V júni tohto roka merala agentúra Focus dôveru ľudí v inštitúcie. Iba siedmym z nich viac ľudí dôveruje ako nedôveruje. Dáta zo Slovenska sa v celkovom hodnotení veľmi nelíšia od tých globálnych, ktoré navyše upozorňujú na dlhodobý trend. Odvrátiť krízu dôvery by mohla technológia, ktorá je známa už dlho, no v praxi sa zatiaľ využíva iba málo. Blockchain.
V prieskume Focusu skončili „pod čiarou“ aj štátne úrady, komerčné médiá (RTVS má naopak stále viac plusové skóre), mimovládne organizácie aj korporácie. Globálny reputačný prieskum Edelman (Slovensko v ňom nefigurovalo) hovorí o polarizácii dôvery. Najvyššiu dôveru si celosvetovo držia mimovládne organizácie. No je to len tesná nadpolovičná väčšina (53 %). Nasledujú biznis (52 %) a vlády a média so zhodným výsledkom 43 %. Talianska filozofka a sociologička Gloria Origgi hovorí, že z informačnej doby, sme sa posunuli do doby reputačnej, v ktorej dôverujeme informáciám iba keď ich „filtruje, overí a okomentuje niekto iný. V tomto svetle je reputácia základným kameňom nášho kolektívneho vedomia.“
Dôveruj ale overuj a overuj a overuj a overuj...
Pochopiť, ako funguje technológia blockchain nie je jednoduché. Slovenská Wikipédia ju označuje ako distribuovanú decentralizovanú databázu. Jej základom sú dve veci – distributed ledger (distribuované úložisko) a kryptografia. Systém blockchain je tvorený viacerými rovnocennými účastníkmi.
Najznámejším príkladom blockchainového systému je kryptomena Bitcoin. V Klientskom inovačnom štúdiu Accenture v Bratislave vytvorili s pomocou blockchainu prototyp digitálnej identity pre alianciu ID2020. Slúži na overovanie identity pre ľudí, ktorí nemajú žiadny doklad, ktorým by sa preukázali. Buď oň prišli alebo im ich vlastná krajina ani nevydala. Ide typicky napríklad o utečencov. Prečo na to použili práve blockchain? Z rovnakého dôvodu, prečo sa používa na transfer peňazí. Dôvodom je jeho vrodená vlastnosť – overená pravosť informácie.
PREČÍTAJTE SI AJ
Túto triednu knihu nikto nesfalšoval
Predstavte si, že okrem učiteľky v triede má každý žiak svoju triednu knihu. Ak niekto chýba, zapíše si to nielen pani učiteľka, ale všetci žiaci. To isté platí o známkach, pochvalách aj o tom, keď sa Janko a Martin ohadzovali cez prestávku jablkom. Keď sa zaplní strana – jeden alebo všetci účastníci overia správnosť zápisu a následne sa strana zakóduje pomocou špeciálneho kľúča. Trik je v tom, že na zakódovanie každej ďalšej strany sa ako jedna časť nového šifrovacieho kľúča, použije predchádzajúci kľúč.
Na sfalšovanie jednej známky by tým pádom bolo potrebné sfalšovať každú predchádzajúcu stranu, teda celú triednu knihu. A to je prakticky nemožné. Pri každom zápise sa totiž kontroluje integrita celej triednej knihy s kópiami ostatných žiakov. Ak by chcel niekto podvádzať, príde sa na to pri overovaní s ostatnými triednymi knihami. A je to. Systém je dôveryhodný bez toho, aby ho autorizovala nejaká centrálna autorita – napríklad pán riaditeľ. Blockchain rieši nielen problém s úmyselnými zásahmi, ale aj chyby, ktoré vznikli nechtiac.
Veľkým problémom starších verzií blockchainu bola vysoká spotreba energie na kryptovanie. Nové systémy už tento problém nemajú, pretože kryptovanie je efektívnejšie vyriešené.
Vráťme sa teraz naspäť na začiatok. Na to, aby ľudia informáciám dôverovali, čoraz viac vyžadujú, aby ju už niekto pred nimi verifikoval. Presne takto funguje blockchain. Využiť sa dá všade tam, kde si medzi sebou vymieňajú informácie užívatelia na tej istej úrovni. Podľa predstaviteľov Klientskeho inovačného štúdia Accenture majú o technológiu záujem zatiaľ najmä vládne inštitúcie, poisťovne a banky. Ročne spolu s klientmi vytvoria 10 prototypov takýchto systémov. Trvá to v priemere šesť týždňov. Funkčné riešenie môže vzniknúť do pol roka.
Etickejší biznis aj štát
Využitie tejto technológie je najväčšie práve tam, kde je dnes problém s nedôverou najväčší. V Indii napríklad na báze blockchainu funguje aplikácia na jazdu taxíkom. Zákazníci si prostredníctvom nej môžu overiť identitu taxikára, čo zvyšuje bezpečnosť pasažierov, osobitne pasažierok.
Krivka adopcie blockchainu. Zdroj: Accenture Research
Firmy, ktoré využívajú dlhý dodávateľský reťazec zase využívajú blockchain na kontrolu originality, kvality a bezpečnosti komponentov. Nestane sa tak napríklad, že niektorí z dodávateľov sfalšuje záznam o environmentálnej nezávadnosti alebo o tom, akým spôsobom bol vyťažený minerál. Potenciálnych aplikácií v biznise je ešte oveľa viac. Podľa globálnej správy Accenture Technology Vision radí 60 % riaditeľov túto technológiu medzi kľúčové v najbližších troch rokoch.
Príkladov, kde by sa dal blockchain využiť nájdeme veľa aj u nás. Predstavte si napríklad, že by katastrálne mapy fungovali týmto spôsobom. Falšovať komu patrí aké políčko by bolo v praxi nemožné. Katastrálny úrad ako najdôveryhodnejšia inštitúcia na Slovensku? Nepredstaviteľné ale možné.
Tomáš Volek generálny riaditeľ Accenture pre Slovensko a Maďarsko a riaditeľ technologických a inovačných centier na Slovensku v Maďarsku a Rumunsku. Zdroj: Accenture
