Séria začínala v druhej svetovej vojne na PC (2003), o rok neskôr na PS2 a Xbox a pri štarte Xboxu 360 (2005) začala spanilú jazdu každoročných pokračovaní s väčším úspechom. Existujú tri podsérie Call of Duty za prvých desať rokov existencie.

Prvou je druhá svetová vojna, kde začínala – prirodzený dôsledok z minulého vývoja tímu, čo vytvoril Medal of Honor. Po výmene distribútora urobili najprv lepšiu verziu strieľačky zo známej etapy histórie.

Prvé tri hry Call of Duty a ich odbočky na starších konzolách či dodatočný diel World at War žmýkal z druhej svetovej to najlepšie. Pamätné bitky, výbornú atmosféru (osobne si najviac pamätám trojku na francúzskom vidieku) a veľké scény s tankami i ničenými mestami.

Modern Warfare a Black Ops

Lenže druhá svetová vojna sa po takmer desiatich rokoch omrzela a Infinity Ward tím začal uvažovať o zmene v sérii. Štvrtý regulárny diel Call of Duty: Modern Warfare vyšiel v novembri 2007 na PS3, X360 a bola to svieža hra.

Iné prostredie, perfektné skripty, noví hrdinovia, doslova odlišná hrateľnosť. Hráčov si získala kampaň, aj multiplayer a táto dynamická kapitola inšpirovala neskôr aj ďalších autorov – stala sa etalónom first-person strieľačky na celú generáciu vopred.

Jej druhý diel (2009) pokračoval v nastolenom trende a popularitu si získal aj kontroverznou scénou z moskovského letiska. V tom čase už bázy X360 a PS3 mali desiatky miliónov konzol a začali padať prvé silné rekordy.

Tretí diel (2011) prišiel opäť o dva roky, mal slúžiť ako uzavretie trilógie, no hráči sa sami stali svedkami otvoreného konca, kedy tím ukázal, že úplne sa hrdinov zbaviť nechce. Rekordy sa opäť sypali a popularita stále rástla.

Na Call of Duty od roka 2005 robia dva tímy paralelne: Infinity Ward po dvojke prešiel na sériu Modern Warfare, Treyarch, zdanlivé béčko, sa po Call of Duty 3 i World at War (ešte v druhej svetovej) rozhodol tiež pre novú sériu: Black Ops. Tá mala hráča priviesť do tajných misií a operácií v rozličných časoch – a práve čiastočná rozdrobenosť i odlišné prostredia poslúžili ako dobrá variácia.

Call of Duty medzičasom vyrástol na mimoriadne silnú sériu, ktorá už nemala iba silnú kampaň alebo dobrý multiplayer, ale celý balíček na rok vpred: príbeh, co-op, sieťové súboje a stále nové mapy. Akurát Infinity Ward tím po treťom dieli opustili zakladatelia a odišli do EA vytvoriť novú značku Titanfall.

Minirecenzia: Call of Duty: Ghosts

Activision sa rozhodol po druhej svetovej, Modern Warfare i Black Ops prejsť k novej podsérii: Ghosts. Výhodou je načasovanie, CoD: Ghosts prichádza v čase nových konzol a môže ukázať, či sa darí sériu zas posunúť vpred alebo si aspoň vylobovala iné prostredie, hrdinu a zápletku.

V hlavnej úlohe je otec a dvojica synov, členovia jednotky duchov, ktorí sa brodia USA, obeťou nového nepriateľa: Federácia sú spojené štáty Južnej Ameriky s odhodlaním pomstiť sa Severanom pomocou ich satelitu. Zničia im veľké mestá, čím zdecimujú veľkú časť populácie a snažia sa ich doraziť na menších bojiskách.

Je to uveriteľná vízia budúcnosti a naštvaní Hispánci slúžia ako solídna alternatíva k Rusom, Arabom i Číňanom. V ich radoch síce chýbajú charizmatickí protivníci, ale o podpásovky v misiách nie je núdza. Duchovia sú vlastne špeciálna jednotka USA, ktora sa snaží zastaviť agresorov a vy spolu s nimi.

Ako pozadie to stačí, no najsilnejší príbeh celej série skôr nie. Kampaň CoD: Ghosts má príliš rozbitý dej a slúži najmä na striedanie bombastických prostredí v rýchlom slede. Novinke sa určite nedá uprieť spád, ale niekedy je príliš škoda krátkych misií.

Autori sa inšpirovali v bondovkách, filmoch posledných rokov a vertikálne sa dostávajú všade. Preto sa postupne dočkáte misie vo vesmíre, pod vodou, na súši, v meste i mimo neho. Príde rekonštrukcia scény z posledného Batmana, budete bojovať na ploche mrakodrapu skoro ako v tretích Transformeroch, skočíte z útesu, ponárate sa v perfektnej grafike podvodného sveta.

Je to výborný zážitok, ale nestačíte si ho vychutnať. Ale bohatá výbava určite hrdinom nechýba. Široký arzenál a streľba stoviek vojakov v armáde na mieste ruín USA je vypĺňaná osvedčenými sekvenciami: stále sa v spomalenom zábere dobývate do interiérov, pálite do pohybujúcich sa objektov a budete môcť ovládať aj helikoptére alebo sa zúčastniť tankovej bitky.

Najväčšou inováciou série je zakomponovanie psa – a slúži na dva účely. Buď rafne pár nepriateľov alebo sa v stealth móde snaží priplichtiť k nepriateľom. Akurát sa dostane do akcie menej ráz ako by ste čakali a v konečnom zúčtovaní je cítiť, že sa do série dostal asi na poslednú chvíľu. Vďaka nemu je kampaň rozmanitá, na pomery žánru je nadpriemerná, no séria zažila silnejšie momenty. Solídne repete.

Zaujímavejší je multiplayer: viac ako tucet máp, 11 módov i pár noviniek vás môžu baviť dlhé týždne. Popri známych módoch je tu nový Squads, kde si budujete 10-členné mužstvá s odlišnými rolami. Len sa najprv musíte brodiť nastaveniami a až potom idete hrať.

Ale na rýchle chvíle je tu Cranked podľa filmu Jasona Stathama, kde musíte po zabití nepriateľa rýchlo skoliť ďalšieho, inak vybuchnete. Tesné časové limity sa potom starajú o adrenalín. A keďže na zničenú Zem dopadne aj pár mimozemšťanov, je im aj venovaný co-op mód Extinction, kde odolávate ich náporu a vlnám.

Call of Duty: Ghosts sme recenzovali primárne na PS4; plné rozlíšenie 1080p cítiť na viacerých textúrach i celkovej grafike. Je to silnejší zážitok (hoci PS3 zvláda náročné scény so cťou) po vizuálnej i zvukovej stránke.

Akcia s helikoptérami, tankami predstavuje menší posun vpred, ale momenty pod vodou alebo vo vesmíre berú dych a grafici očividne investovali najviac času do týchto nových prostredí. Ak máte chuť vidieť na vlastné oči engine v rýchlejšom a detailnejšom prevedení, treba skúsiť novú generáciu.

Call of Duty: Ghosts vyšiel v novembri na PS4, Xbox One, PS3, Xbox 360 a PC.