Klasickým pevným diskom HDD ako aj flashovým SSD sa črtá konkurencia. Pamäte Racetrack, ktoré od roku 2004 vyvíja spoločnosť IBM, sa vyznačujú vysokou prenosovou rýchlosťou a nízkymi odozvami.
Racetracky v istom zmysle vychádzajú z princípu klasických pevných diskov - tiež na záznam a uchovávanie dát využívajú magnetizmus. Rozdiel je v prístupe k dátam, ich čítaniu. Klasické pevné disky obsahujú tesne naukladané magnetické platne, z ktorých dáta získavajú hlavice. Platňa sa natočí podľa umiestnenia požadovaných dát (akoby to boli súradnice), ktoré hlavica prečíta.
Princíp racetrackových pamätí sa zakladá na pohybe samotných bitov (najmenších jednotiek informácií), nie pamäťových médií. Využívajú sa pritom nanovodiče v tvare písmena U - na jednom konci vodiča sa púšťa elektrický impulz s kladným nábojom, na druhom so záporným.
Bity sú v každom vodiči uložené za sebou, ako na korálovom počítadle. Podľa toho, ktorý bit je aktuálne požadovaný, sa sled bitov pomocou elektrického impulzu posúva k čítacej, respektíve zapisovacej jednotke. Celá procedúra si vyžaduje jedno podmienku: elektróny vpúšťané do vodiča musia mať zhodný spin (natočenie).
Táto technológia umožňuje postaviť dátové médium s vlastnosťami operačnej pamäte RAM. Tú sa na dlhodobé uchovávanie dát použiť nedá, lebo jej funkcionalita a schopnosť zapamätania si informácií je limitovaná dodávkou elektrického prúdu.
Racetrackové pamäte na skladovanie dát využívajú princíp magnetizmu. Dátové rýchlosti pri zápise a čítaní sa však veľmi podobajú rýchlostiam pamätí RAM, čo znamená, že operačný systém by dokázal nabootovať prakticky ihneď. Na minimum by sa skrátili aj všetky dátové operácie (kopírovanie, presúvanie súborov a podobne).
Technológia Racetrack tak neporáža iba úložné disky typu HDD, ale rovno aj SSD. Oproti súčasným úložným jednotkám bez mechanických častí ponúkajú niekoľkonásobne vyššie prenosové rýchlosti a niekoľkonásobne nižšie odozvy.
Prvý funkčný prototyp racetrackovej pamäte spoločnosti dokáže uchovať zatiaľ iba stovku bitov, pričom v protoryp obsahuje 256 racetrackov. Zatiaľ to nie je veľa, no do budúcnosti sa očakáva produkcia zariadení s miliónmi či miliardami racetrackov.
Obrovské serverovne by tak mohli nahradiť pomerne drobné čipy. To všetko pri cenách dnešných diskov, nakoľko proces výroby racetrackov nie je špeciálny technologicky náročný.
Foto v článku a na titulke - IBM
