Vedci týmto spôsobom chceli ukázať, akým dilemám čelia už dnes autonómne autá a postupne k nim budú pribúdať ďalšie roboty. „Ich závery zatiaľ naznačujú, že ľudia preferujú, aby auto v takýchto prípadoch hájilo princíp vyššieho dobra – radšej obetovať pasažierov,“ uviedla agentúra AP. Správna odpoveď neexistuje. Európska únia chce však do konca tohto roka prezentovať odporúčania pre etický vývoj umelej inteligencie. Otázok, na ktoré treba odpovedať, je mnoho. Od takých, ako pomôcť armáde ľudí, ktorých práca už nebude potrebná, až po tie, či majú mať roboty vlastné zákony, e-identitu alebo hodnoty.
Jedna z dilem na portáli Moral Machine. Zdroj: Moralmachine.mit.edu
Zodpovednejšia umelá inteligencia: Krok číslo 1
Hoci morálka robotov vzbudzuje najmä obavy, pri dodržaní určitých princípov pri vývoji môžeme vytvoriť umelú inteligenciu s pevnou chrbtovou kosťou. Prvým krokom k tomu je však znovunastolenie rovnováhy a dôvery medzi človekom a technológiami. V špeciálnom softvérovom laboratóriu Accenture v Bratislave, takzvanom Klientskom inovačnom štúdiu, vzniká každý týždeň nový projekt, ktorý okrem vytvorenia novej služby alebo zrýchlenia procesov znamená, že nejaká ľudská činnosť bude zautomatizovaná. Keď sa analytici z Accenture pred rokom pýtali šéfov firiem na ich plány s nasadzovaním umelej inteligencie, až 61 % odpovedalo, že v najbližších troch rokoch sa bude zvyšovať podiel pracovných pozícií, na ktorých sa vyžaduje spolupráca s inteligentnými strojmi. Ten istý prieskum však ukázal, že iba 3 % firiem súčasne investujú do rekvalifikácie zamestnancov na týchto pozíciách. Pre akceptáciu nových technológií sú pritom títo ľudia kľúčoví – ak im nepomôžeme, môže celý AI projekt stroskotať na nedôvere ľudí.
Výsledky zo štúdie Reworking the Revolution od spoločnosti Accenture. Zdroj: Accenture
Budovanie zručností pre budúcnosť
Už teraz je potrebné, aby sme sa začali zamýšľať nad efektívnymi programami, ktoré by preškolili ľudí tak, aby mali prácu aj v budúcnosti, keď sa činnosti, ktoré robia dnes, zautomatizujú. „Zatiaľ v spolupráci s partnermi z neziskového sektora pomáhame napríklad rekvalifikovať nezamestnaných absolventov vysokých škôl. Vďaka programom IT v kurze sa podarilo za 5 rokov vyškoliť viac ako 260 mladých ľudí, z ktorých 180 si následne našlo pracovné uplatnenie ako testeri alebo programátori. Z iniciatívy a vďaka podpore Accenture spustila organizácia IT v kurze v roku 2018 kurzy výhradne pre ženy pod názvom Ženy v (IT) kurze a vďaka našej spolupráci s organizáciou AjTyvIT si zamestnanie ako testerky softvérových aplikácií našlo niekoľko žien – absolventiek Women Tester Academy. Podporujeme rozvoj digitálnych zručností aj u najmladšej generácie – naši konzultanti školia učiteľov základných škôl s cieľom zatraktívniť hodiny informatiky pre deti a pritiahnuť ich k novým technológiám,“ hovorí Alena Kanabová, Senior manažérka Accenture Technology a Corporate Citizenship Lead Accenture na Slovensku. „V krátkom čase však bude potrebné investovať do programov, ktoré umožnia takzvaný new-skilling ľudí v produktívnom veku, ktorých pracovné miesta sú ohrozené rozvojom digitálnej ekonomiky.”
Je teda logické, že pomôcť im je aj v záujme technologických spoločností. Accenture chce napríklad v rámci svojho globálneho programu Skills To Succeed do roku 2020 vybaviť 3 milióny ľudí zručnosťami relevantnými pre ich uplatnenie sa na pracovnom trhu, vrátane digitálnych zručností a schopnosti ovládať technológie. Takéto iniciatívy môžu rovnicu zamestnanosti otočiť. Namiesto hromadných prepúšťaní by mohli firmy naberať nových špecialistov, napríklad v oblasti starostlivosti o zákazníkov, ktorí pribudnú v dôsledku nových služieb. „Ak by firmy investovali do spolupráce medzi ľuďmi a strojmi rovnako, ako sa to chystá urobiť približne pätina najvýkonnejších spoločností na svete, mohlo by to celosvetovo zvýšiť zisky o 38 % a zamestnanosť o 10 % medzi rokmi 2018 a 2022,“ uvádza Accenture vo svojej analýze.
Klientské inovačné štúdio Accenture v Bratislave. Zdroj: Accenture
Zákonník umelej inteligencie
Na to, aby sme správanie a rozhodnutia umelej inteligencie vedeli posúdiť ako správne či nesprávne potrebujeme to, čo majú ľudia už od Chammurapiho zákonníka. Zoznam pravidiel toho, čo roboty smú a čo nie. Podľa nich by sa dali naprogramovať algoritmy, ale aj spätne posudzovať to, či bolo rozhodnutie a konanie oprávnené alebo nie. Experti na právo dnes priznávajú, že technológia ich v tomto prípade dobehla. Alebo skôr predbehla. Technologické štandardy sa prispôsobujú možnostiam oveľa rýchlejšie ako tie právne.
Príkladom je projekt ID2020 (jeho technologické časti vznikali práve v bratislavskom Klientskom inovačnom štúdiu Accenture). Ten umožňuje získať náhradnú, digitálnu identitu napríklad utečencom, obyvateľom rozvojových krajín, obetiam vojenských konfliktov, ale aj chudobným ženám a deťom, ktorí nemajú žiadny doklad totožnosti. Bez neho totiž o nich štát nevie, nemôže a niekedy sa ani nechce postarať. Ľudia bez identity sú problémom aj pre humanitárne a medzinárodné organizácie. Spolu ich podľa OSN žije na svete asi 1 miliarda, čiže takmer každý siedmy človek na planéte.
The ID2020 Alliance Manifesto lays out the set of shared principles we believe are necessary to bring privacy-protecting, portable and user-centric digital identity to http://scale.
— ID2020 (@ID2020) September 14, 2018
Read the Manifesto and words from our partners here https://t.co/rubu7A4ATE
Systém ID2020 využíva biometrické údaje a distribuovanú databázu na báze blockchainu, takže zaregistrovaní ľudia sa ocitajú „naspäť v systéme“. V septembri, keď o tejto téme diskutovali experti na pôde OSN sa ukázalo, že aj keď systém už úspešne funguje v niektorých krajinách, na jeho globálne nasadenie neexistuje právny rámec. Systém je takisto pripravený na to, aby okrem totožnosti obsahoval napríklad aj informácie o vzdelaní, diplomy, certifikáty a podobne. To by ľuďom umožnilo ľahšie si nájsť prácu. Na zdieľanie osobných údajov v globálnej databáze však legislatíva opäť nepamätá.
Paradoxne, technológia blockchainu v tomto prípade zabezpečuje vyššiu bezpečnosť a transparentnosť, než súčasné superplatformy akými sú veľké sociálne siete a prehliadače.
Čo je to „Responsible AI“?
Je to súbor pravidiel podľa ktorých sa vyvíja nový softvér, aplikácie a technológie tak, aby bol výsledný systém férový, transparentný a etický. Dizajn systému by napríklad nemal diskriminovať ľudí so zdravotným znevýhodnením, algoritmy by nemali diskriminovať človeka napríklad podľa toho, či je užívateľom žena alebo muž. V Bratislave sa nimi riadi napríklad vývoj v Klientskom inovačnom štúdiu, o ktorom sa viac dozviete tu.
Pravidlá Responsible AI zhŕňa Šimon Skrak, Senior manažér oddelenia Accenture Digital:
Riadenie – Vývoj umelej inteligencie by mal mať svoj hodnotový rámec – etický kódex, ktorý by sa mal odrážať aj vo firemných hodnotách
Dizajn – Architektúra umelej inteligencie má byť transparentná a zaručovať užívateľom ochranu ich súkromia
Monitorovanie – Výkon umelej inteligencie by sa mal merať nielen podľa ich výkonu (operácie za sekundu a pod.), ale aj podľa toho, či funguje „hodnotovo“
Reskill – Demokratizácia umelej inteligencie spočíva aj v tom, že je nadizajnovaná tak, aby sa s ňou naučil pracovať čo najväčší počet ľudí
Roboti a ich predsudky
Semi-autonómne vozidlá na cestách už dnes robia rozhodnutia, ktoré by inak musel spraviť človek. Predpokladajme, že zakrátko takýchto aplikácií umelej inteligencie bude oveľa viac. Na zozname pracovných pozícií s najvyššou pravdepodobnosťou nahradenia robotmi sú napríklad operátori jadrových elektrární (98 % pravdepodobnosť), administratívni pracovníci pre sociálnu prácu (64 %) alebo osobní finanční poradcovia (58 %). Predstavme si, že nejaký android rozhoduje o tom, kto má alebo nemá nárok na sociálnu dávku. Výhodou umelej inteligencie je, že sama o sebe netrpí predsudkami. Nediskriminuje niekoho, len preto, lebo je žena, človek v dôchodkovom veku alebo Róm. Iba ak...
Základný rámec umelej inteligencie definuje človek. Bude taká, akú si ju vytvoríme. Technologické spoločnosti sú tak zodpovedné aj za to, či sa ju podarí zbaviť predsudkov, vštepiť jej správne hodnoty a naučiť ju dobrým mravom.
Zdroj: www.morgoth.photo
Tomáš Volek
generálny riaditeľ Accenture pre Slovensko a Maďarsko a riaditeľ technologických a inovačných centier na Slovensku v Maďarsku a Rumunsku
