Ako odkliať potenciál eGovernmentu

V súvislosti s info-komunikačnými technológiami sa objavujú rôzne prívlastky. Niekto v nich vidí zlatú baňu pre firmy, ktoré zabezpečujú vládne zákazky. Pre štátny rozpočet je toto odvetvie sliepkou znášajúcou zlaté vajcia. A pre pracovníkov v sektore sú zaujímavé najmä lukratívne platy a dopyt po kvalitných ľuďoch.

Netradičný ťahúň

Aj keď sa ani info-komunikačný priemysel nevyhol kríze a firmám sa znateľne ťažšie dýcha, toto odvetvie je výkladnou skriňou slovenskej ekonomiky. TREND Firmou roka sa už tretíkrát za sebou stala softvérová ikona Eset. TREND Manažérom roka sa stal „ajťák“ a východniarsky patriot Jozef Ondáš z T-Systems, ktorý v Košiciach vybudoval IT Valley pre niekoľko tisíc pracovníkov. Štyri miesta z top päťky najlepších slovenských firiem v hodnotení TRENDU obsadili info-komunikačné spoločnosti.

Napriek tomu sa tradične za ťahúňov slovenského hospodárstva považuje automobilový a elektrotechnický priemysel. Ak by kritériom hodnotenia bol objem výroby, tak asi opodstatnene. No ako preukázala analýza, ktorú pre IT Asociáciu Slovenska (ITAS) vypracoval inštitút Iness, info-komunikačný priemysel sa s nimi z hľadiska svojej výkonnosti môže smelo porovnávať. Hoci v ňom pracuje len polovica ľudí ako v automobilkách a ich dodávateľoch, na daniach a odvodoch odvádza do štátneho rozpočtu viac. Na daniach z príjmov právnických osôb dokonca 50-násobne viac. Slovenský info-komunikačný priemysel skutočne znáša zlaté vajcia pre štátny rozpočet.

Faktom tiež je, že kríza sa IT sektora dotkla menej ako iných odvetví. Poklesu pracovných miest sa síce nevyhol, ale oproti iným odvetviam bol menej ako polovičný. IT sektor má 30-tisíc zamestnancov (čo je 2,3 percenta z celkového počtu zamestnancov na Slovensku), ale na nezamestnanosti sa podieľa necelými tromi tisíckami (0,8 percenta z celkového počtu nezamestnaných v SR). Priemerná mesačná mzda v IT narástla začiatkom roku 2011 na 1 700 eur a je viac ako dvojnásobná oproti iným priemyselným odvetviam.

To všetko sa IT sektoru darí s minimálnou podporou vlády. Sumárne investičné stimuly dosiahli necelých 30 miliónov eur, čo predstavuje 2,6 percenta celkových investičných stimulov poskytnutých všetkými doterajšími slovenskými vládami. Kým v automobilovom sektore predstavovala investičná pomoc na jedno pracovné miesto 33,5 tisíca eur, v IT to bolo necelých desaťtisíc eur. Kým v automobilovom sektore čas návratnosti stimulu presahuje 4,5 roka, v IT je to necelý jeden rok. Návratnosť je výrazne rýchlejšia, lebo IT sektor má vyššiu priemernú hrubú mzdu, produkuje vyššiu pridanú hodnotu a zároveň dostáva nižšie investičné stimuly na jedno pracovné miesto.

Zatiahnutá brzda

Z marcovej investičnej roadshow po USA sa minister hospodárstva Juraj Miškov vrátil so správou o uvažovanom vytvorení viac ako 1 500 pracovných miest len vo firmách AT&T, IBM a Hewlett-Packard. Nehovoriac o tom, že na spadnutie sú ďalšie investície pre niekoľko tisíc zamestnancov. Dúfajme, že neskončia v niektorej so susedných krajín, ale práve na Slovensku.

Jedným z významných parametrov, podľa ktorých sa (nielen info-komunikační) investori rozhodujú, je úroveň využívania IT v ekonomike. V súkromnom sektore je porovnateľná s vyspelými krajinami. Ani v domácnostiach Slovensko voči Európe veľmi nezaostáva. V príkrom rozpore s tým je biedna úroveň eGovernmentu.

Uplynulý rok žiadnu zmenu k lepšiemu nepriniesol. Vari len horkú pachuť „eldoráda korupcie“ ako eurofondový Operačný program Informatizácia spoločnosti nazýva minister financií Ivan Mikloš. Výsledkom nástupu novej vlády bolo pozastavenie a audity všetkých eGovernmentových projektov.

Po desiatich mesiacoch zatiahnutej brzdy to vyzerá, že niektoré pozastavené projekty sa pomaly rozbiehajú. To by mohla byť pre priemysel dobrá správa. Horšie je, že vláda zatiaľ okrem všeobecných téz ako „preferencia životných situácií“či vytvorenie „strategickej rady“ nepredstavila žiadne zásadné predstavy o budúcnosti eGovernmentu. To je skutočne biedny výsledok desaťmesačnej práce.

Riziko, že vláde sa nepodarí eurofondové zdroje, alokované na informatizáciu, v ďalších rokoch pretaviť do zmysluplných projektov, naberá na realite. Úvaha, že vláda nevie, čo s informatizáciou, a preto chce peniaze presmerovať na diaľnice, sú možno bližšie k realite, ako by sa zdalo. Azda odhodlanie nového šéfa informatizácie na ministerstve financií Miloša Molnára a splnomocnenca vlády pre vedomostnú ekonomiku Martina Bruncka dokáže tento stav zvrátiť. Info-komunikačný priemysel im v tom veľmi rád pomôže.

Ako za Márie Terézie

Ako je možné, že medzi využívaním IT v súkromnom a verejnom sektore na Slovensku panujú také rozdiely? Dôvodov je viacero, dva z nich sú zásadné. Po prvé, súkromný sektor vníma informačné technológie buď ako nástroj na zmenu, alebo na zefektívnenie podnikateľskej činnosti. So všetkými dôsledkami na fungovanie podniku. Reformných projektov, ktorých cieľom je zásadná systémová zmena fungovania verejnej správy a procesov s využitím možností info-komunikačných technológií, sa realizuje minimum.

„Vlastníkom” elektronizácie takýchto procesov musí byť politik, ktorý dokáže presadiť zásadné zmeny vo viacerých rezortoch. Zdá sa, že napriek deklaráciám politických predstaviteľov sú tieto ambície vo verejnej správe skôr výnimočné. Nemožno sa potom čudovať, že štátna správa funguje ešte podľa systému z čias Márie Terézie. Česť výnimkám, medzi ktoré patrí Štátna pokladnica alebo pripravované zjednotenie výberu daní a odvodov.

Druhým dôvodom je celkový prístup k prevádzkovaniu info-komunikačných technológií. V súkromnom sektore je nepredstaviteľné, aby si jednotlivé oddelenia kupovali počítače a aplikácie individuálne a budovali lokálne ostrovčeky. To, čo je nepredstaviteľné v podnikoch, je úplne typické v štátnej správe. Preto ITAS zovšeobecnil a vláde predložil princípy systémových zmien na zlepšenie procesu informatizácie verejnej správy, vychádzajúce z dobrých skúseností v komerčnom sektore.

Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán pre informatizáciu musí začať štrukturalizovať svoj prístup k informatizácii podľa potrieb rôznych skupín. Iné potreby má štátna správa, odlišné samospráva, iné podnikatelia, iné občania. Každý živnostník dávno vie, že potreby občanov sú iné ako potreby podnikov.

V komerčnom sektore je úplne prirodzené, že k príslušnému pracovnému miestu patrí napríklad osobný počítač s e-mailom, textovým editorom alebo tabuľkovým procesorom a že špecializované aplikácie, ako napríklad účtovníctvo, používajú len účtovníci. Pritom je typické, že zodpovedným za obstaranie, distribúciu a prevádzku funkčných osobných počítačov v celom podniku je IT oddelenie. Vlastníkom implementácie účtovnej aplikácie je finančný riaditeľ. V dnešnej slovenskej štátnej správe si však šéf rezortu zabezpečuje všetko. Výsledkom sú izolované ostrovy, neefektívne obstarávanie a vysoké náklady na prevádzku IT.

V komerčnom svete je dnes už ťažko predstaviteľné, aby sa do IT investovalo bez toho, aby na to existoval obchodný prípad (business case). Bez toho, aby boli jasné nielen náklady, ale najmä prínosy investície. O limitované zdroje sa v podnikoch súťaží a vyhráva najlepší zámer. Ak business case nejestvuje, projekt sa nerealizuje. Vlastník, ktorý presvedčí a na „svoj“ projekt získa zdroje, je za jeho úspešnosť plne zodpovedný. So slávou, ak sa podarí, alebo s dôsledkami, keď bude neúspešný. Prečo obdobné súťaže a zodpovednosť prakticky neexistujú vo verejnej správe?

ITAS odhaduje, že aplikácia navrhnutého modelu riadenia okrem kvalitného plánovania a rozpočtovania výdavkov umožní znížiť výdavky na IT o 20 až 30 percent za súčasného zlepšenia ich úrovne. Nájdu predstavitelia štátnej správy odvahu a silu zmeniť doterajší prístup?

  Tvorba pridanej hodnoty v nefinančnom podnikateľskom sektore (%, 2009)
Added Value Production In Non-financial Enterprise Sector (%, 2009)

Autor je prezident IT Asociácie Slovenska.

Článok vyšiel v samostatnej prílohe TREND Top v infotechnológiach.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Profimedia.cz