Oheň alebo voda
Okrem technických zlyhaní a softvérových útokov sú práve živelné katastrofy najväčším strašiakom ľudí zodpovedných za prechovávanie dát. „Požiar, povodeň alebo hoci len prasknuté potrubie v poschodí nad serverovňou dokážu spôsobiť nezvratné škody na firemných serveroch,“ hovorí Miroslav Pikus, expert na cloud zo Slovak Telekomu. Tie zodpovednejšie firmy si síce robia zálohy na paralelných serveroch, ale len málokedy myslia na prípad, že by mohla prísť aj nejaká väčšia katastrofa, ktorá by poškodila celý objekt. Práve takáto udalosť zvyčajne vedie k nenávratnej strate dát.
Budovy ako trezory
Práve fyzická bezpečnosť dát je popri cene a dostupnosti cloudových riešení jedným z najväčších benefitov, ktoré táto služba prináša. K serverom sa môže fyzicky dostať len preverený a určený človek. A do miestností, ktoré na svoju prácu bezprostredne nepotrebujú, sa dokonca nedostanú ani technici cloudového providera. Ak firma chce, svoje servery môže zamknúť do vlastnej kóje a kľúče od nej budú mať iba jej zamestnanci.
Veľká pozornosť sa kladie na prevenciu pred poškodením budovy. Samozrejmosťou je, že datacentrá sa stavajú mimo záplavových zón a pozornosť sa venuje aj budovám v okolí. V praxi to znamená, že nikdy nenájdete datacentrum napríklad vedľa chemickej továrne. Špičkové datacentrá majú dokonca vjazdy do areálu spravené tak, aby ich neprerazil ani rozbehnutý kamión.
Bezpečnosť za dverami
Ak by ste sa prešli vnútrajškom datacentra centra, tak by ste si to asi nevšimli - ale aj tam hrá bezpečnosť jednu z kľúčových rolí. Ide napríklad o dvojitú, až meter hlbokú podlahu, ktorá vie bez problémov absolvovať hasenie požiaru alebo nehodu na chladení. Teplota a celé vnútorné prostredie je neustále monitorované kamerami aj čidlami, ktoré dokážu odhaliť iné problémy už v zárodku.
„Klient, ktorý uvažuje o prechode do niektorej formy cloudu by sa teda mal zaujímať aj o to, kde presne sú jeho dáta uložené a akú kategóriu bezpečnosti toto centrum spĺňa,“
hovorí M. Pikus.
