Shawn Buckles je študent z Holandska a rozhodol sa predať svoju dušu. Lepšie povedané, chce predať svoje online návyky, osobné informácie od chatov na sociálnych sieťach, osobného kalendára až po históriu browsovania na internete. Všetky tieto informácie boli až do 12. apríla na predaj na jeho stránke. Dáta si uchmatol technologický spravodajský server The Next Web. Za 350 eur spolu s pamfletom o súkromí, v ktorom sa Shawn zamýšľa nad významom súkromia.

Myslieť si, že slušní ľudia nemajú čo skrývať, je podľa neho omyl. „Čo ak by sa zajtra dostal k moci Hitler? Nevedel by len, kde sa nachádzame, s kým sa poznáme a čomu veríme, vedel by tiež vcelku presne predvídať vzorce nášho správania a odporu. Boli by sme bezmocní,“ píše S. Buckles v texte, odkazujúc na paranoidnú teóriu o západnej elite, ktorá zbiera údaje o masovej populácii a vedie tak voči nej vojnu.

Podobný experiment už vyskúšal 28-ročný Talian Federico Zannier, ktorý žije v New Yorku. Za dva doláre predával cez crowndfundingový portál Kickstarter históriu webstránok, selfie obrázky zachytené webovou kamerou či GPS súradnice navštívených miest. Za 200 dolárov kompletné súbory dát za niekoľko mesiacov plus voľné profily na svojich sociálnych sieťach mailoch alebo čo si kúpil na Amazone a pozeral na YouTube. Spolu sedem gigabajtov dát.

Plán predajom svojich dát vyzbierať 500 dolárov prekročil viac než päťnásobne.

Pohnútky oboch mužov boli v podstate rovnaké. Otvorili otázku, či je v poriadku, aby dochádzalo k obchodovaniu s osobnými dátami na internete, ako sa to v tej či onej podobe deje každý deň. Stačí, aby používateľ zadal do Googlu kľúčové slovo alebo odpípol v Tescu vernostnú kartu, a korporácie dostávajú cenné informácie o svojich zákazníkoch, na ktorých môžu cieliť reklamu.

Talian F. Zannieri tvrdí, že budúcnosť online reklamy je nezvratná, tak prečo by na nej mali zarábať len korporácie a nie aj ľudia, ktorí im dali svoje dáta. Naopak experiment Holanďana bol skôr výzvou, aby si ľudia dávali väčší pozor na hodnotu svojich osobných informácií.

„Ochrana osobných údajov je niečo, čo sa stalo minulosťou a to ma znepokojuje. Nemám čo schovávať a radšej som sa rozhodol sám od seba poskytnúť dáta a vybrať si, komu ich dám,“ povedal S. Buckles.

Pred pár mesiacmi vznikol americký startup Datacoup, ktorý zatiaľ testuje pomerne nový biznis. Pokúša sa získavať osobné dáta, ale rovnako na dobrovoľnej báze. Od ľudí ako spomínaní dvaja študenti. Používateľom dokonca ponúkajú osem dolárov mesačne, ak sprístupnia svoje aktivity z účtov na sociálnych sieťach a umožnia sledovať nákupné správanie na e-shopoch.

Na jednej strane mladá technologická firma ponúka používateľom možnosť speňažiť cenné informácie a firmám ušetrí čas a náklady so zberom a triedením dát. Startup sa len rozbieha a už má na konte niekoľkotisíc ochotných ľudí, ktorí jej predali svoje súkromie.

Dáta ako surovina

Spomínané prípady môžu byť dôkazom toho, že z dát používateľov sa stane nový typ aktív, ktorých znalosť môže firmy na konkurenčnom trhu zvýhodňovať.

O dátach ako surovine budúcnosti sa hovorí už aj na úrovni štátov, ktoré zozbierané údaje bez problémov zverejňujú. Príkladom sú Briti, ktorí poskytujú informácie cez server data.gov.uk. Tamojšia štátna správa zverejňuje obrovské objemy údajov, ktorými disponujú štátne a iné verejné inštitúcie. Informácie sa týkajú štatistík dopravných nehôd cez najčastejšie dôvody úmrtia občanov po výskyt rýb v moriach okolo Británie, napísal nedávno časopis Respekt.

Ekonomický dopad môže mať najrôznejšie – často pozitívne - formy. Vedci z poskytnutých dát napríklad zistili, že lekári často pacientom predpisujú drahšie lieky, hoci existujú lacnejšie generikum. Navyše zistili, že ak by sa racionalizovalo predpisovanie, britský zdravotný systém by ročne ušetril 200 miliónov libier ročne. Z dát sa najviac tešia menšie startupy, ktorých aplikácie čerpajú zo záplavy „štátnych“ dát.

Poradenská spoločnosť McKinsey odhadla, že keby všetky štáty sveta zverejnili dátové zásobárne svojich inštitúcií, obohatilo by to svetovú ekonomiku o tri trilióny dolárov. Spracovaním dát sa zaoberajú stovky startupov, hľadajúcich možnosti zužitkovať dáta formou rôznych aplikácií.

Spoločnosť rovnako odhadla, že americký zdravotný systém by mohol ročne ušetriť 300 miliárd dolárov (1000 dolárov na jedného Američana), ak by sa lepšie analyzovali a zverejňovali dáta z klinických vyšetrení a poistných tokov.

Sledovanie pre technologický rozvoj

Zverejňovať masovo dáta sa chystá aj maličký štát Andorra so 70-tisíc obyvateľmi. Krajina, ktorá sa nachádza medzi Francúzskom a Španielskom, má síce 35. najvyšší HDP na hlavu a nezamestnanosť takmer nepozná, ale je silne závislý od turizmu. Ten tvorí až 60 percent ekonomiky, ktorá po finančnej kríze značne utrpela.

Nová vláda sa preto rozhodla, že vytvorí nový úrad pre diverzifikáciu ekonomiky. Šéfuje mu Josep Maria Missé, ktorý predtým pracoval v štátnej telekomunikačnej firme Andorra Telecom.

Plán je do krajiny prilákať technologické firmy a zároveň viac experimentovať v oblasti turizmu. Dosiahnuť to chcú cez mobilnú aplikáciu, ktorá by dokázala turistom navrhnúť, kde by sa mali ísť pozrieť, a údaje bude získavať priamo od miestnych a turistov. V každom obchode alebo reštaurácii bude senzory, ktoré by mali monitorovať správania návštevníka. Senzory budú aj vonku, kde budú merať hluk, kvalitu vzduchu alebo vody.

„Cieľom je vytvoriť platformu, ktorá bude zásobená informáciami od operátora, energetickej spoločnosti, z dopravných senzorov, dopravcov, obchodných zvyklostí spotrebiteľov, reštaurácií a podobne,“ vraví Travis Rich šéfujúci projektu, ktorý vláda nazvala Smart Country Program.

Informácie by mohli využívať vedci a tech spoločnosti ako nástroj na podporenie nových experimentov a startupov. Vytvorili by sa tak priestor na prilákanie odborníkov z celého sveta. Vláda tvrdí, že v tomto prípade nepôjde o zneužívanie osobných dát, pretože dáta budú anonymizované.

Rozdiel medzi prístupom Andorry a startupu Datacoup je veľký. Kým pri Datacoupe je účasť dobrovoľná, andorrská vláda chce zbierať údaje – hoci anonymné – všade a neprestajne. Stačí, ak si objednáte v kaviarni kávu, a Veľký brat niekde túto informáciu zaznamená.

„Prečo by sme mali brániť tým, ktorí chcú v záujme vedeckého bádania poskytnúť svoje zdravotné záznamy univerzitám či nemocniciam? V ideálnom prípade by tak ľudia mali robiť z charitatívnych pohnútok, ale možno si predstaviť aj výnimky. Platiť ľuďom za ich dáta nie je samo o sebe nič zlé, zlo sa vkráda až v neskoršom štádiu,“ napísal vedec Jevgenij Morozov v komentári pre české HN.