Celé sa to začína v Japonsku, kde centrálna banka stále udržuje mimoriadne uvoľnenú menovú politiku s hlboko zápornými reálnymi úrokovými sadzbami.  

To motivuje lokálnych inštitucionálnych investorov, aby veľký naakumulovaný objem úspor starnúcej populácie investovali v zahraničí na čele s americkým dlhom.  

Prílev japonských úspor pomáha udržiavať  výnosy vo väčšine vyspelého sveta nižšie, ako by to zodpovedalo fundamentom. 

To utlmuje či rovno vypína varovné majáky zhoršujúcej sa fiškálnej pozície a tvorcovia hospodárskych politík Západu vytvárajú naďalej bez väčších obáv vysoké deficity rozpočtov, keď zatiaľ nemajú problém nájsť veriteľov. 

Silné sociálne štáty s vysokými výdavkami umožňujú západným spotrebiteľom žiť nad možnosti. Keďže tieto domácnosti spotrebúvajú viac, ako produkujú, obchodné bilancie Západu sú agregátne v deficitoch.  

Proti tomu stojí prebytok obchodných bilancií Číny a ďalších veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré boli v minulosti recyklované najmä do amerických vládnych dlhopisov, no tento vývoj sa postupne mení.  

A to preto, že po precedense so zhabaním ruských devízových rezerv Západom sa jeho geopolitickí rivali obávajú recidívy. Okrem toho rastie medzi nimi znepokojenie z neudržateľného vývoja verejných financií, kde bude veľké pokušenie „riešiť“ dlhové bremeno infláciou.  

Nešťastnou realitou je, že štátne dlhopisy OECD už nie sú „nedostatkovým aktívom“ a zatiaľ neprinášajú dostatočný výnos, ktorý by kompenzoval spomenuté riziká.  

Trochu proti intuícii sa zdá, že novými „vzácnymi aktívami“ sa stali výrobcovia high end mikročipov a ďalšie Big Tech firmy s expozíciou pre umelú inteligenciu, kde končí podstatná časť „dolárových prebytkov“.  

Prispieva to k ich výraznému rastu a najväčšiemu outperformance voči širokému trhu za ostatnú generáciu pri nadpriemerných valuáciách. Nekritické nadšenie trhu ohľadne umelej inteligencie pretrváva a bublina (?) nepraská.  

Narkóza rastúcich AI Big Tech firiem odvádza pozornosť investorov od rastu mnohých geopolitických hrozieb. Ceny energií a agrokomodít zostávajú nateraz preto pomerne utlmené, čo zase pomáha udržiavať globálnu infláciu na zvládnuteľnej úrovni.  

Vďaka tomu môžu mať centrálne banky uvoľnenejšiu menovú politiku, ako by to bolo za iných okolností. Platí to najmä pre Japonsko.  

A tým sa kruh uzatvára a dostávame sa na začiatok tejto úvahy. Keď sa v ňom však čokoľvek zadrhne, nastanú veľké turbulencie!  

My nimi nebudeme prekvapení.