalistické testy, ale aj niektoré druhy psychotestov. Zamestnávateľ by tak mohol pomocou týchto údajov získať veľmi presné údaje o charakterových črtách jednotlivých záujemcov o zamestnanie.

Presné, ale kontroverzné dáta

Výsledky podobných prác majú veľmi veľký potenciál, a to nielen vrámci zdravotnej starostlivosti či v uľahčení práce personalistov, ale aj v rozprúdení diskusie o ochrane súkromia ľudí. Nie je to tak dávno, čo sa spotrebitelia obávali zneužitia záznamov o ich obchodných zvykoch v marketingových prieskumoch. Tieto obmedzené údaje sú však nič v porovnaní s intímnymi informáciami, ktoré mobil či počítač zbiera každú sekundu.

M. Kosinski varuje, že hyper presné predpovede na základe verejne dostupných informácií predstavujú opodstatnené obavy týkajúce sa ochrany osobných údajov, a to najmä vtedy, ak tieto algoritmy môžu predpovedať sexuálnu orientáciu či politické alebo náboženské názory.