Žena s HIV udivuje lekárov
Mladej žene, ktorej matka mala HIV, bol vírus diagnostikovaný, keď mala jeden mesiac. Odvtedy brala lieky takmer do svojich šiestich rokov. Jej rodina sa následne rozhodla liečbu ukončiť, píšu viaceré zahraničné médiá, vrátane portálu New Scientist.
Teraz má 18 rokov, a vírus v jej krvi zmizol. Jej prípad bol predložený na zasadnutí Medzinárodnej spoločnosti AIDS vo Vancouveri, v Kanade. Prvýkrát sa tak stalo, že osoba, ktorá sa liečila na HIV ako dieťa, a potom lieky brať prestala, je v tak neuveriteľne dlhej remisii (stav bez akýchkoľvek príznakov choroby).
Žena nemá žiadne genetické faktory, ktoré môžu spôsobiť, že je odolná voči vírusu. Skoré, pravidelné užívanie kombinácie liekov však mohlo optimistickému výsledku výrazne dopomôcť. Tento objav naznačuje, že môžu existovať aj iné, neobjavené spôsoby, ako niektorých jedincov chrániť pred HIV. Dlhší stav bez príznakov choroby je u detí bežný, no vedci dosiaľ netušia prečo.
Je tu ešte samozrejme riziko recidívy. HIV je schopný skrývať sa vnútri určitých buniek, a neexistuje žiadny spôsob, ako zistiť, či v tele ženy ešte nie sú nejaké, ktoré nesú infekciu. Vedci z Case Western Reserve University v Clevelande sa však už vyjadrili, že prípad poskytuje novú nádej.
Veľký hon na mimozemšťanov
Ruský podnikateľ a investor, miliardár Jurij Milner, spustil projekt hľadania mimozemského života za 100 miliónov dolárov.
Tento systém, ktorý bude spočiatku financovaný 10 rokov, zahŕňa hviezne mená ako Stephen Hawking, kráľovský astronóm Martin Rees, Frank Drake z inštitútu SETI či Pete Worden z NASA.
Prvá časť projektu - takzvaný Prielom v počúvaní - bude hľadať signály odoslané do priestoru vesmíru cudzou civilizáciou zámerne alebo náhodou, čiže akýsi ekvivalent "uniknutého mimozemského televízneho vysielania". Zameria sa na milión najbližších hviezdnych systémov, Mliečnu dráhu, ale aj stovky najbližších galaxií.
Druhá časť - Prielom v správach - je súťaž s možnou výhrou milión dolárov. Stačí navrhnúť správu ktorá sa odošle do vesmíru a dokonale reprezentuje ľudský druh a domovskú planétu. Konkrétnejšie informácie nájdete TU.
Na projekt sa využijú najväčšie svetové rádioteleskopy: Green Bank Telescope v Západnej Virgínii a Parkeské observatórium v Novom Južnom Walese, v Austrálii. To umožní snímaciu frekvenciu, ktorá sa pohybuje medzi 500 megahertzami a 15 gigahertzami, čo je zhruba päťkrát viac ako mali rôzne vedecké tímy k dispozícii pri predchádzajúcich vyhľadávaniach.
Pracovník NASA P. Worden je však vo vyjadreniach ohľadom projektu obozretný. „Nemuseli by sme nájsť nič,“ hovorí. „Ale aj to nám môže napovedať niečo dôležité o vesmíre. Aj nulový výsledok je stále dobrý.“
Jurij Milner a Stephen Hawking na tlačovej konferencii v Londýne Zdroj: SITA/AP
Budú ľadové medvede už len legendou?
Niektorí vedci tvrdili, že ľadové medvede sú schopné ustáť meniacu sa klímy a prispôsobiť sa. Od morských ľadovcov závisí ich obživa, hlavne lov tuleňov. Keďže tie sa v dôsledku teplého počasia rozpúšťajú, medvede trávia mesiace medzi augustom a októbrom na brehu.
Výskumníci dúfali, že vtedy, keď je potravy málo, tieto zvieratá spomalia svoj metabolizmus na úroveň zimného spánku - no bez toho, aby šli spať. Analýza 30 ľadových medveďov v mori v blízkosti Kanady, žiaľ, ukázala, že to to tak jednoduché nebude. Medvede síce znížili ich aktivitu a telesnú teplotu v neprajných mesiacoch, no nie natoľko, aby udržali svoju hmotnosť a zlepšili ich šance na prežitie. Takto vyhladované medvede môžu predstavovať aj veľké nebezpečenstvo pre ľudí.
„Rozhodne to nie je dobrá správa," hovorí John Whiteman z University vo Wyomingu, ktorého tím vykonal spomínanú štúdiu. Tá naznačuje, že ľadové medvede nebudú schopné sa prispôsobiť topeniu morského ľadu jednoducho tým, že sa „prepnú do úsporného režimu“ - čo je niečo, s čím vedci viac-menej počítali. Aká bude ich budúcnosť, je tak záhadou.
Zdroj: flickr.com/RichardRoche | CC
Najekologickejšia ryža sveta
Pestovanie ryže je zodpovedné za 7 a 17 percent emisií metánu, ktoré produkuje ľudská civilizácia. Cukry produkované počas fotosyntézy unikajú do pôdy cez korene, ktoré následne „vyživujú“ metán produkujúce pôdne mikroorganizmy.
Chuanxin Sun zo švédskej univerzity poľnohospodárskych vied v Uppsale a jeho kolegovia z Číny a USA vymysleli ryžu, ktorá ukladá viac cukrov vo svojich zrnách a stopkách. Počas troch rokov trvajúcej štúdie, sa ryži darilo a preukázateľne produkovala menej emisií metánu. Zníženie bolo najvýraznejšie v lete, keď vysoké teploty stimulovali vyššiu produkciu cukrov.
Ch. Sun je presvedčený, že zníženie emisií metánu z geneticky modifikovanej ryže by mohla byť obrovská pomoc pri zmierňovaní klimatických zmien. „Vzhľadom na to, že je potrebné znížiť emisie z poľnohospodárstva a zároveň zvýšiť produkciu potravín a zaistiť bezpečnosť pre budúcnosť, je tento druh výskumu, viac ako potrebný na splnenie globálnych výziev,“ hovorí výskumný tím pre New Scientist.
Ale skutočnosť, že táto ryža je geneticky modifikovaná by mohlo byť problematickým bodom pre poľnohospodárov či všeobecnú populáciu. „Je to celkom citlivá otázka,“ hovorí Ch. Sun. Avšak, on a jeho kolegovia sa najnovšie snažia prekonať tento problém aj prostredníctvom konvenčných šľachtiteľských metód.
