Hovor z dovolenky v Taliansku by nás nemal od decembra 2015 stáť viac ako telefonovanie na Slovensku. Platiť by to malo aj pre surfovanie na internete. Začiatkom mesiaca o tom rozhodol Európsky parlament a sociálne siete pár dní pred eurovoľbami prekypovali nadšením.

Návrh na niekoľko stoviek strán dostanú ešte na prerokovanie členské štáty v Rade Európskej únie, ktoré ak prijmú vlastné pripomienky, parlament bude roaming schvaľovať v druhom kole. TREND.sk sa pozrel na to, ako funguje roamingový biznis, ktorý má špecifické vzťahy.

Výhodou mobilného štandardu GSM je, že zákazníka, ktorý opustí územie, na ktorom má jeho operátor licenciu, môže obslúžiť ktorýkoľvek iný operátor na svete.

Dôležité je, aby domáci operátor mal s ním podpísanú roamingová zmluvu, ktorá pokrýva všetky aspekty tejto spolupráce: právnu stránku, otázku prepojenia technických a účtovacích systémov a komerčné aspekty. 

Ako sú operátori medzi sebou prepojení?

Slovák vystúpi na letisku Schwechat a pripojí sa do siete rakúskeho operátora. Tá rozozná cez technické prepojenie a kontrolu jeho profilu, či má povolený roaming a aké služby má aktívne u domáceho operátora (v jeho prípade u Orangeu, v Telekome alebo v O2). Napríklad ak by zákazník nemal aktívne dáta u domáceho operátora, na roamingu ich rovnako nedostane.

Systém zahraničnej siete si následne zahraničného zákazníka zaregistruje ako dočasného roamingového zákazníka (visitora) a umožní mu prístup k mobilným službám vo svojej sieti. Keďže zákazník nemá priamy vzťah k miestnemu operátorovi, za služby použité v cudzej sieti neplatí zahraničnému operátorovi, ale zaplatí za ne vo svojej domácej mene priamo domácemu operátorovi, s ktorým má zmluvu, a to v rámci jeho mesačnej faktúry, prípadne sú mu poplatky priamo odrátané z kreditu.

Výmena účtovných informácií o tom, koľko zákazník pretelefonoval alebo prečerpal dát, je prenechaná na operátorov, ktorí si navzájom odúčtovávajú jednotlivé služby na veľkoobchodnej úrovni (formou clearingu). To znamená, že Orange, Telefónica alebo Telekom, ktorí roaming poskytujú, dostávajú účtovné dáta od zahraničných operátorov, obsahujúce všetky detaily o použitých službách a ocenené podľa jednotlivých veľkoobchodných roamingových cenníkov svojich partnerov.

Tieto dáta sú podkladom pre veľkoobchodné odúčtovanie medzi operátormi a v prípade zákazníkov s paušálnymi službami aj základom pre vystavenie faktúry. Ide o takzvaný transfer account proces,  pri ktorom domáci operátor v rámci roamingovej zmluvy nakúpi veľkoobchodne prevádzku od svojich partnerov a následne ju prenesene fakturuje  svojim zákazníkom spolu s domácimi službami v rámci ich zákazníckeho kontraktu.

Veľkoobchodnú výšku poplatkov v roamingovom cenníku určuje operátor, ktorý poskytuje služby. V tomto prípade navštívený operátor otvára vlastnú sieť zákazníkom iných sietí, a preto určuje ceny pre služby pre visitorov.

Operátor môže mať jeden alebo viacero veľkoobchodných cenníkov (voči rôznym partnerom alebo skupinám partnerov). Pre regulované služby v rámci Európskej únie sa medzi operátormi uplatňujú na veľkoobchodnej úrovni regulované ceny.

Nie je vylúčené, že niektorí operátori majú špeciálne ceny aj voči konkrétnym operátorom, ale je nutné povedať, že v systémoch je to technicky náročnejšie realizovať. Okrem toho si cenníky medzi sebou môžu operátori vyjednávať aj na individuálnej báze, keď napríklad poskytujú zákazníkom zľavy.

V súčasnosti je každý operátor prepojený s každým. Nielen právne, ale aj technicky. Umožňujú to tretie strany – Roaming Exchange. Ide o dátové centrá, kam si operátor po podpise zmluvy dovedie pevnú linku a tým sa, laicky povedané, prepojí so všetkými ďalšími operátormi v roamingovom centre. Na prepojenie so stovkami operátorov mu stačí jeden kanál.

Veľkoobchodné roamingové ceny pokrývajú všetky nákladové zložky, ktoré obsluhujúcemu operátorovi vznikajú v súvislosti s poskytovaním roamingových služieb, vrátane ukončenia odchádzajúcich hovorov z jeho siete do iných sietí. Na strane domáceho operátora predstavujú náklad na nákup roamingu.

Pri prichádzajúcich roamingových hovoroch však domácemu operátorovi vzniká ďalší náklad - za ukončenie hovoru v zahraničnej sieti, ktorý nie je predmetom roamingovej zmluvy. 

Z čoho sa skladá cena

Cena roamingového hovoru sa skladá z originácie (vybudovania hovoru), teda technologických nákladov na udržiavanie prepojení, tranzitu a terminácie (ukončenie hovoru). Oproti domácemu volaniu je navyše vlastne len poplatok za tranzit. Avšak ceny za tranzit sú nízke a pohybujú sa od 0,004 do 0,01 eura za minútu hovoru, takže ich možno z celkovej kalkulácie nákladov vyradiť.

Cena za termináciu je v EÚ silne harmonizovaná (respektíve Európska komisia vyvíja na harmonizáciu silný tlak). Existuje odporúčanie o prepojovacích cenách, ktoré v podstate regulátorom predpisuje používať rovnakú metodiku počítania nákladov.

Vďaka tomu je cena terminácie takmer vo všetkých krajinách EÚ rovnaká a pohybuje sa na úrovni jedného centu za minútu hovoru (konkrétne v Česku je to 27 halierov, na Slovensku 1,226 centa). Má vplyv predovšetkým na prichádzajúce hovory.

Pri spočítaní nákladov operátora na termináciu napríklad z Orangeu do siete Telekom je to 1,226 centa. Pri spočítaní nákladov operátora na ukončenie volania z Orangeu napríklad do dánskeho TDC to stojí dokonca ešte menej - 1,072 centa plus cena za tranzit, čo môže byť 0,5 až jeden cent. Teda náklady nie sú diametrálne odlišné od nákladov na domáce volanie.

Regulácia sa už začala pred siedmimi rokmi

Roaming v EÚ je regulovaný už od roku 2007. Na základe regulácie operátori v podstate museli do značnej miery znížiť maloobchodné aj veľkoobchodné ceny. Toto zníženie sa v retailovej mierke prenieslo aj do cien pre bežných ľudí, ktoré sa pohybujú aj výraznejšie pod cenovým stropom nastaveným komisiou.

Zníženie poplatkov o 80 percent je výrazné a tvrdenie, že roamingové volania sú v rámci Európskej únie drahé, už v súčasnosti neplatia. K ďalšiemu zníženiu retailových poplatkov má dôjsť o pár mesiacov.

Tak napríklad roamingová cena odchádzajúceho hovoru v rámci EÚ klesla vlani z 29 na 24 centov a už od začiatku tohto júla zlacnie na 19 centov. Megabajt dát klesne z 45 na 20 centov. Tieto ceny predstavujú stropy, ktoré nemôžu operátori preliezť.

Komisia tak reguluje v podstate retailovú maržu operátorov, keď každoročne znižuje cenové stropy. Avšak služby sú stále megaziskové. V roku 2012 Európske združenie regulátorov (BEREC) pri analýze cien mobilných dát v roamingu spočítalo, že priemerná prirážka nad veľkoobchodnou cenou bola v druhom polroku 2012 až 778 percent.

Roaming v praxi

Ako prebieha hovor v rámci roamingu, keď klient telefonát prijíma: Na Slovensko dofrčí Pražák Jirka, ktorý v Bratislave „chytí“ vo svojom smartfóne sieť Telekom. Zavolá mu manželka z Česka.

Stanú sa dve veci. Jirkov operátor presmeruje hovor za ním na slovenského operátora, ktorý ho ukončí vo svojej sieti (medzinárodná terminácia) a tá hovor prepojí na Jirku cez mobilný vysielač (roaming). 

Samé prijatie hovoru v roamingu je v rámci Európskej únie bezplatné – operátori si tento poplatok navzájom odpúšťajú už od nepamäti.

Český operátor musí počítať s nutným poplatkom za medzinárodnú termináciu, ktorý mu vyúčtuje slovenský operátor. Laicky povedané, českému operátorovi vznikol náklad tým, že nechal Jirkov hovor terminovať (ukončiť) u slovenského operátora.

Český operátor preto vystaví Jirkovi faktúru za prijatý hovor v roamingu, ktorý pokrýva náklady na termináciu hovoru v sieti slovenského operátora. Jirka tak okrem samotného hovoru a iných nepriamych nákladov zaplatí svojmu operátorovi asi šesť centov plus DPH ako náklady za termináciu.

Ide o poplatok, ktorý Európsky parlament pred pár dňami zrušil a zákazníci by preto od budúceho roka nemali platiť za prijatie hovoru v roamingu nič.

Brusel však zabudol, kto zaplatí spomínané náklady, ktoré vznikajú na veľkoobchodnej úrovni, keď už nemajú svietiť na účte zákazníkov.

Regulačné združenie BEREC bude mať čo robiť, aby nejaké riešenie navrhlo, pretože cez telekomunikačný kanál, ktorý prepája českého operátora so slovenským, prúdia nielen roamingové, ale aj medzinárodné hovory. Oddeliť len roamingové služby, kde by sa prípadne zrušili poplatky, z toku dát v rámci jedného kanála nie je jednoduché.

Z rozhodnutia Európskeho parlamentu, vypadlo, že zákazník by mal za regulované služby v rámci EÚ platiť len toľko, koľko platí doma pri štandardnom správaní. BEREC bude mať za úlohu stanoviť takzvané fair use podmienky, aby sa roamingové hovory nezneužívali. Napríklad zákazník to bude mať zadarmo len prvých X minút alebo určitý počet SMS.

Zároveň by sa malo (aspoň si to operátori želajú) obmedziť aj to, že si slovenský občan pôjde kúpiť do Fínska oveľa lacnejší paušál, ktorý bude používať len na Slovensku a bude akoby v nonstop roamingu. Podľa vyjadrení jedného zo slovenských operátorov by to poškodilo trh.

Európania by si tak nakúpili paušály napríklad u lowcostového operátora  krajiny, ktorá má len malú sieť a minimálne náklady na lokálne pokrytie, čo sa nedá porovnať s vyššími nákladmi, ktoré majú väčší operátori.

Reguláciu zaplatí spotrebiteľ

Telekomunikačný trh je v otázke roamingu mimoriadne zložitý ekosystém a nefunguje ako predaj rožkov, ku ktorým si pekár prihodí maržu. Telco sektor najprv investuje miliardy do sietí a iných investícií a až následne ich ďalšie desaťročia spláca od zákazníkov cez maržu. Nemožno teda jednoducho povedať, koľko stojí minúta hovoru v mobilnej sieti.

„Tá stojí toľko, čo stojí ročná prevádzka a amortizácia siete delené počet prevolaných minút mínus výnosy z ostatných služieb. A navážiť, koľko jednotlivé položky služieb siete stoja, to je tá mágia, to je tá machrovina,“ napísal na blogu novinár a zakladateľ mobilného serveru Mobil.cz a Marigold.cz Patrick Zandl.

Telco sektor je v podstate utilita, u ktorej je dopyt veľmi silne ovplyvnený cenou služieb. Výrazne vyššie využitie je v momente, keď má používateľ pocit, že môže službu využívať takmer neobmedzene, teda za cenu domáceho tarifu. Pravda, operátori s týmto tvrdením nesúhlasia, vychádzajúc z poklesu roamingových tržieb, ktoré utrpeli po spustení regulačnej lavíny.

Reguláciu, príkazy a štátne obmedzenia teda nakoniec môže z časti zaplatiť spotrebiteľ. Možno nie priamo, ale v stovkách iných poplatkov. A v prípade roamingu ho možno zaplatia aj tí, ktorí ho takmer vôbec nevyužívajú.