Edisonov nápad so železom však nebol najlepší. Nízka energetická kapacita, nízky výkon pri nižších teplotách a rýchle samovybíjanie poslalo tento druh batérie na zoznam neúspešných.
V roku 1932 však došlo k vylepšeniu batérií typu NiCd pomocou spekaných elektród a v roku 1947 sa začali články uzatvárať. Onedlho potom v roku 1959 si kanadský vynálezca Lew Urry patentoval alkalickú batériu so zinkovou a uhlíkovou elektródou s alkalickým elektrolytom. Výhoda takejto konštrukcie tkvie vo vyššej kapacite, dlhšej životnosti a minimálnom samovybíjaní.
Informácia o tom, že alkalické batérie ani po dlhšom čase nevytekajú, je mýtus.