Svet s umelou inteligenciou sľubuje budúcnosť naplnenú rôznymi vymoženosťami, ktoré nám budú zjednodušovať život na takmer na každom kroku. Od autonómnych vozidiel, cez autonómne drony až po smart domácnosti či mnoho ďalšieho. Pojem umelá inteligencia alebo AI sa čím ďalej viac skloňuje v médiách, ale aj v právnych publikáciách. Za posledné roky sme si však zvykli, že hoci moderné technológie postupujú veľmi rýchlym tempom, právo zväčša reaguje so značným oneskorením. Oblasť autonómnych systémov nie je v tomto smere žiadnou výnimkou.
Pred niekoľkými rokmi sme podobné technologické vymoženosti mohli vidieť len v sci-fi filmoch. Dnes už však humanoidné roboty alebo vozidlá bez šoférov ani zďaleka nie sú fikciou. Dôvodom prečo je vývoj technológii tak závratný, je hlavne nadšenie pre pokrok, ale aj rýchlo rastúci obchodný potenciál umelej inteligencie. Vďaka tomu sa do AI projektov investuje neustále viac peňazí v rôznych kútoch sveta.
O tom, že práve umelá inteligencia predstavuje významnú zmenu v našom každodennom živote hovorí aj fakt, že "preteky o AI" spustili spoločnosti ako Google, Amazon, Facebook či Apple, čo reflektuje nielen rastúci dopyt po kvalifikovaných výskumných pracovníkoch, zriaďovanie nových laboratórií, ale aj zmeny v iných spoločenských oblastiach.
Nie je to však len súkromný sektor, ktorý finančne podporuje túto oblasť vývoja. Ako potenciálne odvetvie výskumu označuje oblasť AI rovnako Európska Komisia, ktorá ku koncu minulého roka rozdelila celkom 66 mil. EUR na projekty v oblasti robotiky s cieľom digitalizácie Európskej únie.
Právo a nové technológie
Technológie nám okrem rôznych vymožeností prinášajú aj množstvo otázok, na ktoré je potrebné nájsť odpoveď. V tomto prípade ide hlavne o to, aké oblasti spoločenského života technológie zasiahnu, aké nám prinesú problémy a ako sa vysporiadame s prípadným zánikom niektorých pracovných miest v dôsledku robotizácie.
Európsky parlament napríklad vo svojom uznesení o občianskoprávnych pravidlách pre robotiku apeluje, aby sa rozvoj robotických technológií zameral na to, aby dopĺňal, a nie nahrádzal schopnosti človeka, čo je považované za veľmi dôležité.
Autonómia zariadení spočíva najmä v schopnosti analyzovať prostredie, samostatne konať, a prípadne sa aj učiť na základe spätnej väzby získanej z konkrétnych situácií. Autonómne systémy sú primárne vyvíjané s cieľom uľahčiť život, zvýšiť efektivitu práce a zabezpečiť väčšiu bezpečnosť. Čo sa týka umelej inteligencie, tak v súčasnosti neexistuje jej jednoznačná definícia. V dnešnej dobe však možno prakticky hovoriť skôr o takzvanom strojovom učení - získavaní skúseností pomocou definovaných algoritmov. Iba pomocou strojového učenia však zatiaľ nemožno dosiahnuť skutočnej autonómie, respektíve inteligencie.
Európsky parlament v spomínanom uznesení definuje autonómiu robota ako „schopnosť robiť rozhodnutia a uplatňovať ich voči okolitému svetu nezávisle na kontrole alebo vplyvu zvonka; ... autonómia je čisto technického charakteru a jej stupeň závisí na tom, ako bol robot konštruovaný“. Dôležitou otázkou, s ktorou sa bude musieť vysporiadať legislatíva, je otázka právneho postavenia robotov vybavených AI technológiou. Mohol by robot napríklad nadobúdať práva a brať na seba povinnosti? Platiť to bude najmä, ak AI bude schopná uvažovať a prejavovať vôľu, čo sú znaky typické pre človeka.
Zodpovednosť spojená s AI
Jednou z najfrekventovanejších právnych polemík v prípade autonómnych systémov, robotov a AI je aj zodpovednosť za ich konanie. Táto špecifická eticko-právna téma však v Európskej únii zatiaľ nie je riešená komplexne. V prípade vzniku škody bude preto potrebné aplikovať národné občianskoprávne predpisy zdôrazňujúce najmä zodpovednosť prevádzkovateľa, resp. vlastníka veci.
V tejto súvislosti môže ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú vecou, v prípade dronov zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku či zodpovednosť za vady výrobku, pokiaľ škoda nastane v súvislosti s poruchou daného systému. Z pohľadu celkového trendu AI je však pravdepodobné, že súčasná právna úprava zodpovednosti za škodu bude pre danú oblasť v budúcnosti nedostatočná. Hlavne autonómne vozidlá sa výrazne posúvajú vpred a je len otázkou času, kedy ich budeme na cestách stretávať vo väčšom počte.
„V prípade vzniku škody bude nejaký čas (kým dospejeme do štádia plnej autonómie) možné aplikovať národné občianskoprávne predpisy akcentujúce zodpovednosť prevádzkovateľa či vlastníka veci. Ponúka sa však otázka, ako dlho bude súčasná úprava zodpovednosti za škodu vzhľadom na stále rozšírenejšie prevádzku autonómnych vozidiel použiteľná aj pre prípady škody spôsobené takýmito vozidlami, pretože nemusí byť jednoduché určiť, kde nastala chyba,“ objasňuje právnik Jan Diblík, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Občan robot
Súčasné roboty už v niektorých oblastiach vysoko prekonávajú ľudské schopnosti a ich komplexnosť ďalej rastie. Preto je na mieste otázka, či na takýchto „superinteligentných“ robotov myslí už aj naša legislatíva. Otázka priznania práv a povinností vyspelej umelej inteligencii je totiž v odbornom svete stále sporná. Ak by takíto roboti vedeli samostatne ovládať svoje správanie, bez potreby vloženia určitého príkazu do systému, bolo by možné hovoriť o istej miere autonómie a potenciálnom priznaní práv a povinností.
V praxi by to znamenalo, že AI subjekty by napríklad mohli uzatvárať pracovné zmluvy, zakladať si bankové účty, objednávať si tovar z e-shopu či podnikať. Zároveň by ale museli dodržiavať zákony, platiť dane a odvody. Experti na robotiku však protestujú. Tvrdia, že roboty sú vyvinuté na službu ľuďom, že sa nemá zastierať ich hlavný účel a že sa nemajú mazať hranice medzi robotmi a ľuďmi.
Hoci v tejto chvíli nie je žiadna oblasť týkajúca sa priamo umelej inteligencie právne ošetrená, česká vláda už dlhodobo spolupracuje s poprednými odborníkmi v tejto oblasti a pripravila Národnú stratégiu umelej inteligencie. Podobný dokument by mal byť prijatý v blízkej dobe aj na Slovensku.
Európska komisia sa zdaňovaním robotov zaoberala už v roku 2017, kedy razantne odmietla model, podľa ktorého by zdaňovanie malo zaťažiť vlastníka konkrétneho robota či umelej inteligencie. Dôvodom takéhoto postupu bolo, že zdanenie vlastníkov robotov by fungovalo ako brzda pre vývoj a inovácie, a teda by EÚ oproti okolitému svetu začala výrazne zaostávať.
Investície do oblasti AI
V daňovej oblasti sa ako možné, nie však pravdepodobne najvhodnejšie riešenie ponúka tzv. juhokórejský model, podľa ktorého sa zníži množstvo investícií na automatizáciu, ktorými si obchodné spoločnosti môžu ponížiť základ ich dane, pričom takéto riešenie zaviedla Južná Kórea v roku 2018, ako reakciu na takzvanú robot tax – daň z robotov.
„Pri robotovi či umelej inteligencii k personalizácii dôjde len obtiažne, nakoľko so statusom zamestnanca sú spojené okrem nároku na odmenu za vykonanú prácu aj práva spočívajúce napríklad v práve na prestávky v práci, stravovanie, dovolenku a ďalšie, ktoré v prípade robota nie úplne dávajú zmysel. Aj keď sa na úrovni Európskeho parlamentu uvažovalo o udelení statusu osoby umelej inteligencii, vždy išlo len o obmedzený status takzvanej elektronickej osoby. Robotom, pod ktorými zrejme chápeme určitý stupeň vývoja umelej inteligencie, nie je priznaný status osoby v právnom význame,“ hovorí Štěpán Štarha, partner kancelárie Havel & Partners.
Pre Európsku úniu je umelá inteligencia kľúčová. Podľa odhadov Európskej komisie by do roku 2025 mal ekonomický vplyv robotov a autonómnych vozidiel dosiahnuť 6,5 – 12 miliárd eur ročne. Len nedávno boli na úrovni EÚ prijaté Etické smernice pre dôveryhodnú umelú inteligenciu. EÚ tiež plánuje podporiť zriadenie niekoľkých centier pre výskum umelej inteligencie a sietí centier digitálnych inovácií. Do konca roka 2020 sú taktiež naplánované nemalé investície EÚ do oblasti výskumu a inovácií v rámci projektu Horizont 2020 vo výške 1,5 miliardy eur, zatiaľ čo po roku 2020 sa predpokladajú ešte väčšie investície do oblastí AI.
Hoci autonómne systémy prinášajú nepredstaviteľný potenciál významným spôsobom zlepšiť kvalitu života, zároveň sa spájajú, okrem vedecko-technických problémov, s množstvom pomerne komplexných spoločensko-právnych otázok. Pokrok je len veľmi ťažko zastaviteľný, a preto sa nepochybne už dnes možno tešiť na príchod AI budúcnosti, ktorej vánok začína byť čím ďalej citeľnejší, a to aj napriek (zatiaľ) nedostatočnej právnej úprave.
