Rastúce sumy na účtoch za elektrinu, teplo či plyn nútia aj domácnosti uvažovať o opatreniach na zníženie spotreby energií.

Podľa Radovana Illitha z odboru technickej politiky Slovenského plynárenského priemyslu je dôležité poznať rozloženie spotreby.

To umožní určiť oblasti, do ktorých racionalizácie sa oplatí investovať a ktoré najviac vplývajú na náklady za energie.

Škáry či žiarovky?

Z analýzy R. Illitha vyplýva, že spotrebe energie v domácnosti výrazne dominuje spotreba tepla. Kým v bytových jednotkách predstavuje podiel tepla na celkovej spotrebe energie takmer 60 percent, pri rodinných domoch je to až 80 percent.

Záverom analýzy je teda poznatok, že najväčšia spotreba energie je vždy pri krytí tepelných strát všetkým, čo s nimi súvisí. Jednoducho povedané, odstránením škár v oknách možno po energetickej i finančnej stránke získať viac než výmenou žiaroviek v celom byte či dome.

    
Termovízna snímka ukazuje rozdiel v únikoch tepla cez fasádu nezatepleného a zatepleného domu.

Konštrukcia domu alebo bytu, vhodná kombinácia izolačných a stavebných materiálov, typ a druh okien a dverí hrá pri úsporách energie nezanedbateľnú úlohu. Svoj význam má tiež regulácia vykurovacieho systému a inštalácia termostatických ventilov.

Kto na to má

Význam znižovania spotreby energie si čoraz viac uvedomujú aj obyvatelia bytových domov. Podľa vedúceho právnej sekcie Slovenského zväzu bytových družstiev Miroslava Somorovského závisí zlepšovanie technických vlastností bytov od organizácie nájomníkov a vlastníkov bytov a možností financovania.

Pri obnove bytových domov je pre bytové družstvá alebo spoločenstvá vlastníkov bytov podľa neho výhodné využiť tiež pomoc štátu vo forme nízkoúročených pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Uvádza príklad bytového družstva v Martine, ktoré v súčasnosti realizuje projekt rekonštrukcie v hodnote presahujúcej 100 mil. Sk s pomocou úveru zo ŠFRB. Na financovanie racionalizačných opatrení však podľa neho možno využiť aj prostriedky z družstevného fondu opráv alebo hypotekárne úvery.

Štruktúra spotreby energie v byte

PRAMEŇ: SPP

Aj pri pomoci štátu je však nevyhnutná finančná spoluúčasť nájomníkov, prípadne vlastníkov bytov. Tá je však často limitovaná. Ponuky na spolufinancovanie zo strany štátu dostali aj domy v správe bytového družstva v prvom bratislavskom obvode. Neboli však peniaze na príspevok zo strany nájomníkov, spomína ekonomická námestníčka družstva Ľudmila Kališová.

Výška potrebnej investície rozhoduje aj pri opatreniach, realizovaných na domoch v správe SBD Bratislava II. Ťažisko opatrení sa sústredilo a vyregulovanie vykurovacieho systému a vyškárovanie obvodových stien.

„Prioritou boli nižšie náklady. Kým kompletné zateplenie bytového domu by vyšlo každú domácnosť na 150- až 300-tisíc korún, príspevok na vyregulovanie dosahuje pri piatich radiátoroch v byte asi 15-tisíc korún,“ argumentuje technický námestník družstva Miloš Ceconík. Výmenou starých ventilov za termoregulačné, ktoré umožňujú regulovať teplotu v bytoch, sa podľa neho dosiahla úspora na úrovni 10 až 25 percent.

Štruktúra spotreby energie v rodinnom dome

PRAMEŇ: SPP

„Staré ventily sa totiž často nedajú naozaj uzavrieť, čo spôsobuje, že vyššie umiestnené byty boli prekúrené,“ vysvetľuje M. Ceconík. Ventily umožnili zníženie teploty o niekoľko stupňov. Podľa námestníka družstva pritom platí, že zníženie teploty o jeden stupeň predstavuje ročne úsporu nákladov približne 5 až 6 percent.

Domy v správe družstva využili tiež štátnu podporu na odstraňovanie systémových porúch. „Pri vybavovaní štátnej podpory vzniká trojvzťah, v ktorom hrá družstvo úlohu prostredníka medzi ministerstvom a obyvateľmi bytov,“ dodáva M. Ceconík.

Zo strany štátu však podľa neho necítiť len podporu. „Vyzerá to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je strážcom ceny pre obyvateľstvo, ale kalkuluje najmä v záujme výrobcov tepla,“ sťažuje sa.

Príspevok a licencie

Štátny príspevok na zatepľovanie má svoj pôvod v zodpovednosti za štandard, podľa ktorého boli bytové domy postavené, hovorí pracovník pre vzťahy s médiami Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS) Miroslav Pánik. Domy boli podľa neho postavené najmä v 70. rokoch minulého storočia podľa noriem výrazne nižších, než sú dnešné.

Aby mal štát garantovanú kvalitu zateplenia, ŠFRB poskytuje príspevky len úpravám, ktoré robia firmy s licenciou na túto činnosť. TSÚS je jediným poskytovateľom licencií na zatepľovanie.

„Zo začiatku sa licencie udeľovali len v prípadoch, keď išlo o štátny príspevok. Momentálne ich však bytové družstvá vyžadujú pri všetkých zatepľovaniach,“ poznamenáva M. Pánik. Zoznam pridelených licencií obsahuje v súčasnosti vyše sto firiem.