1. Naozaj ide o privatizáciu?

Áno. Aj z čisto lingvistického hľadiska. Slovník slovenského jazyka vysvetľuje slovo „privatizácia“ ako „prevedenie majetku v spoločnom vlastníctve do vlastníctva súkromnej osoby“. Vláda ide predávať 49-percentný balík akcií vo vlastníctve štátu.

2. Prečo boli rokovania s Deutsche Telekomom utajené?

To, že minister Malatinský rokuje s Deutsche Telekomom, v skutočnosti tajné nebolo, lebo vláda ho tým vlani v júni verejne poverila.

Nešlo o nezvyčajné rozhodnutie: Nemci majú podľa akcionárskej zmluvy na zvyšné akcie slovenského operátora predkupné právo. Iba ak ho nevyužijú, smie štát predať podiel iným spôsobom. Teda zamýšľaným uvedením akcií na burzu (IPO).

Prúser je, že sa ministerstvo hospodárstva sa neunúvalo informovať verejnosť o tom, že s Deutsche Telekomom uzavrel memorandum o porozumení, hoci ide o biznis so štátnym majetkom za jednu miliardu eur.

Ministerstvo argumentuje, že o memorande neinformovalo, lebo to nepovažovali „za niečo, čo by bolo potrebné oznamovať“. To je fakt zábavná argumentácia.

Ministerstvo predsa bežne informuje aj o úplných banalitách, ako sú zahraničné návštevy šéfa rezortu alebo semináre o obnoviteľných zdrojoch.

Otázka je, či neinformovanie o uzavretí memoranda je zámer, alebo školácka chyba.

3. Čo je obsahom memoranda?

To nevieme. Ministerstvo síce neskôr priznalo, že memorandum uzavrelo, ale jeho text nezverejnilo.

No ak máme veriť ministrovi Tomášovi Malatinskému, tak je v ňom popísaný spôsob, ako sa pri predaji štátnych akcií bude postupovať.

Čiže: vyberie sa poradca, ktorý akcie Telekomu ocení, Nemci povedia, či akcie za túto cenu chcú, ak povedia, že nechcú, vláda predá akcie na burze cenných papierov. Celý proces sa má uzavrieť do konca tohto roka.

4. Prečo memorandum nebolo zverejnené?

To je tiež zábavné – lebo na to vraj nemá súhlas Deutsche Telekomu.

Ak so štátnym majetkom robíte biznis za miliardu eur, musíte byť pripravený na to, že verejnosť bude chcieť vedieť podrobnosti.

Ministerstvo malo mať súhlas Nemcov už dávno vybavený. Nemá.

Opäť je otázka, či je to zámer, alebo ďalšia školácka chyba.

5. Je reálne, aby štát z predaja 49 percent akcií Slovak Telekomu zinkasoval až jednu miliardu eur?

Je to veľmi predbežný odhad.

Cena pri predaji telekomunikačných podnikov sa stanovuje ako násobok zisku EBITDA.

Suma jedna miliarda eur by zodpovedala šesťnásobku ceny EBITDA, čo by mohla byť dobrá cena za fungujúci podnik.

6. Môžu sa okrem Deutsche Telekomu vyskytnúť aj ďalší záujemcovia o akcie slovenského operátora?

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že zaregistrovalo záujem aj ďalších investorov. Nešpecifikovalo však mená, ani svetovú stranu, z ktorej prišli. Predpokladáme, že v tejto fáze šlo len o platonický záujem.

7. Čo sa v Slovak Telekome zmení po predaji štátneho podielu?

Prakticky nič.

Štát svoje fungovanie v Slovak Telekome už dlho obmedzoval len na pravidelné vyjednávanie – zainteresovaní hovoria o handrkovaní – o dividendách.

Manažérsky, produktovo, investične o Slovak Telekome už roky rozhodujú Nemci.

8. Hovorí sa o použití výnosu z predaja akcií na zavedenie jednej zdravotnej poisťovne.

Je to otázka motivácií, prečo štát predáva akcie Telekomu. Pokiaľ to robí len kvôli peniazom na odškodnenie majiteľom súkromných zdravotných poisťovní, tak je to úbohá motivácia.

Pred rokmi sa hovorilo, že štát by mal predať akcie Telekomu, lebo nemôže byť zároveň tvorcom legislatívy, regulátorom a majiteľom dominantného Telekomu, lebo to môže brzdiť konkurenciu.

Ukázalo sa, že konkurenciu to v zásade neubrzdilo a dnes už Telekom až taký dominantný nie je.

Otázka predaja akcií je dnes najmä otázka toho, či dáte prednosť jednorazovému výnosu z predaja akcií alebo pravidelným príjmom z dividend.

9. Aké sú šance štátu umiestniť akcie Telekomu na burze?

Nebude to jednoduché. Veľa slovenských podnikov akcie na zahraničnej burze nemá, prakticky je taký len jeden.

Vláda hovorí o londýnskej burze, lebo tam sa obchodujú aj akcie Deutsche Telekomu. Otázka je, či to takto zoberú aj investori – alebo či si nebudú pliesť Slovensko so Slovinskom.

10. Ako prebehla privatizácia za prvej vlády Mikuláša Dzurindu?

Bola to celkom iná situácia. Štát potreboval pre štátny podnik nájsť investora, ktorý by v ňom spravil poriadok a dal jej dlhodobú víziu.

Prebiehal medzinárodný tender, profilovalo sa síce niekoľko záujemcov, no ponuku napokon dal len Deutsche Telekom.