A. Barr je šéf technologickej spoločnosti HBGary, ktorá sa zameriava na kybernetické útoky a bezpečnosť. Svoje produkty a služby predáva americkej vláde. Už dlhšie sa snažil preniknúť medzi hackerov z komunity Anonymous a informácie o nich zhromaždiť a predať FBI.

Okamih zlomu nastal okolo obeda, šesť hodín pred výkopom lopty. Keď sedel na gauči vo svojom dome na predmestí Washingtonu, uvedomil si, že za poslednú polhodinu jeho iPhone ani raz nezazvonil.

Pritom ho bežne upozorňoval na prichádzajúce maily každých 15 minút, píše v knihe We are Anonymous autorka Parmy Olsonová. Keď A. Barr vylovil telefón z vrecka a stlačením tlačidla sa snažil obnoviť mailovú schránku, vyskočilo mu modré okno: Správy sa nedajú stiahnuť.

A. Barr pozorne vyťukal heslo „kibafo33“, to však nefungovalo. Po chvíli mu to došlo: bol hacknutý. Pár hodín predtým si písal s hackerom z Anonymous, ktorý sa volal Topiary.

Okamžite si sadol za počítač. Snažil sa prihlásiť na Facebook, neskôr na Twitter a Yahoo!. Na každom z účtov mu hackeri zmenili heslo a dostali sa nielen k jeho osobným informáciám, ale aj k pracovnej pošte.

Operácia Odplata

Anonymous týmto krokom reagovali na jeho prehlásenie, v ktorom povedal, že sa mu podarilo odhaliť niekoľko desiatok členov hnutia. Informácie nepredal FBI, ale nakoniec ich zverejnil na konferencii v San Franciscu. Anonymous útok obhajovali tým, že chránili seba. S použitím SQL injection metódy napadnutia webstránky firmy A. Barra sa Anonymous dostali k 70-tisíc firemným mailom, dôležité vymazali a vymenili tiež úvodnú stránku webu.

Koncom roka 2010 sa zdalo, že hnutie Anonymous sa stane novou veľmocou kybernetického zla. Vážnejšie hrozby sa naplnili, keď Anonymous v priebehu niekoľkých dní napadli spoločnosti PayPal (firma to odmieta dodnes), Visa a Mastercard.

Bola to odplata za to, že spomínané firmy bránili posielať finančné príspevky pre WikiLeaks, ktorý sa preslávil zverejnením amerických diplomatických depeší. Stránky týchto spoločností nevydržal nápor cez DDoS (internetové útoky zahltením). Po zatknutí zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea padli aj stránky švédskeho prokurátora.

Prečítajte si súvisiaci rozhovor: Kto sú slovenskí Anonymous

Koniec Operácie PayBack sa odhaduje na apríl 2011, keď Anonymous priznali útok na servery spoločnosti Sony. Tento moment používatelia Sony označili ako začiatok konca japonskej firmy. Výsledkom akcie bolo preťaženiu a dočasné vypnutie platformy PlayStation Network a s ňou prepojených služieb.

V auguste roku 2011 Anonymous tiež hackli metro v San Franciscu. Na systém zaútočili po tom, ako vedenie dopravnej firmy vyplo na nástupištiach a okolí metra siete mobilných operátorov. Obmedzením signálu sa malo zamedziť organizovaniu protestov po drsnom zákroku polície (BART), ktorá zastrelila v metre za nejasných okolností dvoch ľudí. Incident sa prirovnával ku krvavým praktikám v Egypte a Sýrii.

Bez hierarchie a zo zábavy

V knihe sa Parmy Olsonová pustila do neľahkej úlohy zanalyzovať, kto vlastne sú Anonymous. Zistila, že v hnutí, ktorého počet členov sa odhaduje na okolo milión ľudí, neexistuje žiadna hierarchia. Ide skôr o jednotlivcov alebo skupinky, ktoré sa organizujú (a zanikajú) podľa toho, čo chcú urobiť.

Hlavným komunikačným nástrojom je internetové fórum 4chan.org, kde sa dá pod nickom zverejniť čokoľvek. Práve tu začalo silnieť presvedčenie, že za slobodu internetu je nutné bojovať a práve tu sa mali zrodiť aj Anonymous.

P. Olsonová sa v knihe zamerala aj na malú skupinku pod názvom LulzSec, ktorí boli odnožou hackerov Anonymous. S hlavnou skupinou sa v mnohom podobali, no existovali aj diametrálne rozdiely.

Prelomenie zabezpečenia serverov nerobili kvôli ideológii či za účelom speňaženia ukradnutých dát, ale pre zábavu a šírenie chaosu. Všetky získané heslá a mailové adresy zverejňovali na svojich webstránkach alebo na torrentoch. Útoky ich preslávili na celom svete.

V máji roku 2011 zaútočili na americkú televíznu stanicu Fox a ukradli osobné údaje o 73-tisíc účastníkoch speváckej súťaže X-Factor. O pár dní ich zverejnili na internete – zo zábavy. Publikovali napríklad aj zoznam štátnych úradníkov, ktorí počas pracovnej doby surfovali na pornografických stránkach.

Z pornostránky www.pron.com získali 26-tisíc mailových adries s heslami. Na muške ďalších útokov sa ocitla aj americká televízna stanica PBS.

Skupina nielenže vymenila jej hlavnú stránku, ale zverejnila aj falošný článok o tom, že známeho rappera 2Paca (zomrel v roku 1996) našli na Novom Zélande, kde žije s iným známym rapperom Biggiem Smallsom (zomrel v roku 1997). Dôvodom útoku bol podľa LulzSec nepravdivý dokument na PBS o Wikileaks. Skupina zaútočila a na čas vyradila z prevádzky aj webstránky americkej CIA.

Banda teenagerov z neúplných rodín

Šestica hackerov z tohto zoskupenia vykonávala útoky čoraz častejšie a počiny sa nevyhli ani firmám, ktoré vyrábali počítačové hry, za čo ich mnohí zatracovali.

S rastúcou slávou rástol aj odpor verejnosti proti hnutiu, ktoré P. Olsonová nazvala bandou teenagerov z rozvrátených rodín, ktorí v reálnom živote nemali žiadne úspechy, ale tie si dostatočne kompenzovali za počítačom. S rastúcou slávou si členovia prestali dávať pozor, až jedného z nich polícia v júni 2011 prinútila spolupracovať.

O mesiac neskôr britská polícia zadržala aj hlavného člena LuzSec a člena Anonymous. Pod prezývkou Topiary sa ukrýval vtedy 19-ročný Jake Davis.

Čo spustilo kariéru neslávneho hackera? Pochádzal z rozvedenej rodiny. „Rozhodol som sa, že radšej budem sedieť doma na počítači celý deň, ako by som sa mal venovať roľníctvu a obliekať sa ako viking, ako to je bežné v Shetlande (pozn.: oblasť v rodnom Škótsku),“ povedal v lete podľa portálu thenextweb.com.

Do školy nechodil od trinástich rokov, pretože ho nebavila. Zábavu našiel s kamarátmi v internetových kaviarniach, kde hrával počítačové hry osemnásť hodín denne. Život mu zmenil december roku 2010, keď sa dozvedel o internetovom fóre, kde sa združovali „hacktivisti“. Ako neskôr pochopil, šlo o hnutie Anonymous. Ich vplyvu podľahol.

Adrenalín v krvi

Stal sa svedkom aj spomínanej Operácie Odplata proti kartovým spoločnostiam. Skôr ako ideológia za slobodu internetu a informácií sa J. Davisovi páčil adrenalín, ktorý každý útok v jeho tele spôsoboval.

„Neskôr som hodiny na fóre trávil detailným sledovaním toho, čo sa tam deje. Potom som sa zapojil a s mojou pomocou sme napadli napríklad webstránky libyjskej a egyptskej vlády, kde sme podporili Arabskú jar,“ povedal J. Davis.

Na fóre začala atmosféra hustnúť. Trvalo len pár mesiacov a počet používateľov na fóre prekročil 10-tisíc. J. Davis začal aktívne navrhovať možné ciele útokov. Jedným z nich bola aj baptistická cirkev Westboro, ktorá neuznáva homosexuálov. „Po útoku na cirkev ma zrazu na fóre každý poznal. Začal som byť paranoidný, že ma spozná každý na internete,“ vraví J. Davis.

Paranoja prerástla až do stavu, keď na čas prestal používať internet. Nevydržal dlhšie ako tri týždne. Vrátil sa a púšťal sa do každej akcie, ktorá sa mu vyskytla. Zastavila ho až polícia, ktorá mu po polročnom vyčíňaní na internete zaklopala na dvere.

Sudca ho odsúdil na 32 mesiacov vo väzení, neskôr ho prepustil na kauciu. Zakázal mu prístup na internet na dva roky a vychádzanie z domu medzi desiatou večer a siedmou ráno.

A čo odkazuje užívateľom J. Davis? „Päťdesiat a možno až 70 percent obetí hackingu sa dopúšťa hroznej chyby, že používa veľmi krátke heslo. Rovnako radím, aby ste nepoužívali rovnaké heslo všade. Jeden šéf spoločnosti ho používal na vstup do svojho profilu pre počítačovú hru World of Warcraft a tiež do finančného účtu svojej spoločnosti. Nechcem však povedať, kto to bol,“ dodal. Ten človek bol bezpečnostný expert Aaron Barr, ktorého J. Davis napadol počas Superbowlu.