“Sharing economy” alebo ekonomika založená na zdieľaní nie je nový pojem, ale v poslednom období sa spomína čoraz častejšie najmä v súvislosti s úspešnými internetovými firmami, ktoré na nej postavili svoj biznis model. Jej podstatou je, že ľudia potrebujú vlastniť oveľa menej vecí a to, čo vlastnia, sa vďaka informačným technológiám môže využívať oveľa častejšie a efektívnejšie.

Príkladom takejto spoločnosti je AirBnB, ktorá umožňuje komukoľvek, kto má voľnú izbu, ponúknuť ju na prenocovanie cestovateľom, najčastejšie študentom. Hostitelia si tak môžu zarobiť aj niekoľko stoviek dolárov mesačne a pre cestovateľov je to lacnejšie než hotel alebo hostel. V Bratislave možno nájsť takýchto izieb na krátkodobý prenájom okolo päťdesiat (v závislosti od dátumu), v Prahe ich je vyše tisícky.

Služba AirBnB si za sprostredkovanie účtuje 6 až 12 percent v závislosti od celkovej sumy za ubytovanie. O veľkom záujme svedčí to, že v roku 2012 si cez AirBnB v priemere každé dve sekundy niekto objednal ubytovanie.

Začiatkom roka bolo na stránke pol milióna ponúk vo viac ako 30-tisíc mestách, z čoho určite nie sú nadšení nielen hoteliéri, ale vrásky na čele majú kvôli službe aj úradníci. V štáte New York dokonca hrozilo, že služba bude postavená mimo zákon a 15-tisíc prenajímateľov sa bude mať opletačky s úradmi kvôli porušeniu zákona o hotelierstve.

Hostely a hotely nie sú jediné, ktoré ohrozuje nová ekonomika. Nervózne prešľapujú pred svojimi prázdnymi autami aj taxikári a to najmä v mestách, kde sa rozšírila služba Uber.

Tá robí z poloprázdych áut, ktorých je na cestách väčšina, hromadnú dopravu. Inými slovami, umožňuje lepšie využiť kapacitu väčšinou poloprázdnych áut. Používateľ, ktorý je v rámci svojej cesty ochotný niekoho zviezť, to zadá v mobilnej aplikácii a iný používateľ si ho cez túto aplikáciu objedná.

Nielen, že je to ekologické, zároveň je to obojstranne výhodné, keďže dočasní taxikári si pýtajú za zvezenie menej ako ich profesionálny kolegovia a cestujúci ušetria na doprave. Podobných carpoolingových aktivít je veľa, len tento týždeň sa do médií dostala obdobná appka, ktorú naprogramoval bezdomovec. 

Príkladov by sa dalo nájsť veľa aj v iných oblastiach. Na SnapGoods si možno od ľudí z blízkeho okolia požičať takmer čokoľvek - vŕtačku, kosačku, záhradný grill aj športové náradie. Na TaskRabbit sa dajú najať ľudia na rôznu prácu. Od opravy spotrebičov, cez domáce práce až po státie v rade pred Apple storeom. A Poshmark je nieco ako internetový secondhand s oblečením.

V prospech firiem, ktoré umožňujú efektívnejšie zdieľanie vecí, hovorí najmä fakt, že vďaka nim sú mnohé veci lacnejšie. V ekonomike, v ktorej by sa zdieľanie využívalo vo väčšej miere, môžu ľudia spotrebúvať viac bez toho, aby bolo potrebné viac vyrábať. To napríklad znamená, že nemusí mať každy doma vŕtačku, stačí, keď ju má niekto v okolí a je ochotný ju za malý poplatok ostatným požičať v prípade potreby.

Prednedávnom priniesol magazín Wired článok o tom, že zdieľaniu prišli na chuť už aj firmy. Opisuje podnikateľa Jeremiaha Owyanga, ktorý vymyslenie názvu spoločnosti a nakreslenie loga aj webdizajnu crowdsourcoval, teda zveril túto úlohu neznámym ľuďom - mase. Nemá vlastnú kanceláriu, ale pracovisko zdieľa s ďalšími freelancermi. Má osobného asistenta, ale nikdy sa nestretli a všetky úlohy mu zadáva cez internet. 

"Musíme vnímať masu ako súčasť spoločnosti," povedal J. Owyang magazínu. Myslí si, že tento model nie je aplikovateľný iba na jeho firmu, ale dá sa aplikovať v každej oblasti podnikania. J. Owyang je v Silicon Valley známy ako social media guru a niekoľko rokov radil veľkým spoločnostiam, ako komunikovať na sociálnych sieťach.