Mať lepšiu grafiku je super, no primárnym cieľom pre kúpu titulu by mala byť hrateľnosť, dĺžka, herný systém a nie iba 60 fps či vysoké rozlíšenie. Viaceré tituly na 3DS i Switch rezignujú na top parametre, resp. aj iné systémy si vystačia alebo sa snažia na inom fronte. 

The Alliance Alive (3DS)

Poctivá JRPG si zakladá na spletitom príbehu a postavách, ktoré majú bohatú 1000-ročnú históriu a kým sa hráč dostane do akcie, vstrebá veľkú časť deja. Viaceré rasy totiž vyvolávajú medzi sebou konflikty a vy ste uprostred dramatických udalostí.

Výhoda hry je, že vás postupne predstaví deviatim postavám, za ktoré môžete hrať – namiesto jedného esa sa predierate svetom optikou viacerých, čím lepšie chápete aj nuansy rás či osudov. Objavovanie sveta má svoje kúzlo, rovnako putovanie dobre napísaných postáv – no veľkú pozornosť venujú autori tradične súbojom.

Zaváži vaše miesto na bojisku (tri rady), rola (ste útočník, obranca alebo podpora) a najmä povolanie (vyberáte si z jedenástich). Schopnosti získavate až používaním zbrane – čím ju máte dlhšie, tým skôr získate vlastnosť. Padajú však náhodne, čo pre tréning znamená veľa možností.

Tzv. Arts sa dokážu vyvíjať a môžete s nimi vylepšiť svoju pozíciu. Novinkou pre veteránov i nováčikov môže byť absencia skúseností a levelov: postavy získajú len body či zdravie. Tým pádom je otázny aj klasický grind (opakované súboje) – nie vždy pomôže. Neskôr sa objaví systém talentov, ktorý vylepšuje schopnosti postáv, no hra má stále nevyspytateľné pasáže.

Je to však jej veľké plus. Pre handheld 3DS vyšla ako unikát pre fanúšikov žánru, ktorí neváhajú skúšať iné princípy a pri 50-hodinovej dĺžke si užijú kopu netradičných momentov v známom prostredí.

Penny-Punching Princess (Switch, Vita)

Paródia na tradičné akčné a RPG hry má netradičnú titulnú hrdinku: naštvanú princeznú, ktorá si razí cestu pomsty naprieč rôznorodými katakombami a časťami kráľovstva.

Spočiatku to vyzerá klasicky: hrdinka mláti kostlivcov, strieda údery, no napríklad v polovici ukazovateľa zdravia nimi môže zatriasť, aby z nich vypadli peniaze. A keď ich porazí, ostávajú po nich opäť chechtáky (a občas pár predmetov).

Čím ste ďalej, tým viac zisťujete, že na peniazoch je hra totálne postavená: intro síce spomínalo, že aj obyčajný rytier na 1. leveli môže poraziť kráľa, no znelo to ako vtip. V skutočnosti peniaze hýbu svetom absolútne – niektoré pasáže si pýtajú uvoľnenie brány – za peniaze.

Ak sa vám nechce bojovať, netreba – nepriatelia sa dajú podplatiť. Chcete sa uzdraviť a neviete kde? Tu je zdravotná plošina, ktorá za 100 zlatých bude ochotná chvíľu účinkovať. Inak sa v jadre dočkáte klasickej hutnej akcie, kde sa mláti stále ako o dušu.

Po pár hodinách sú nepriatelia i prostredia podobné a zlom príde po uvedení Isabelly, druhej postavy, za ktorú sa dá hrať do veľkej miery inak. Penny-Punching Princess má nielen jasný názov, ale aj pravidlá. Vyšla na Switch a Vitu, takže je určená na chvíľkové hranie v pohybe a opäť platí, že grafika nie je rozhodujúca, ale chytľavý štýl.

The Witch and the Hundred Knight 2 (PS4)

Prvý diel tejto bizarnej hry sa dá najlepšie opísať ako japonské Diablo. Dvojka ostáva podobnou akčnou RPG zábavou s vlastnou mytológiou, kde sa hráč (malý rytier) musí postaviť mocnej čarodejnici, ktorá má vlastné plány.

Dej je opäť kombináciou temných a veselých JRPG prvkov a titulný rytier začína ako poskok plniaci príkazy, no postupne dokáže robiť väčšie zásahy. Vrátili sa aj mnohé bizarné elementy ako inventár v tvare žalúdka. Hrdina má päť zbraní, ktorých poradie vie zavážiť v boji: dlhé zbrane majú iný bonus ako séria krátkych úderov.

Postupne sa nabíjajú a je dobré si zvyknúť, ktorá kedy zaváži. Sú tu aj špeciálne údery, ktoré vyžierajú adrenalínové body – nedajú sa používať stále, takže takticky si ich šetríte na väčšie skupiny nepriateľov či bossa. Šamaní sa aj s tvorbou predmetov a výzbroje, na to ste aj celkom citlivý kvôli žalúdkovému inventáru – ak zahyniete počas levelu, neraz veľa našetreného stratíte.

Repete si dávajú aj elementy Tochkas, ktoré slúžia na tvorbu pascí alebo vám pomáhajú v akcii. Tieto živé pomôcky sa neovládajú ľahko, no neraz ich nepredvídateľná nátura vedie k vtipným momentom. Izometrický pohľad je stále účinný, no občas bojujete s kamerou v neprehľadných lokalitách.

The Witch and the Hundred Knight je malá séria, no stále temná, zábavná a svojská. A graficky síce na PS4 veľa získala, no viac si zakladá na štylizácii ako rýchlosti či rozlíšení.

Devil May Cry HD (PS4, Xbox One)

Devil May Cry je výborná séria z čias PS2. Hlavný hrdina Dante vyzbrojený pištoľami a mečom vyzerá ako vyslanec z pekla (ehm) a pritom zvádza obrovské boje u nás na Zemi.

Každý diel má fajn zápletku a vydrží vám aspoň 10 hodín, takže v kolekcii vás čaká poctivá nádielka third-person akcie. Brilantný strih, výborné súboje s bossmi i zábavné animácie prežili aj po viac ako 15 rokoch. Na druhej strane je pri hre cítiť vyšší vek vo viacerých aspektoch – súbojový systém je stále rýchly, no nie taký variabilný ako pri moderných hrách.

Zber predmetov, zdravia či arzenálu funguje, aj jednotlivé lokácie vás potešia, no medzi nimi sa nachádza len málo bonusov či extraporcie. Navyše kamera si občas robí, čo chce. Prvý diel je stále jedným z najlepších, kontroverzná dvojka zostarla najhoršie a má menej nápadov, najlepšie vyjde trojka, ktorá balansuje na hranici zábavného komiksu a obetovala vážne prvky v prospech humoru.

Hoci na PS4 a Xbox One aktuálne vyšla HD kolekcia, grafika sa paradoxne neposunula až tak vpred. Je stále lepšia ako v originálnych hrách z rokov 2001 až 2005, no zastala skôr na úrovni PS3. HD rozlíšenie len tak-tak stačí, nové konzoly sa však boria občas so starými formátmi 4:3 a recenzovaná Xbox One X verzia nové možnosti ani nevyužíva.

V praxi je to škoda, na druhej strane, zo starého zdrojového kódu sa viac zrejme vyťažiť nedalo, takže hru odporúčame najmä kvôli akčnej zábave, nie kvôli top grafike.