AI bojuje namiesto ľudí. Využíva sa v konflikte Izraela a Palestíny, či Ruska a Ukrajiny

V súvislosti s AI a aktuálnou geopolitickou situáciou sa hovorí najmä o detekcii a včasnom varovaní. Pri vpáde ruských vojsk na Ukrajinu sa podarilo americkým a spojeneckým agentúram varovať pred touto udalosťou s predstihom. Pri útoku na Izrael však k podobnému varovaniu neprišlo.

Izrael využíva na sledovanie Gazy rôzne vyspelé technologické prostriedky ako pozorovacie drony, softvér na rozpoznávanie tvárí či odpočúvanie elektronickej komunikácie. Holandský admirál Robert Bauer navštívil krajinu minulý mesiac, pričom mu izraelské ministerstvo obrany predviedlo umelú inteligenciu a robotiku, ktorú využíva na sledovanie Palestíny. Príslušná obranná divízia vyniká aj v protiteroristickou činnosťou priamo v podsvetí.

Počas návštevy admirál vyhlásil, že „Schopnosť bojovať v súčasných vojnách a pripravovať sa na tie budúce je pre NATO základom pre tvorbu odstrašujúceho obranného postoja“. Zdôraznil tiež vôľu ďalej spolupracovať s Izraelom na rozvíjaní a výmene moderných militaristických technológií. Vládni predstavitelia Izraela už nejaký čas vyhlasujú, že ich krajina je na pokraji získania titulu pomyselnej veľmoci v oblasti umelej inteligencie. Aktuálne udalosti však naznačujú, že tieto vyhlásenia sú možno trochu prehnané. Nečakaný útok je zdvihnutým prstom aj pre mimovládne organizácie, ktoré Izraelu dodávajú systémy AI a sľubujú včasné varovanie pred konfliktom.

Ako umelá inteligencia pomáha v boji

Rýchle vyhodnotenie situácie a vyslanie výstrahy pred útokom je iba malá časť potenciálu, ktorý AI vo vojne má. Veľkou devízou je schopnosť stroja spracovať veľké množstvo informácií oveľa rýchlejšie ako človek. Vďaka tomu sa AI využíva napríklad na analýzu satelitných snímok a videí zo sledovacích dronov. Algoritmy AI dokážu analyzovať pohyb osôb či vojenskej techniky a vďaka predikcii napomáhajú k pochopeniu aktivity na bojisku a rozhodnutiam o tom, aká bude reakcia.

Ako efektívne sa osvedčili napríklad kŕdle dronov, ktoré sú oveľa účinnejšie ako samostatný stroj. Keď jeden z dronov získa dôležitú informáciu, napríklad o polohe nepriateľa, môže na jej základe konať a pritom ju posunúť ďalším v kŕdli. Ich programovanie má zvyčajne inšpiráciu v prírode a kŕdeľ dronov sa správa podobne ako hmyz. Práve vzájomná komunikácia poskytuje veľkú výhodu a ide o mocný nástroj, ktorý má predlohu vo včelích spoločenstvách, kde jedna včela informuje celý úľ o dôležitej informácii, ako je zdroj potravy či nebezpečenstvo, pomocou komunikačnej siete vytvorenej z ďalších jedincov.

Konflikt Ruska a Ukrajiny už teraz prezentuje použitie dronov, ktoré sú schopné nielen samostatného letu a analýzy bojiska, ale aj prípadného rozhodovania, kedy na koho zaútočiť a priameho vykonania útoku. To všetko bez zásahu ľudského operátora, vďaka čomu sa už dávnejšie hovorí o morálnych a etických aspektoch takéhoto druhu boja, kedy stroj môže usmrtiť človeka v podstate z vlastného rozhodnutia.

Tieto aspekty sú v ostatných rokoch predmetom mnohých debát. Spojené štáty americké a Rusko sa v podstate zhodujú v názore, že aktuálne medzinárodne uznávané dohody o vedení vojen sa týkajú použitia autonómnych zbraní rovnakým spôsobom ako všetkých ostatných zbraní. Aj keď sa mnohé krajiny zhodli na tom, že by rady zastavili vývoj autonómnych zbraní, na realizáciu takéhoto plánu svet doteraz nenašiel dostatok politickej vôle.

Je možné, že s ďalším vývojom sa v tomto smere situácia zmení. Regulácia AI je totiž čoraz horúcejšou témou a jej rýchly vývoj mnohých desí nielen pri jej vojenskom využití. Armáda USA aktualizovala na začiatku roka 2023 legislatívu, ktorá sa týka práve autonómnych zbraní, aby reflektovala vývoj AI. Pôvodná právna úprava vznikla ešte v roku 2012 a odvtedy sa toho veľa zmenilo. Predpisy zaviedli okrem iného jasné pravidlá pre testovanie a požiadavky kladené na autonómne zbrane.

AI ako výzva